ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otvárací cas

 

Róth Maximilián

 

Sándy

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Augustin Sokol - Mlyny

redaktor: rk 2009-10-13

 

 

     1§ „Vo svätyni bohyne Márnosti

     Jana Š. Kuzmová /

     „Čo sa narodilo z tela, je telo,

     čo sa narodilo z Ducha, je duch.“ (Ján, 3.6.) /

     Potom

     myšlienka, ktorá pochádza

     z myšlienky,

     je plodom mysle,

     z ktorej pochádza?

     A odkiaľ pochádza

     Šalamúnova myšlienka:

     „Márnosť nad márnosť...?“ (Almanach, 104.)

     Márnosť  nad márnosť, ipse dixit Šalamún. Márne boli aj aktivity občianskych združení. S nostalgickými motiváciami. Za zachovanie kultúrnej a historickej pamiatky. Proti zbúraniu starého mlyna v centre Nitry. Na mieste mlyna sa malo postaviť ďalšie nákupné centrum. S reklamou, čo občas klame. Síce nie som proti pokroku. Ale aj z dobrého veľa zaškodí. Božie mlyny melú pomaly. Ale iste. Na isto melú aj lobistické združenia. Občianske združenia preto bojovali proti veterným mlynom. A tak koniec nitrianskeho leta roku 2009 bol v znamení osláv. Otváralo sa nákupné a zábavné centrum Mlyny. „Idiot don Quijote.“ Na túto nádhernú a fantastickú tému si píšem svoj príspevok. S názvom Mlyny. Prezentujem ho ako vysielateľ informácií. Pre prijímateľa informácií. 1. Primárny súbor informácií sú citácie, ktoré získavam z vybratých zdrojov. Za každou citáciou je preto uvedený jej zdroj. 2. Primárny súbor zdrojov je zoznam použitej literatúry. Za citáciami sú zdroje uvedené v zátvorkách: svojimi kľúčovými slovami a číslami strán. Kľúčové slovo je prvé slovo v názve zdroja. Ak sa v názvoch zdrojov nachádzajú rovnaké prvé slová, potom je kľúčové slovo dvojslovné a je vytvorené z prvých dvoch slov v názve, a tak ďalej... Literárne zdroje sú uvedené v takom poradí, v akom sa vyskytujú v texte. 3. Sekundárny súbor zdrojov sú URL (Uniform Resource Locator). Aj URL sú uvedené v takom poradí, v akom sa vyskytujú v texte. 4. Sekundárny súbor informácií sú moje stručné komentáre k jednotlivým citáciám. Pomocou nich kreujem relácie medzi uvedenými informáciami. Dávam ale priestor aj pre príjemcu informácií. Aby si vytvoril svoj vlastný relačný komentár. Tento postup mi vyhovuje. Lebo až do mojej šesťdesiatky bola pre mňa jedinou poéziou a prózou matematika. Začalo to darčekom na moje siedme narodeniny. Keď mi otec podaroval logaritmické pravítko. Jedným z najgeniálnejších algoritmov v matematike je totižto logaritmus.

     2§ „had: živočích, v ktorom sa jedinečným spôsobom prelínajú protichodné symbolické významy života a smrti. (...) Z hľadiska symboliky je zvlášť významný – uroboros (po grécky), had, ktorý si zahryzol do vlastného chvosta ako symbol večného návratu v cyklickej forme alebo večnosti všeobecne. (...)

     mlyn, mlynský kameň: za veľký mlyn sa vo viacerých dávnych vyspelých kultúrach považoval pohyb hviezd okolo severného pólu oblohy, imaginárne spojeného so stredom Zeme pomocou krištáľovej svetelnej osi. Jednotlivé cyklicky po sebe nasledujúce obdobia sú potom v symbolickom spojení s otáčajúcim sa obrovským svetovým mlynom. Tento mlyn symbolizuje aj vyrovnávajúcu spravodlivosť osudu – mlyn rozomieľa všetky zrná bez rozdielu. S tým sa ďalej spája význam chleba, ktorý vzniká z múky pochádzajúcej z rozomletých zŕn. V starom Ríme bolo zvykom, že vestálske panny na sviatok bohyne kozubu Vesty okrášľovali mlyny vencami. Kresťanská symbolika stredoveku poznala obraz „mystického mlyna“, do ktorého prorok Izaiáš sype zrno pšenice Starého zákona a apoštol Pavol zachytáva z neho vymletú múku. Na mnohých zobrazeniach sypú do mlyna zrno štyria evanjelisti, kým apoštoli usmerňujú rieku, ktorá poháňa mlynské koleso. Cirkevní otcovia zachytávajú múku a Ježíš rozdáva veriacim hostie z nej upečené; on sám je chlebom života. Na mnohých biblických zobrazeniach je mlynský kameň zhodený z nebies na zem znakom Božieho trestu. V Zjavení Jána (18,21) čítame: A jeden silný anjel zdvihol kameň ako veľký žarnov (mlynský kameň) a hodil ho do mora a povedal: Tak bude zvrhnutý Babylon, to veľké mesto...“ Štvorcová hracia doska označovaná ako „mlyn“, rozšírená aj na skalných rytinách, je asi odvodená z prastarej schémy sveta (kozmogram; – štvorec). (...)

