ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

NuridsányÉvaSK

 

dva percentá

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Histéria komixu (1)

redaktor: rk 2009-07-12

 

 

S t r u č n á   h i s t ó r i a   k o m i x u

      Kde sa vzali všetky tie „prúžky“ (stripy) v novinách, všetky tie farebné kreslené časopisy, všetci tí superhrdinovia v superkostýmoch a so superschopnosťami čeliaci superzloduchom? A prečo ich milióny čitateľov a divákov po celom svete „hltajú“ veľkou lyžicou?
      Kde inde ako v Amerike. Americká história trvá iba niekoľko storočí, a preto z nej Američania žmýkajú, čo sa dá. Kde chýbajú fakty, vznikajú mýty a od nich sa odvíjajúce „stories“. Jedna z klasických amerických mytologických postáv je správny muž, bojujúci za správne americké ideály – slobodu a spravodlivosť. A tak, ako má mnoho amerických miest správneho muža vo svojom šerifovi, aj Metropolis má svojho Supermana a Gotham City Batmana. Ale pekne po poriadku.
 
 

Začiatky 1896 -1937
      Prvé komixové stripy sa v Amerike objavili na sklonku 19. storočia v nedeľných novinových prílohách. Ich priekopníkom bolo Žlté dieťa Richarda F. Outcaulta, ktoré sa „narodilo“ 16. februára 1896 v Hearst New York American. O rok neskôr už boli príbehy Žltého dieťaťa vydané ako samostatná príloha Sunday Journal. Zrodil sa nový žáner. Až do 30. rokov produkovali mnohé vydavateľstvá prílohy s kreslenými príbehmi, vrátane množstva reklamných komixov. Prvé žartovné zvieratko Crazy Kat malo svoj strip v novinách The Family Upstairs. Komix Mutt a Jeff zasa pomohol zdvihnúť náklad Chicago American, pretože noviny ich vydávali na pokračovanie a tak, aby si čitatelia mohli vystrihovať jednotlivé stripy a skladať svoj komix. V roku 1922 sa objavil prvý špecializovaný časopis Comic Monthly (Komixový mesačník). Tridsiate roky priali komixu čoraz viac, ľudia milovali kreslené príbehy Tarzana od výtvarníka Hala Fostera, či Mickey Mousea od Disneyho, alebo popredného umelca Floyda Gotfresona. V októbri 1931 sa v Chicago Tribune pod vplyvom tamojšej vojny gangstrov objavili prvé príbehy Dicka Tracyho, ktoré si takisto získali srdcia čitateľov.

      V roku 1933 založili Harry L. Wildenberg a Max. C. Gaines, zamestnanci Eastern Color v New Yorku, Funnies on Parade – prvý komixový časopis moderného štýlu, ktorý rozprával príbehy Mutta a Jeffa, Joe Palooka či Regular Fellas. Okrem nich obsahoval aj reklamu koncernu Procter and Gamble. Enormný úspech čoskoro zdvihol náklad až na 250 000 výtlačkov, prilákal množstvo solventných inzerentov a inšpiroval k vzniku ďalšieho, až 100 stránkového komixového magazínu Storočie komixu. Nápad predávať komixové časopisy samostatne (teda už nie ako novinovú prílohu) nenechal na seba dlho čakať. Opäť pochádzal z dielne Eastern Colors a dostal názov Famous Funnies, Series 1. O jeho popularite svedčí i fakt, že za viac než 20 rokov vyšlo spolu 216 sérií v konečnom náklade 200 000 výtlačkov. Samozrejme, komixové príbehy v novinách a časopisoch žili ďalej a stále sa rodili noví hrdinovia, napríklad Flash Gordon, Terry a piráti či Dragoon Lady.

Zlatá éra 1938-1945. Superman a Batman
      Keď v roku 1933 použil Jerome Siegel prvýkrát meno Superman vo svojom kreslenom príbehu, bola postava ešte zločincom a nič nenasvedčovalo jej budúcej obľube. Siegel z neho napokon s výtvarníkom Josephom Schusterom urobil hrdinu, a to sa svetu za pár rokov vyplatilo. V apríli roku 1938 predali Siegel a Schuster všetky práva k svojej postave mimozemšťana so superschopnosťami, skrývajúceho sa za identitu novinára Clarka Kenta spoločnosti DC (Detective Comics). Postava bola predtým odmietnutá niekoľkými spoločnosťami, ktoré to asi dodnes ľutujú. Action Comics No. 1 predstavilo svetu Supermana v 200 000 výtlačkoch. Číslo 7 sa však už tlačilo v polmiliónovom náklade.

      Prvé príbehy Supermana sa dajú čítať len s nostalgickým úsmevom, avšak pre vtedajších čitateľov to bolo niečo nové. Ľudia unavení svetovou hospodárskou krízou a v predvečer Pearl Harbour boli vďační za inú realitu než tú, ktorú im poskytoval život. Superman si čoskoro našiel cestu do médií v celých USA. V roku 1939 začali súbežne s komixom vychádzať novinové stripy so Supermanom, ktoré sa objavovali až do roku 1966. V nich sa prvýkrát objavilo meno planéty pôvodu Supermana - Krypton, a mená jeho rodičov Jor-El a Lora.

      Vďaka úspechu Action Comics dostal Superman ako prvý superhrdina svoj vlastný titul „Action Comics - Superman“. V 16.čísle bol čitateľom predstavený Supermanov operačný priestor – Metropolis, kríženec New Yorku a ďalších miest východného pobrežia USA. S úspechom komixovej série sa Superman prepracoval v roku 1940 i do rádia – vtedy veľmi populárneho, kde sa na niekoľko rokov zabýval. V tej dobe sa ešte nevyznačoval extra výnimočnými schopnosťami – nelietal, iba skákal (ale stále ďalej a vyššie), nemal ešte röntgenový pohľad ani supersluch. Chytal zločincov a kadejakých podvodníkov, dokonca sa pokúsil ukončiť druhú svetovú vojnu, keď polapil Stalina s Hitlerom a priviedol ich do Ženevy pred medzinárodný súd.

      Mnoho komixových kresliarov a scenáristov, posilnených nebývalou popularitou Supermana, horúčkovito pracovalo na jeho rovnako úspešnom konkurentovi. V roku 1939 sa v Detective Comics No. 27 objavil Batman. Jeho kresliar Bob Kane sa nechal inšpirovať renesančnými kresbami lietajúcich strojov od Leonarda da Vinci. Scenárista Bill Finger mu vymyslel skrytú identitu Bruce Wayna a dej príbehu umiestnil do Gotham City. Batman takisto bojoval proti všemožným zloduchom, ale na rozdiel supermana nedisponoval žiadnymi nadpozemskými superschopnosťami (okrem nemožnosti poraziť ho). Jeho čitateľský sex appeal spočíval skôr v precíznom kresliarskom umení a pôsobivých príbehoch.

      Zlatý vek komixu zmenil natrvalo svet kreslených postáv – namiesto obyčajných ľudí nastúpili superhrdinovia a superbytosti, ktoré sa podstatne odlišovali od bežnej americkej populácie. Počas 2. svetovej vojny existovalo približne 400 postáv, založených na „chlapíkovi v plášti“. Po jej skončení dopyt po inej realite upadol a s ňou skončila i zlatá éra komixu. (pokračovanie)

 


Rado Repický