ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

FecsoDuncsak

 

Sloboda

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Na hranici úmrtnosti

redaktor: ds 2009-09-25

 

 

. . .

Som tehla
A zabíjam červeným prachom
Z okrúhlych dier

Možno už nikdy nebudem stavať
(„Hranica úmrtnosti včera prekročená!“)

 

 

. . .

Povedzte mi svoje áno
Pane
a hneď sa rozbehnem
až na kraj viníc

oblečený v monochromatickom
odeve
jemne pohladím všetky zelené
bobule
a snáď dozrejú

S láskou sa priblížim slnku
bezpečne ho uložím (so sebou)
pod najplodnejšiu révu
a opijem sa svetlom

Vytriezvenie príde
keď bude práca dokončená
 

 


. . .

Pán Baudelaire
vaše Kvety sú proste zavreté

Viete,
zlo je nedostatok dobra
a dobro pramení z pohľadu

Ak pôjdete okolo
otvorte prosím kurníky
a možno sliepky rozhrabú
zopár špinavých ľudí

Ešte niečo,
nezabudnite :
Kvietky potrebujú nehu
prepojenú s vodou

(Vodníci mi pripomenuli, že farby už pozabudli na návrat)

 

 

. . .

Piate koleso na voze
Na rebrináku
takom s vylámaným každým druhým zubom

Brázdi cesty s bielou zástavou
A bez koní
(jeden pre mamičku
druhý pre otecka
tretí pre bračeka)

Na rázcestí sa naše kroky rozdvoja
Ostane už len prach

A tri páry kopýt
(V bezpečnej vzdialenosti
od sedla)

 

 

. . .

Obrovské zväzky kľúčov
plné štrngotu a stiesnenosti
(v sebe)
na telách

Pod nohami prvé slzy
jarného závetria
s vôňou tmavého asfaltu
na Svetle

(Povedal:)
Obdivujem schody
ktoré staviaš bez neba

Stúpam s farbou
až na vrchol Seba