     „štvorec. (...) Kvadratúra je organizačný princíp, ktorý je človeku akoby vrodený, jej protipólom v duálnom systéme je kruh ako výraz nebeských síl. Legendárna kvadratúra kruhu (t. j. geometrická premena kruhu na štvorec s tou istou plochou) symbolizuje snahu priviesť oba elementy – nebeský a pozemský – k ideálnej jednote (latinsky coincidentia oppositorum). Podľa kvadratických plánov bolo postavených veľa chrámov, ktoré svojou stupňovitou úpravou mali stelesňovať kozmický vrch – napríklad chrám v Angkore v Kambodži. Kvadrát v kombinácii s kruhom sa vyskytuje v stavebnom pláne Nebeského chrámu v Pekingu, ako aj v Borobudure na Jáve. Podobný typ ideálneho mesta odrážajú aj predstavy o imaginárnom nebeskom Jeruzaleme z Jánovej Apokalypsy a o „Christianopolise“ u J. V. Andreäho zo 17. storočia ( – kocka). (...) Orientácia vo svete podľa princípu štvorca našla svoj výraz aj v hrách – napríklad v staromexickom patolli alebo v šachu pochádzajúcom zo staroveku. Ešte výraznejšie to ukazuje hra – mlyn, kde hracia doska pozostáva z troch koncentrovaných štvorcov so spojovacími mostíkmi (v rohoch a v strede každej strany). S podobným motívom sa stretneme na skalných rytinách v alpskej oblasti (Rakúsko, Taliansko), vo Francúzsku, v Anglicku (ostrov Man), na Balkáne, v Afganistane (oblasť Pamíru), ale aj na pravekej keramike (talianske kultúry Villanova a Este) a na bojótskych plastikách. Skalnaté kresby nájdeme nielen na horizontálnych plochách, ale aj na strmých stenách, nevhodných pre hru. Je preto nesporné, že prioritný bol symbolický význam znaku, ktorý možno rozlúštiť, len ak sa chápe ako kozmogram. Indobudhistické meditačné znaky – mandaly často spájajú kruh ako symbol osvietenia (bodhi) vzhľadom na náboženskú obec (sangha) so štvorcom do jednotnej harmonickej podoby ( – jantra).“ (Lexikón, 85, 183, 302, 303.)

     Náš had sa volá Odis. Je to Python regius (pytón kráľovský). Ceruzkou kreslím Odisa, ako sa plazí po nakreslených symboloch mlyna a štvorca.

     3§ „Po nás prídu ďalšie pokolenia a v hlase Dostojevského poníženého a urazeného človeka a ľudstva (román Biedni ľudia, Ponížení a urazení), ktoré sa zmietajú medzi dobrom a zlom, mocou a bezmocnosťou (Zločin a trest), a preto budú hľadať východisko v sociálnom experimente (Diablom posadnutí) alebo v hľadaní ideálneho človeka (Idiot), lenže navždy zostanú (naozaj navždy?) otrokom chleba, zázraku a moci (Veľký inkvizítor z románu Bratia Karamazovci).“ (Dostojevskij, 22.)

     Sú  to aj prezentácie našich základných archetypálnych potrieb. Ako byť na správnom mieste v pravý čas. Tu a teraz.

     4§ „Vo svojej prednáške Šeherezáda by som rád prilákal verejnosť na monumentálny fenomén SciFi, ktorým je evidentne aj Star Wars od George Lucasa. Napríklad, sú to súvislosti medzi StarWars a filmom Traja zločinci v pevnosti od Akira Kurosawu.“ (Fantázia, 18, 21, 23.)

