ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

héttorony

 

eNRARV2019SK

 

bojarcuk

 

mizsák

 

retRock

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Bjork

redaktor: sk 2009-08-28

 

 

Diva Bjork je najpopulárnejšia zástupkyňa alternatívnej hudby na celosvetovej hudobnej scéne, aj keď sama vraví: "Myslím si, že som celosvetová speváčka. Ale klamala by som, keby som nepriznala, že si z toho robím srandu." Je kontraverzná, tvrdohlavá a veľmi krásna žena, ktorá za sebou zanechala celý rad omámených mužov: Thór Eldon, Stéphane Sednaoui, Dom T, Tricky, Goldie a mnoho iných, z ktorými prevažne spolupracovala počas kariéry. Jej meno mi celý čas ležalo v hlave, len sa akosi nedralo medzi hlavné myšlienky. Najlepšiu reklamu si u mňa, ako aj určite o mnohých iných novodobých fanúšikov, spravila na Olympískych hrách v Aténach, v lete 2004, kde pred niekoľko miliónovým publikom odvážne odspievala singlovku "Oceania", ktorú neskôr MTV permanentne hralo, podobne ako nasledujúci alternatívny hit "Who Is It". Stačilo mi málo času a celkom si ma podmanila svojím spevom o lepších dňoch. Sú v nej.
Jej magická príťažlivosť a mladický vzhľad môže pripomínať mladé dievča, avšak história sa začína predsalen ďalej, a to na mrazivom ostrove pri severnej polárnej kružnici, Islande. Bjork sa narodila 21. novembra 1965 v hlavnom meste Reykjavík, v znamení Škorpión. Vyrastala v "zaujímavej" domácnosti, jednej z tých, kde sa rodia pravý géniovia: Jej otec-elektrikár, Gudmundur Gunnarsson, sa s jej matkou Hildur Hauksdóttir rozviedol, keď mala Bjork len 3 roky. Krátko na to si však zobrala druhého manžela, islandského Erica Claptona, Sćrvara Árnasona. Vyrastala teda v komunálnej domácnosti bláznivej matky a v piatich rokoch nastúpila do 10-ročnej hudobnej školy v Reykjavíku, kde sa učila hrať na flautu a klasický klavír. Už tu sa prejavovali jej sklony robiť veci menej tradičnými spôsobmi, a preto ju jej rovesníci nemali veľmi v láske. Učitelia v nej však vypozorvali jednoznačný spevácky talent, a tak poslali jej nahrávku piesne "I Love To Love" od Tiny Charles do islandského Radio 1. Nahrávacia spoločnosť jej okamžite ponúkla zmluvu na nahranie albumu, ktorá sa len tak neodmieta. Za pomoci svojho otčima gitaristu, matky maliarky a radu ďalších ľudí dala dokopy 10 pesničiek a vydala ich na albume pod jednoduchým názvom "Bjork". Album polámal rebríčky všetkých islandských hitparád, získal platinu a odvtedy nebolo nikoho, kto by ju na Islande nepoznal. Vydanie sa však nezaobišlo bez problémov: znenávideli ju všetci spolužiaci a poriadne jej stŕpčovali život, a na druhej strane bol album takmer čisto prepchatý cover verzami Beatles, či Stevieho Wondera. A tak ďalšia ponuka na album už nebola prijatá.
Bjork nezostala zruinovaná, práve naopak, ako jediná dokončila úspešne štúdium a začala si zakladať punkové kapely v štýle "kašleme" na všetko. Prvou naozaj známejšiou bola Tappi Tíkkarras, v preklade približne "Padne ako štupeľ v zadku fľandry". Začali sa nekomerčné piesne, krátkovlasý image a 2 albumy: "Bitid Fast I Vitid" a "Miranda". Skupine sa podarilo dostať aj na MTV v programe "Rokk I Reykjavik". Nasledovalo zoskupenie avantgardných umelcov a básnikov, stvorené v roku 84, "KUKL - čarovanie". Vydali taktiež 2 počiny "The Eye" a "Holidays In Europe". Vyšlo pár singlov, celosvetové ľady sa im však tiež nepodarilo prelomiť.
