ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

Otto Szabó

 

Čičváková

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Histéria komixu (2)

redaktor: rk 2009-07-20

 


S t r u č n á   h i s t ó r i a   k o m i x u

 

Päťdesiate roky – kríza. Pokúšanie nevinnosti a Kódex komixu 
      Vydavatelia sa snažili zarábať ďalej a ponúkali čitateľskej obci stále nové žánre. Doba priala romantickým, westernovým, ale aj hororovým, krimi a pornokomixom. Nemožno sa čudovať, že v roku vyšla knižka váženého psychiatra Dr. Fredericka Werthama „Pokúšanie nevinnosti“, v ktorej označil komix za jednu z príčin kriminality mládeže. Kreslené príbehy podľa Werthama nabádali tínedžerov k zanedbávaniu školských povinností, drogovaniu, páchaniu násilia podľa vzoru komixových hrdinov, predčasnému sexuálnemu životu či dokonca k homosexualite a lá „Batman a Robin“. Kniha mala medzi rodičovskou a pedagogickou verejnosťou veľký ohlas, a preto nečudo, že jej tlaku podľahlo aj zákonodarstvo.

      V roku 1954 bol ako vedľajší produkt kladiva na komunistické čarodejnice vyhlásený Comics Code Authority. Uvedené nariadenie zničilo mnoho sérií a poškodilo komixy, ktoré napriek všetkému vychádzali ďalej. Postavy DC Comics zostali na úrovni kreslených rozprávok pre deti. Veľa vydavateľstiev, medziiným aj Eastern Colors, skrachovalo. Vďaka invencii vtedajších autorov sa však podarilo zachrániť niekoľko postáv, ktoré prežili do dnešných čias.

 

60. a 70. roky – vek nových hrdinov. X-Meni a Spiderman
      To všetko plus rozvíjajúci sa záujem o vesmír a rastúca popularita sci-fi literatúry na prelome 50. a 60. rokov sa nutne odrazilo i v komixových príbehoch. Boli plné vesmírnych votrelcov, robotov a vynálezov. Obmedzenia v podobe kódu nutne stvorili aj nové komixové charaktery, z ktorých sa zrodili ďalší populárni hrdinovia.

      Aj spoločnosť Marvel Comics začala mať spočiatku problémy a jej poslednou šancou bolo prísť s niečím novým, čo ľudí pritiahne. Jack Kirby a Stan Lee sa preto pustili do vytvárania nových, do tých čias veľmi netradičných postáv. V roku 1961 sa objavil prvý zošit Fantastic Four. Jej úspech vydal jednoznačný signál, že cesta, po ktorej sa Lee a Kirby vydali, je správna. Už bolo jasné, čo čitatelia chcú a predaj sa zdvihol do výšin, o akých sa do tých čias nikomu ani nesnilo. Marvel dodnes patrí (popri už spomínanom DC, Dark House a Image) medzi najväčšie komixové vydavateľstvá na svete. Nasledoval Hulk a ihneď po ňom skutočne revoluční X-Meni.

      V roku 1963 sa v Amazing Fantasy No. 15 mihol ďalší absolútne nový tip postavy: Spiderman. Obyčajného chlapca náhodou pohryzie rádioaktívny pavúk a on tak získa neobyčajné schopnosti. Ďalšia obrovská sonda do života superchlapíkov. V roku 1964 Lee oživil hrdinu Druhej svetovej vojny Captaina America. Objavil sa aj Doctor Strange, ktorý sa o čosi neskôr stal symbolom psychedelických úletov hnutia hippies. Nasledovalo aj niekoľko čiernych hrdinov, napríklad Black Panther, či intelektuálov - pomerne kultový Silver Surfer si získal obľubu najmä u vysokoškolákov a inteligencie vôbec. Komix konečne stratil nálepku pokleslého žánru a začal hlbšie prenikať do masovej kultúry.

 

Komix po 100 rokoch. Čo bolo vlastne skôr?
      Osemdesiate roky priali širokej popularite filmu i televízie. Je nesporné, že komix inšpiroval mnohé diela a tento proces prebiehal aj po opačnej línii. Dnešným divákom už pomaly nie je jasné, čo bolo vlastne skôr – film alebo komix. Ale nie je to vlastne jedno?

      Superhrdinovia dostali na filmovom plátne či televíznej obrazovke ľudskú podobu, diváci sa s nimi vedeli stotožniť a mnohým začínajúcim hercom odštartovali hviezdnu kariéru. Spiderman sa vďaka mamutej porcii popularity udržal na vlne záujmu – mimochodom, práve jeho príbehy z 80. rokov mohli prostredníctvom maďarského vydavateľstva Semic-Slovart obdivovať aj fanúšikovia komixov v Československu. Jeho starší kolega Superman bol (a stále je) vlajkovou loďou DC Comics aj vďaka ziskom z najrôznejších autorských práv na filmy, figúrky, kostýmy a množstvo suvenírov.

      Okrem toho sa nakrúcali celovečerné filmy o Batmanovi, v ktorých sa blyslo veľa hereckých hviezd. Svojej filmovej podoby sa dočkali aj X-Meni, Barbar Conan, Dick Tracy, Simpsonovci a mnohí ďalší. Aj tu vynikli žánre: akčné, detektívne, komediálne, historické, detské, sci-fi, fantasy, hororové, erotické…

 

V novom tisícročí aj na internete
       Bolo by prinajmenšom čudné, keby komix nevyužil masové rozšírenie nového média - internetu. Milióny ľudí na celom svete si tak denno-denne môžu sťahovať rozmanité informácie z čarovného sveta kreslených obrázkov (www.comicbookwebsites.com, www.comics.cz), prezerať si jednotlivé stripy (www.eComix.gamesweb.sk), objednávať si komixové tituly (www.brloh.sk), čítať recenzie a diskutovať (www.komix.sk), prípadne si nechať posielať krátke vtipy do svojej e-mailovej schránky (www.komik.cz). Komix má mnoho priaznivcov i odporcov, ale jedno mu uprieť nemožno: postavy komixových hrdinov, na ktorých vyrástlo už niekoľko generácií, si napokon v čestnom boji vydobyli svoje miesto v sieni mediálnej slávy.

 


Rado Repický