ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

bojarcuk

 

mizsák

 

Vianoce u babky2019

 

retRock

 

eNRARV2019SK

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

B. Gergej - Maternita

redaktor: ds 2009-08-11

 

 

 

Príčinnosť dokonalého okamihu

Nepriestrelne a nikdy nie neskoro
chvejúca sa a pritom taká „silná“

pod maskou
tam kde sa schádza rovnaký karneval…

ty si bohyňa lovu
a oni sú kľúče bez svetla

v dierkovanej osi
kam dokonale zapadáš

tak nebotyčne sama
veď vždy vieš čo robiť…

stačí iba prehltnúť zlý pocit
a roztiahnuť nohy…

 

 

 
Yo sólo bailo después de tomarme un par de copas...

Zaplátal som dieru
kameňom
a v pravom oku
sa mihla teória
že baklažánom presýtený obed
vlastne nenasýti prázdny pohľad
na divadelných doskách sveta

a to divadlo je vlastne iba cirkus
kde klauni týrajú skromne mačky
a pán „smrť“ v drahom obleku
je principál hviezd
 
má palicu z ebenu
a zrenice vykladané zlatom...

nič nehrám
som tanečník nekonečna
len sa mihám v temných scénach
a zdravím poslov

...
 
Je ráno
zeleň v parku stravuje prázdny dotyk
spustnuté návraty na chvíľu zastali
východným smerom
kúpem sa v svetle
som svetlo

 „smiem ťa pozvať do kina?“

pýtam sa prenádhernej slečny
pretože všetky lavičky
chcú dnes ostať samy...

 

 

 
Na krídlach obežníc zavzlykala sova

„Som už triezvy?“

pýtam sa sám seba
keď rozžmúrene sledujem plachú ulicu
keď ruším deň
a kráčam pred sebou
do spenených vĺn vlahej rosy

a ty kráčaš tiež
iba nemáš slzy
nemáš cit ktorým by si vyvážila
všetko a všetkých
ktorých si zabila

a tak bezprizorne snová
ukrátená o pocit lietania
vyrveš mi dušu a položíš ju na klát
a tneš až kým ti krv nezafarbí stehy
až kým ti krv nezafarbí pery

do fialova.

 

 


Ako keď mi z vnútra vyviera plameň

Tá noc bola taká jasná
že zatienila deň
a prebdené ráno
ukončilo hod fľašou do hrdla

s dierou v hlave

sa otáčam za niečím
a teraz už chápem
prečo si neviem spomenúť
na seba
ani na tú hru svetla

za zatvorenými očami

a tak som si skrížil cesty
moje ťažké kroky
s krikom trhajú asfalt
postavený a navrstvený na seba

ako naše svety

okúpme sa teda v dúhe
nech povstaneme
z boja so spomienkou...