KUKL sa po pár rokoch rozšírili do šestice a zmenili názov na trochu sladší, The Sugarcubes. Kto by len tušil, že vznikla skupina, ktorá sa stane historicky najslávnejšiou skupinou Islandu, na čele s Bjork. V roku 1988 uviedli Sugarcubes na trh svoj prvý album "Life Is Too Good", pod záštitou vydavateľstva One Little Indian. Prvá singlovka "Birthday", ktorej boli vzdávané veľké holdy, prevalcovala celý svet, najmä čo sa týka Británie. Sugarcubes nezmenili len názov, ale zjemnili o čosi aj tvrdosť hudby k mäkšiej s kúskami experimentovania a nenapodobniteľným hlasom Bjork. Okrem Bjork boli v kapele aj: druhý spevák Einar Orn, alebo aj jej ex-manžel Thór Eldon. Album sa tešil obrovskému celosvetovému úspechu a stal sa jedným z najpredávanejších albumov roku 88. Nasledujúci album "Here Today, Tomorrow, Next Week!", vydaný v roku 1989, nepriniesol bohužiaľ veľký úspech a kritici ho zniesli pod čiernu zem. Navyše sa objavovalo mnoho záporných reakcií na speváka Einara a jeho homosexuálnu orientáciu. Do tretice vydali ešte album "Stick Around For Joy", ktorý znova obnovil ich hitovú dráhu. Nezhody v kapele však rástli, ako to už v kapelách býva, a tak sa v roku 1992 definitívne rozpadli po tom, ako vydali spoločný remixový počin "It s- It". Medzitým stihla Bjork všeličo vyskúšať. Vzala si už spomínaného Thóra, v roku 1986 mu priviedla na svet syna Sindriho. Manželstvo vydržalo len pár rokov, a tak sa rozviedli a Bjork sa rozhodla syna vychovávať sama. O rok nato si zahrala hlavnú rolu dobrej bosorky Margit v islandskom filme "The Juniper Tree (Jalovec)", ktorý na Slovensku nikdy nevyšiel, natočenom podľa rozprávky bratov Grimovcov. V roku 1990 nahrala za tri dni islandský jazzový album s trojicou Gudmundar Ingólfsonnar, "Gling-Gló" a prešla s nimi niekoľko islandských koncertov, kým po roku nezomrel hlavný člen tria. Bjork už mala slávu a uznanie celého sveta, avšak chcela spraviť niečo ako samostatná speváčka.
Presťahovala sa teda do Londýna a nahrala pár pesničiek s 808 State. Našla si populárneho producenta Nelleeho Hopera, ktorý spolupracoval s umelcami ako Sineád O Connor a Massive Attack. Ich úspešná spolupráca bola vyvŕšená v celosvetovom debute Bjork "Debut" v roku 1993. Vydala prvú samostatnú singlovku "Human Behaviour". Všetky média sa okamžite otočili na ňu a hudobné stanice ju hrali stále dookola a dookola. Aj keď sa Bjork nechcela nikdy zaraďovať, šupli ju do oblasti Rock. Debut bol svieži, energický album, ktorý si užíval život plnými dúškami. Hneď treba uviesť, že sa stal jej najúspešnejším albumom z ktorého sa predalo celosvetovo okolo 2.5 milióna kusov. Debut bol albumom unikátnych kvalít s unikátnym hlasom a melódiami, ktorý získaval tie najlepšie hodnotenia. Takáto novinka nemohla utiecť ani samotnej Madonne, ktorá s Bjork chcela naplno spolupracovať, ba dokonca nahrať aj duet. Bjork odmietla jej nezvyklé prianie, ale predsa pre ňu napísala pieseň "Bedtime Story". V roku 1994 si odniesla z Brit Awards aj cenu za Najlepšiu celosvetovú speváčku a tak si povedala: "hurá do robenia nového albumu!"
Nadviazala nové londýnske priateľstvá s Trickym, Dom T, Marius De Vries, no najmä s Grahamom Masseym, ktorý sa stal hlavným producentom jej druhého počinu, kým od Nelleeho Hopera upustila. Album sa nahrával na Bahamách, a tak prišiel vo veľmi exotickom štýle pod neexotickým názvom "Post". Vyšiel uvádzací singel "Army Of Me" a Bjork znovu bodovala. Ľudia však rozpoznali hlavný rozdiel medzi Debutom a Postom: Post nebol taký popový, blížil sa niekam inam, ibaže v tom čase ešte nevedel nik povedať, kam. Každopádne najúspešnejšia singlovka, ktorú pozná celý svet, pochádza práve z tade : "It s Oh So Quiet" bol hit bez hraníc, jediná cover verzia. Cena Brit Awards ju opäť neminula a nasledujúci rok vydala remixový album obsahujúci remixy albumu Post, "Telegram", ku ktorému len poznamenala: "Načo mať sex sama so sebou, keď sú tu na to aj iný ľudia."
