ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

héttorony

 

eNRARV2019SK

 

bojarcuk

 

mizsák

 

retRock

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

P. Staríček - Pamäť Halali

redaktor: ds 2009-08-28

 


 

P a m ä ť

V rednúcom vzduchu rozpažím a čakám
pri starej mestskej radnici
a neustúpim pred ničím
len dážď mi stúpa do rukávov saka

Pretláčam klenbu kým sa nevyrovná
prikúrim v izbe s malým kozubom
Na bubon bijú bijú na bubon
na bubon bijú osudom

V rednúcom vzduchu rozpaží a zíva
večerné mesto  Nedopité pivá
na stoloch ako bludní kastráti

A od popola krátkej cigarety
sa z dlhej chvíle celý vesmír vznieti
Mesto sa v hrobe obráti
 

 


H a l a l i

Týmto ti celú svoju módu vytrúbim
Obliekam si vždy menšie číslo
Celý svet na mne futrom naruby
No tak ma vyslov

Na parapetu klopú besné holuby
Z prázdneho okna celou mysľou
na tebe visím  Pozor na zuby
Radšej ma vyslov

Som vyležaný ako dekubit
Nasyp mi soli do nezmyslov
Budem ťa chvíľu ľúbiť neľúbiť

Horúci zemiak na nekyslo
Pečený holub vletel priamo do huby
No tak ho vyslov

 

 

P r e d l o h a

Raz ťa tie ústa možno prebolia
smäd poodhalí neprítomne nahú
a podoprieš ma nohou od stola
Vydýchnem pritom svoju brzdnú dráhu

Na hlave nosíš veniec z bodliakov
a pod očami domýšľavé kruhy
Aj tak to vyznie na necht rovnako
keď dlhým vlasom po svedomí blúdiš

Prstami myslíš  Čudné obrázky
V polkruhoch mieria o poschodie vyššie
len aby som ťa zrakom neobišiel

Potme je každá vráska nebohá
Chce to len hľadieť na svet dobrácky
kým vykrváca letmá predloha

 

 

K o k t a v ý   s o n e t

Trošku ma páli štikútavá pleť
Stratený kľúčik v ušiach sladko zvoní
Je skoro ráno Noc čo nevidieť

Bláznivý vesmír sedí na jabloni
Akási hviezda priamo nad nami
hompáľa svetom Hore nohami

prihlúplo hľadím duchom na stopy
Saponát v hrdle nezmyselne pení
Azda v tej pene aj smrť pochopí
že som už dávno za prst obesený

A ja viem Viem ja? Do zelenej krvi
ponáram hlavu ako do trávy
Bláznivý vesmír sa mi v rukách mrví
Bláznivý vesmír Vesmír koktavý

 

 

V e c n o s ť

je to ako s neprestávajúcim
neočakávaným dažďom

iba holuby sa vecne kĺžu
po pomalej vode

ich tiene sa nehmatateľne trúsia po peróne
zúfalo nekonečné

a potom sa odlepí iskra

blížiš sa k sebe voľným pádom
vystieraš ruku smerom k žobrákovi

nevšíma si ťa

 

 

 

z básní Petra Staríčka
vybral Dalimír Stano