ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

FFF

 

augusztusi nyitva tartás

 

Róth Maximilián

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

City Art Fest

redaktor: sk 2009-09-25

 

A opäť sú tu graffiti. Tentoraz vo veľkom formáte. Jedná sa o projekt s názvom City art fest, ktorý sa bude konať od 2. do 3. októbra v uliciach Nitry. City Art Fest prepája rozmanité prejavy súčasného vizuálneho umenia s typickými formami pouličného umenia ako street art a graffity, ktoré prináša čo najbližšie k ľuďom, do ich každodenného prostredia, v ktorom sa pohybujú a žijú. Jednotlivé akcie a podujatia festivalu budú prebiehať paralelne po celom meste; v uliciach, parkoch, na námestiach a sídliskách. Návštevníci festivalu sa budú môcť pohybovať ako turisti s mapou v ruke (letákmi s programom a informáciami) po rôznych „pamiatkach“ (súčastiach festivalu). Participujúci umelci vychádzajú zo špecifík Nitry a reagujú na rôzne situácie a priestory v meste. Budeme mať možnosť niečo sa priučiť aj na rôznych workshopoch a tvorivých dielňach pre deti. Súčasťou podujatia budú taktiež koncerty, premietanie filmov , prednášky a diskusie o public arte.

WEKTOR

Všetko bude prebiehať v netradičnom štýle. Na prvý ročník City art festu sú pozvaní vyše tridsiati umelci ako zo Slovenska, tak aj zo Strednej Európy napríklad Čechy, Poľsko a Rakúsko. Zaznejú mená ako Aktivnagruppa, Monolog, Ňetvor, Panika 71, Wektor a ďalší. Kolektív Aktivnagruppa vytvoril od roku 2004 množstvo improvizovaných diel na pomedzí divadelných predstavení, výtvarných akcií a punkových koncertov. Prirodzene sa venuje hľadaniu emotívnej formy komunikácie s divákom prostredníctvom výrazného vizuálu, mohutnej hudby a intímnych príbehov minimalizovaných do jednoduchej správy.

CHRISTIAN EISENBERGER

Zo zahraničných umelcov treba spomenúť Christiana Eisenberga z Rakúska, ktorý tvorí inštalácie, objekty, videá, grafiky a maľby pre galerijné priestory, venuje sa však aj akciám a výtvarným intervenciám vo verejnom priestore. Do ulíc miest po celom svete anonymne inštaluje rôzne plagáty či predmety, najznámejšie sú jeho veľkoformátové kartóny pomaľované ľudskými postavami, polepené prexeroxovanými hlavami slávnych osobností, či interpretujúce diela svetového umenia. Jeho ďalšou „špecialitou“ sú modely známych automobilov (Formula 1, Papamobil, alebo džíp Hummer) v reálnej veľkosti z kartónov a lepiacich pások.

COXIE

Zo susedného Poľska sa predstaví Coxie. Pod týmto menom sa skrýva Anna Szejdewik, absolventka Univerzity v Zielonej Góre, so špecializáciou maľba a interiérová architektúra. Žena, dievča a dieťa - to sú hlavné motívy jej malieb a nástenných malieb. Coxie s ľahkosťou kombinuje estetiku komiksu, realistického portrétu, maľby a dizajnu. Jej práce, ktoré pôsobia naoko banálne, s výraznou farebnosťou a charakteristickým grafickým štýlom, komentujú rolu ženy v živote a umení. Ďalším poľským umelcom na festivale bude Zbiok, maliar s hlavou plnou komixovej predstavivosti. S naivnou neviazanosťou old-school graffiti je jeho tvorba tiež reminiscenciou na Ferdinanda Légera, kresliaceho jazykom komiksu a grafiky s určitou dávkou konštruktivistického surrealizmu. Prekrývaním hraníc farebných plôch, figúr a grafických symbolov moderného života dosahujú jeho práce energickosť, humor a drzosť. Ž Čiech sa prídu prezentovať David Fišer, Masker – Jakub Matuška, či Pasta Oner. Posledne spomínaný účastník je považovaný za priekopníka a propagátora street artu v Čechách. Je vydavateľom a šéfredaktorom jediného českého streetart-graffiti magazínu Clique, ako aj spoluautorom a art directorom prvej českej knihy mapujúcej vývoj graffiti v Čechách. Pasta je dobre známy predstaviteľ českého street artu a graffiti. Ako už je ale pre jeho generáciu typické, neobmedzuje sa iba na intervencie v mestskom priestore a jeho mobiliári, ale s úplnou samozrejmosťou vstupuje do galérií a klasických umeleckých disciplín. Využíva širokú škálu médií. Určujúca je preňho práca v sieťotlačovej dielni. Z graffiti si do voľnej tvorby preniesol dôraz na text a typografiu. Prvky konzumnej a ideologickej propagandy 50. až 80. rokov tak obklopuje novými významami. Slogany, ktoré používa, sa týkajú jednak street artu, ale aj všeobecnej generačnej potreby vydobývať si vlastný životný priestor a tiež humoru, s ktorým sme zvyknutí túto potrebu vyjadrovať.