ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

NuridsányÉvaSK

 

dva percentá

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

V komprimovanom čase (2)

redaktor: rk 2009-09-04

 

 

   Paralyzujúce zásahy do štruktúry a fungovania slovenských galérií nielenže podstatne komplikovali ich činnosť, ale rovnako spôsobili odlev odborníkov. V tom čase poskytli nezanedbateľnú ekonomickú i morálnu podporu umelcom, teoretikom a kurátorom zahraničné nadácie. Najväčšou mierou filantropie sa na projektoch aktuálneho vizuálneho umenia podieľalo Sorosovo centrum súčasného umenia, ktoré od roku 1993 pôsobí na Slovensku (od roku 2001 Nadácia – Centrum súčasného umenia),11 takisto Pro Helvetia etablujúca sa v Bratislave v rovnakom čase, ale aj The British Council, Francúzsky inštitút, alebo Kultur Kontakt vo Viedni. K pozitívam formovania demokratických štruktúr v tomto období jednoznačne patrí vznik občianskych združení a alternatívnych neziskových priestorov.12 Z nich treba vyzdvihnúť Štúdio Erté z Nových Zámkov (založené už r. 1987) – organizátora medzinárodného festivalu alternatívneho umenia Transart Communication, nadáciu FOTOFO s Václavom Macekom podieľajúcim sa od roku 1990 na usporadúvaní výstav Mesiaca fotografie orientovaných najmä na strednú a východnú Európu alebo aktivity občianskeho združenia Domu fotografie v Poprade na čele s Luciou Benickou. K významným neziskovým inštitúciám s medzinárodným renomé patrí Synagóga At Home Gallery v Šamoríne a Galéria Priestor for Contemporary Art v Bratislave vedená Jurajom Čarným. Od roku 2000 sa aktivitami na poli súčasného umenia a multimédií zaoberá bratislavské združenie Buryzone, od roku 2004 s modifikovaným názvom Burundi.
   Celé pätnásťročné obdobie sprevádza aj vznik súkromných komerčných galérií,13 ktorých rýchly začiatok obyčajne strieda rýchly zánik, čo pripomína oscilačnú krivku s otvoreným koncom. Žiaľ, zatiaľ sa žiadnej z nich nepodarilo vyprofilovať na úroveň porovnateľnú s renomovanými komerčnými galériami známymi v európskych alebo amerických metropolách. Hlavnou príčinou tohto nepriaznivého stavu nie je iba nedostatok kapitálu, dôležitou podmienkou je aj správne zvolený predmet záujmu, predovšetkým dobre koncipovaná odborná stratégia vychádzajúca z mnohých faktorov, okrem iného z poznania trendov súčasného umenia doma i v medzinárodnom kontexte, vrátane súdobej teórie  a z pestovania relevantných zahraničných kontaktov. Aj tieto dôvody sa spolupodieľajú na príčinách, prečo trh s aktuálnymi prejavmi umenia na Slovensku nie je dostatočne rozvinutý. Okrem toho známym faktom je, že tu chýbajú solventní zberatelia zorientovaní v súčasnom umení, ktorí nesiahajú po mainstreame, ale vyhľadávajú kvalitné diela. Rovnako sa v tomto prostredí ešte neobjavili vnímaví, entuziastickí mecéni – vizionári, ktorí bežia na dlhé trate a dodržiavajú pravidlá fair play. Hoci na druhej strane je tiež pravdou, že ani daňový zákon potenciálnych sponzorov súčasného umenia príliš nemotivuje. V tomto ohľade je pozitívnou správou, že prvá aukcia súčasného slovenského umenia, ktorú zorganizovala v roku 2003 Nadácia – Centrum súčasného umenia v spolupráci s aukčnou spoločnosťou SOGA v Bratislave, bola úspešná a zopakovala sa aj v roku 2004.14 Zdá sa, že vývoj v tejto oblasti sa začína postupne dynamizovať, na základe skúseností z uskutočnených aukcií sa aj samotná SOGA otvorila draženiu súčasného umenia a pribudla aukčná spoločnosť Art.sk.