Po časoch na výslní prišli temné časy škandálov a nešťastí. Prvý bol úvodný trapas na Bangkokskom letisku. Počas svojho turné zavítala Bjork po prvýkrát do Ázie, kde dala jasne vopred na známosť, že pri prílete nechce novinárov. Akoby naschvál prišlo ich viac než mnoho, a jedna dotieravá novinárka ju naštvala natoľko, že ju schmatla za vlasy a otrieskala jej hlavu o zem. Milióny ľudí na svete sledovali jej nervové zrútenie v priamom prenose a škandál sa dostal na prvé stránky. Ďalším škandálom bolo jej opustenie priateľa Trickyho a zasnúbenie s Goldiem. Táto nešťastná dvojica sa v jednom klube pobila priamo pred jej očami. A do tretice tentoraz všetko najhoršie: nešťastný fanúšik s narušenou psychikou jej poslal list s bombou. Polícia stihla našťastie včas zasiahnuť a Bjork sa nič nestalo, ale fanúšik spáchal samovraždu. Bjork už len poslala jeho rodičom kvety, rozviedla sa s Goldiem a odišla do Španielska zregenerovať sa.
V opustených španielských horách začala nahrávať svoj prvý melancholický, hoci radovo už tretí album, Homogenic. Homogenic vyšiel v roku 1997 spolu so singlovkou "Jóga" hovoriacou jasne o tom, čo sa zmenilo "Všetky tieto nezdary, ktoré sa stali, sa končia bodkov." Homogenic sa stal viac individuálnou prácou Bjork, spolu s novým spolupracovníkom Markom Bellom. Album sa štýlovo hodil do vreca k technu a elektronike. Napriek najzodpovednejšiemu prístupu a najpevnešiej štruktúre nebol taký vypočutý ako predchádzajúce albumy a nepredalo sa z neho už tak veľa. Najlepšie ho vystihuje Bjork výrokom: "Na Homogenicu sa ozýva trochu aj zlomené srdce. Stále sa však ešte bojuje, stále sa verí v lásku", povedala a vyhrala tretiu cenu Brit Awards a tromfla tak samotnú Madonnu.
Dánsky režisér Lars Von Trier sa rozhodol nakrúcať film "Tanečnica V Tme" a videl tanečný klip piesne "It s Oh So Quiet". Jeho rozhodnutie bolo okamžite tam Bjork obsadiť. Prehováral ju celý rok, až sa nechala ukecať a v roku 1999 sa začalo nakrúcať. Všetci sa hneď zhrozili, pretože Lars Von Trier bol veľmi známy svojou búrlivou povahou ako aj Bjork. A čo sa stalo? Vravelo sa o všeličom: údajne Bjork stratila znovu rozum a lietali aj rozbité kamery. Čo je na tom pravdy, ťažko povedať. Mali veľa sporov, bolo otázne či vôbec dokončia film. Kedže film mal byť muzikál, išlo najmä o hudobné nezhody. Pre Bjork bolo ťažké robiť muzikál 60-tich rokov po všetkých jej futuristických zvukoch. Raz na pár dní dokonca prestali natáčať po tom, keď jej zvukoví producenti chceli skákať do hudby. Odišla, roztrhala svoju filmovú košelu a vrátila sa až po troch dňoch keď jej sľúbili, že už jej do ničoho skákať nebudú. Film sa nakoniec donakrúcal a uviedol na trh na festivale v Cannes 2000. Film sa natoľko páčil, že Bjork bola poctená získať cenu Najlepšia herečka roku 2000 a film získal hlavnú cenu Palme D Or. Obrovský úspech v Cannes sa však už neopakoval napríklad v Británii, kde ho vyhlásili za najhorší film roku 2000 a viedlo sa mnoho sporov o tom, či je to majstrovské dielo alebo maškaráda.


Slávka Kittová