Po parlamentných voľbách v roku 1998, keď slovenské galérie získali späť právnu subjektivitu, napĺňajú svoje poslanie v priaznivejšej mentálnej atmosfére a rozvíjajú svoje programy v súlade s odbornými požiadavkami, ktoré rešpektujú imanentné pohyby umenia v meniacej sa realite globálneho sveta. Zjavný podiel na ich formovaní získava mladá generácia kunsthistorikov a kunsthistoričiek nastupujúca na prelome 20. a 21. storočia,15 spolupracujúca s generačne príbuznými výtvarníkmi a výtvarníčkami. Popri tom, že prináša sviežu energiu a nezávislosť myslenia, má  príležitosť podieľať sa na výskume a prezentovaní recentného umenia, kde síce stále pretrvávajú finančné problémy (komplikácie spôsobili aj zmeny v organizácii štátnej správy), mnohí z nich však sú schopní preklenúť ich aktívnou kooperáciou so zahraničnými partnermi pri príprave projektov a vďaka získaným grantom, napr. z Programu Európskej únie – Kultúra 2000. Vhodným príkladom sú aktivity riaditeľky Galérie Jána Koniarka v Trnave Viery Jančekovej, solídnu profesionálnu úroveň si udržiava aj Štátna galéria v Banskej Bystrici po návrate Aleny Vrbanovej do jej vedenia.
   Novým fenoménom v tomto období, ktorý korešponduje s trendom k transdisciplinárnosti, je alternatívne kurátorovanie výstav umelcami (Anton Čierny, Roman Ondák, Anetta Mona Chisa – sólo, alebo v tandeme s Luciou Tkáčovou).16 
   Na strane pasív, ktoré treba pripísať na konto kultúrnym elitám, naďalej zostáva, že na Slovensku dodnes nie sú inštitúcie typu Kunsthalle a Múzeum súčasného umenia. Chýbajú aj periodické medzinárodné prehliadky podporujúce diskurz slovenského a svetového vizuálneho umenia, akou bola výstava Danuvius ´68 v Bratislave (1968).
   V priebehu sledovaného obdobia sa rozvíjala kritická reflexia aktuálneho vizuálneho umenia – pohotovou platformou sa stali časopisy17 venujúce pozornosť súčasnej domácej i svetovej umeleckej scéne, ako Profil súčasného výtvarného umenia, revue dart, Imago a kultúrne  časopisy Vlna a 3/4 revue. V oblasti vydávania publikácií syntetizujúcich poznanie o umení po roku 1989, sa naopak pociťuje absencia umenovedných kníh zameraných na mapovanie, výskum a interpretácie vybraných problémov súčasného umenia z viacerých pohľadov, skúmajúcich špecifické otázky, témy, médiá a trendy súčasného vizuálneho umenia; v posledných rokoch chýbajú tiež katalógy k výstavám.18
   Záujem zahraničných kurátorov prizývajúcich našich umelcov a umelkyne na medzinárodné výstavy sa zintenzívnil v čase pred vstupom a po prijatí Slovenska do Európskej únie (Július Koller, Roman Ondák, Ilona Németh, Erik Binder, Pavlína Fichta Čierna etc.).19 Je predpoklad, že tento dialóg by mohol pokračovať pri ďalších projektoch založených na obojstrannej komunikácii a interpretácii umenia.

časť zo štúdie: Vizuálne umenie na Slovensku 1990 – 2004: V komprimovanom čase. Napísané pre projekt Slovenskej sekcie AICA Slovenská umelecká scéna 1990-2004, september 2004).

 

PhDr. Katarína Rusnáková

 

 

 

POZNÁMKY

11) Do štruktúrovanej činnosti Nadácie – Centra súčasného umenia patrí aj priebežné spracovanie podrobnej dokumentácie tvorby slovenských umelcov a umelkýň, organizovanie výročných výstav, domácich a medzinárodných sympózií, workshopov pre študentov, príležitostné vydávanie publikácií o umení, udeľovanie grantov na tlač katalógov a realizáciu výstav, podpora prezentácie slovenských umelcov a umelkýň v zahraničí. Od roku 2001 organizuje súťaž – Cena mladého slovenského výtvarníka, od roku 2002 so zmeneným názvom Cena Oskára Čepana, ktorá je viazaná na študijný pobyt víťaza v USA. Počnúc rokom 2001 sa dôležitou zložkou aktivít Centra stali tematické výstavy venované súčasnému vizuálnemu umeniu slovenskej i zahraničnej proveniencie v dramaturgii a často i kurátorstve Jany Oravcovej v Open Gallery sídliacej v budove nadácie. K pozoruhodným aktivitám okrem prednášky Wolfganga Welscha – Umelé rajské záhrady? Skúmanie sveta elektronických médií a iných svetov roku 1995 v Bratislave, patrili: medzinárodná konferencia Subjekt – Autor – Auditórium: Subjekt v priestoroch umenia, Bratislava – Častá  - Píla, 1996, medzinárodný cyklus prednášok, seminárov a workshop Rodové štúdiá v umení a kultúre, VŠVU Bratislava, Moravany pri Piešťanoch, 1999, medzinárodný cyklus prednášok Minulosť v prítomnosti: Súčasné umenie a umeleckohistorické mýty, SNG Bratislava, 2001 – 2002 –2003 (koncepcia: J. Bakoš), medzinárodný workshop Teória a prax múzea umenia, Senec – Viedeň – Bratislava, 2002 (koncepcia: M. Orišková), medzinárodné kolokvium Artwork through the Market . The Past and the Present, Bratislava, 2003 (v spolupráci s Ústavom dejín umenia SAV).

12) Jedným z prvých bolo občianske združenie Studió Erté organizujúce medzinárodné festivaly alternatívneho umenia a performancie v Nových Zámkoch – Transart Communication s lídrom Józsefom R. Juhászom. Agilná dvojica Suzanne a Csabu Kissovcov založila roku 1995 neziskovú súkromnú galériu At Home Gallery v Synagóge v Šamoríne, ku ktorej pribudli zrekonštruované priestory bývalej židovskej školy, kde sa organizujú rezidenčné pobyty umelcov. Priestor synagógy neslúži len špecifickým projektom súčasného umenia, ale aj aktuálnej hudbe, sound artu a performanciám, pričom ambíciou galeristov je poskytovať priestor na interdisciplinárne prepájanie umení a médií. Prezentujú sa tu slovenskí, maďarskí, európski a svetoví umelci a umelkyne. Pozri: Hushegyi, Gábor: At Home Gallery 1995 – 2000. Šamorín: At Home Gallery, 2001.
V roku 1999 vznikla nezisková súkromná galéria Priestor for Contemporary Art v Bratislave (od r. 2004 s modifikovaným názvom Space for Contemporary Art), ktorú vedie kunsthistorik Juraj Čarný. Vo svojej sviežej  výstavnej dramaturgii zaujímavo prepája prezentáciu aktuálnych prejavov umelcov a umelkýň z domácej i zahraničnej scény.  K vývoju formácie Buryzone pretransformovanej na Brundi, fungujúcej v nultom priestore A4 – centre súčasného umenia v Bratislave, pozri text Márie Riškovej v katalógu Check Slovakia! Mladé umenie zo Slovenska, vydavateľ: Neuer Berliner Kunstverein a Galéria Jána Koniarka, 2004, nestr. Od roku 2002 sa datuje medzinárodná iniciatíva (Rakúsko, Slovensko, Česko) tranzit.sk so sídlom v Bratislave (výkonný riaditeľ Boris Ondreička). Vznikol na základe iniciatívy Márie Hlavajovej a Kathrin Rhomberg – získali donátora Erste Bank vo Viedni, ktorá sa zlúčila so Slovenskou sporiteľňou. Ciele tejto iniciatívy sú zamerané na podporu súčasného vizuálneho umenia, mladých umelcov a teoretikov formou štipendií, edičnej činnosti, organizácie výstav, seminárov a rezidenčných pobytov vo Viedni.   

13) Zo zaniknutých súkromných komerčných galérií možno spomenúť napr. Galériu B and M, Galériu Kleibl, Galériu M+, Galériu Živa alebo Galériu Tatrasoft, ktoré sa snažili udržať si slušnú úroveň výstav. Na začiatku 21. storočia vznikla súkromná komerčná Galéria Komart v Bratislave (2000), ktorej program je zameraný na geometrickú abstrakciu a prezentáciu autorov zo Strednej Európy a Múzeum Milana Dobeša v Bratislave (2001), ktoré sa venuje konštruktivistickým a neokonštruktivistickým tendenciám vo výtvarnom umení. Jeho gro tvorí stála expozícia diel Milana Dobeša, významného predstaviteľa umenia konštruktivizmu a kinetizmu a zbierka svetového konštruktivizmu. V roku 2001 vzniklo súkromné múzeum moderného umenia Danubiana Muelensteen Art Museum v Bratislave-Čunove. Je situované v efektnom architektonickom objekte zasadenom do príťažlivého prírodného rámca na rieke Dunaj,
ktorého výstavy a zbierky sa orientujú prevažne na mainstream a majú kolísavú úroveň kvality.
 
14) Autorkám Jane Oravcovej a Sandre Kusej sa podarilo zostaviť kvalitatívne vyrovnanú, zaujímavú a sviežu kolekciu diel od šesťdesiatich renomovaných umelcov a umelkýň etablovaných na slovenskej scéne spolu s nastupujúcimi perspektívnymi mladými výtvarníkmi a výtvarníčkami. Kolekcia súčasného slovenského umenia v škále rozmanitých médií otvárala pre potenciálnych zberateľov nový terén pre zberateľské záujmy, ktoré sú tesne zviazané s duchom, senzibilitou a životným štýlom informačnej spoločnosti. Aukcia rovnakou mierou prispela k širšej propagácii protagonistov súčasného vizuálneho umenia. Na základe jej úspešnosti sa rozhodla aukčná spoločnosť SOGA uskutočniť podobne zameranú aukciu aj v roku 2004.
 
15) Napr. Petra Hanáková, Sandra Kusá, Juraj Čarný, Viera Jančeková, Richard Gregor, Lucia Gregorová, Lucia Gavulová, Mária Rišková, Daniel Grúň, Andrea Kopernická, Mira Keratová, Vladimíra Büngerová, Mira Putišová a ďalší.

16) Anton Čierny sa kurátorsky podieľal spolu s Jaroslawom Hulbójom na koncepcii a organizácii výstavy Trvalý pobyt/Pobyt staly v Tatranskej galérii Poprad – Elektrárni roku 1999, ktorá sa následne uskutočnila aj v poľskej Bydgoszczy (Museum Okregowe Im. Leona Wyczólkowskiego) a v roku 2001 bol spolu s Richardom Gregorom autorom koncepcie putovných výstav v slovenských galériách Transkunsthalle. Roman Ondák sa kurátorsky zhostil prípravy individuálnej výstavy Júliusa Kollera – Univerzálne Futurologické Operácie, Kölnischer Kunstverein, Die Brücke, Köln, 2003, Anetta Mona Chisa napríklad kurátorsky pripravila v Synagóge – Centre súčasného umenia v Galérii Jána Koniarka v Trnave výstavu Franza Pomassla (2002) a výstavu študentov Ateliéru nových médií na AVU v Prahe – Escape: CZ (2003) a v dvojrole kurátorky a autorky (v tandeme s Luciou Tkáčovou) pripravila výstavu A Room on their Own (2003), Galéria Medium, Bratislava.
 
17) Šéfredaktorkou časopisu Profil súčasného výtvarného umenia je Jana Geržová (1992 – 1996), ktorý po vynútenej pauze vychádza opäť od roku 2000. Vydávanie Výtvarného života (založeného r. 1956) skončilo roku 1994 (šéfredaktorka Ľubomíra Slušná). V priebehu 90. rokov nepravidelne vychádza revue Park (šéfredaktor Filip Vančo), od roku 1995 je záujemcom o medzinárodné dianie v oblasti fotografie k dispozícii fotografická revue Imago (šéfredaktor Václav Macek). Na prelome storočí pribudli mladé generačné časopisy: revue o výtvarnom umení dart (šéfredaktor Richard Gregor, ktorého zakrátko vystriedala Lucia Gregorová), od r. 2003 sa dart modifikoval na noviny o výtvarnom umení vychádzajúce zdarma a širšie kultúrne orientované časopisy Vlna (šéfredaktorka Lucia Gavulová) a ¾ revue (šéfredaktor Peter Šulej). 

18) Z knižných publikácií sa problematiky zmeny paradigmy umenia a čiastočne aj interpretácie vizuálneho umenia 90. rokov týka kniha Márie Oriškovej –Dvojhlasné dejiny umenia, Bratislava: Petrus, 2002, napísaná z perspektívy nových dejín umenia, pohľad na vybrané problémy umenia súvisiace so zmenou statusu umelca po spoločensko-politickej zmene roku 1989 obsahujú aj texty v publikácii Jána Bakoša – Umelec v klietke, Bratislava: SCCAN, 1999, encyklopedický charakter má Slovník svetového a slovenského výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia (Jana Geržová a kol.), Bratislava: Kruh súčasného umenia Profil, 1999, z monografických titulov možno spomenúť monografiu Ilony Németh od Gábora Hushegyiho, Bratislava: Kalligram, 2001, monografiu Otisa Lauberta od Jany Geržovej, Bratislava: Tatran, 2001, alebo katalóg – knihu vydanú k výstave Júliusa Kollera Univerzálne Futurologické Operácie, ktorú v redakcii Kathrin Rhomberg vydali Kölnischer Kunstverein a tranzit.sk, 2003. V Kanade a  Španielsku (2004) vydaná publikácia Art Action 1958 – 1998
zahŕňa aj príspevky Michala Murina k vývoju performancie na Slovensku v 90. rokoch a stať Gábora Hushegyiho venovaná prínosu Štúdia Erté, organizátora medzinárodného festivalu umenia akcie Transart Communication v Nových Zámkoch. Špecifickú skupinu publikácií tvoria zborníky z medzinárodných sympózií organizovaných slovenskou sekciou AICA – Konceptuálne umenie na zlome tisícročí (v spolupráci s maďarskou sekciou AICA), 2001, Budapest – Bratislava (koncepcia: Jana Geržová, Erzsébet Tatai), 90-te plus. Reflexia vizuálneho umenia na prelome 20. a 21. storočia, 2003, Bratislava (koncepcia: Jana Geržová, Katarína Rusnáková), v spolupráci so Združením teoretikov súčasného výtvarného umenia na Slovensku. V roku 2001 bol vydaný zborník Rezonancie ´98 zostavený Zuzanou Bartošovou, v ktorom sú texty európskych kunsthistorikov –členov AICA, venované interpretácii tvorby vybraných umelcov.

19) Z kolektívnych medzinárodných výstav, na ktoré boli pozvaní slovenskí umelci a umelkyne, možno vybrať napríklad: Ausgeträumt, Sezession, Wien (2001 – 2002), kur.: Kathrin Rhomberg, autori: Roman Ondák, Július Koller, Sous Les Ponts, Le long De La Riviére, Forum d´art contemporain, Casino Luxembourg,  (2001) kur.: Enrico Lunghi, autorka: Ilona Németh, Open House, Casino Luxembourg (2002), kur. slovenského výberu – Viera Jančeková, autorka: Pavlína Fichta Čierna, 50. La Biennale di Venezia, Utopia Station (2003), kur.: Hans-Ulrich Obrist, Molly Nesbit, Rirkrit Tiravanija, autori: Július Koller, Roman Ondák, Free Entrance, Art from Bratislava, Budapest, Ljubljana  and Vienna, BAWAG Foundation, Wien (2004), kur.: Christine Kintisch, autori: Július Koller, Roman Ondák, Pavlína Fichta Čierna, The New Ten, Museum Küspersmühle, Duisburg (2004), kur.: Raminta Jurénaité, Evelyn Weiss, Lóránd Hegyi, autori: Matej Krén, Bohdan Hostiňák. Z monografických výstav to boli: Július Koller – Univerzálne Futurologické Operácie, Kölnischer Kunstverein, Die Brücke, Köln (2003), kur.: Roman Ondák, Roman Ondák – Spirit and Opportunity, Kölnischer Kunstverein, Die Brücke, Köln,  (2004), kur.: Kathrin Rhomberg.



ilustrácia: Ilona Németh - Vyšetrovacie kreslá (1997)