     S touto anotáciou som prezentoval aj časť mojej prednášky, s názvom Šeherezáda, dňa 12.09.2009, od 16:00 do 18:00 hod., SciFi Salón, Bratislava, Istropolis a Comix Salon 2009. Pozerám si devedéčka. Najprv hraný film Traja zločinci v pevnosti. Réžia Akira Kurosawa. Potom dokumentárny film Svet umenia, Hollywoodski rivali 6/15, Hviezdne vojny verzus Star Trek. Ani ma to neprekvapí, že časť Hviezdnych vojen, ktoré režíroval George Walton Lucas junior, bola inšpirovaná filmom Traja zločinci v pevnosti. Princezná, ako jediná z rodu Akizuki, prežila vojnu. Je na ňu vypísaná odmena. Sedliaci Tahei a Matakishi v mnohom pripomínajú robotov R2D2 a C3P0. Ako obrazy protikladných osobnosti. Známym príkladom sú aj románoví hrdinovia: dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha a sedliak Sancho Panza. Román napísal roku 1605 Miguel de Cervantes y Saavedra. Pokúšam sa napodobniť najfantastickejšie epizódy z filmu Traja zločinci v pevnosti. Zo slávneho súboja s kopijou, s ktorou bojuje generál Rokurota Makabe. Hrá ho vynikajúci herec a majster bojových umení Toshiro Mifune. Ja ale namiesto kopije bojujem s palicou Bo. Proti imaginárnym protivníkom. Palica je matkou všetkých zbraní. Polovica palice Bo je Han Bo. Kratšie sú palice Jion a Ju Te, čiže Desať Rúk. A desať prstov na rukách. Každá zbraň predlžuje naše ruky. Najkratšia bojová palica je Yawara. Pasuje akurát do ruky. Zo zovretej pästi presahujú z Yawary na malíčkovej a palcovej hrane iba jej krátke zahrotené konce. Na mojej Yaware je umelecky stvárnená japonská Slnečná bohyňa Amaterasu Ó Mi Kami. Je uctievaná ako božský predok japonskej Cisárskej rodiny. Poslala na Zem svojho vnuka, aby sa ujal vlády v Japonsku. Jeho meno je Ninigi No Mikoto. Tak sa tu spájajú umenia bojové, tanečné, výtvarné a hudobné. Japonská pieseň Sakura. O višňovom kvete. Hebrejská svadobná pieseň Hava nagila. O radostí a veselí. Veď svadba má byť veselá. Asi preto svadba je po česky veselka. Potom mi v ušiach znie celý symfonický orchester. Hrajú Šeherezádu od Nikolaja Andrejeviča Rimskeho – Korsakova. Spomínam si na môj obľúbený film o novgorodskom bohatierovi a gusliarovi Sadkovi. Ako pomaly upadá do spánku pri zvukoch Šeherezády, ktoré znejú na pozadí spevného recitálu Vtáka šťastia. Úryvok zo Šeherezády si často hrám na gitare. Je to nebeská hudba, ktorá je hodná Dostojevského fantázii. Už teraz sa teším na Istrocon a Comix salon 2010. Pripravujem si na to prednášku s názvom Pastorálie. Vystúpim tam aj na karaoke. S kyticou pesničiek. Tiež pod názvom Pastorálie. Inšpiráciou sú opäť básničky: Bohyni Sedmokrások a Bohyni Jesienok. Od Jany Š. Kuzmovej.

     5§ „Karteziánsky prvok prekvapenia sa podobá duševnej pokore v tradícii docta ignorantia, učenej nevedomosti, sprostredkovanej renesančným kresťanským platonizmom skeptikom, ako boli Kuzánsky, Montaigne, Calderón alebo Cervantes. Don Quijot, posadnutý márnym hľadaním istoty v divadle ilúzii a zázrakov, je nútený zrieknuť sa úsudku zdravého rozumu a prijíma aj nepravdepodobné, zúfa z nemožnosti poznať nepopierateľné pravdy.

     Pohľad z vtáčej perspektívy objavuje magnum ignotum – veľké neznámo: harmónia proti chaosu, živá pravda skrytá v geometrickom poriadku. Svet nie je len miesto, v ktorom existujú veci. Vesmír je pohyb, proces nekonečných premien, a ľudskou tvárou sveta je ustavičný dej, ktorý sami uskutočňujeme svojimi činmi a predstavami. Výboje modernej fantastiky do priepastí vesmíru i do mikrosveta napĺňajú konkrétnym obsahom coincidentia oppositorum – abstraktnú jednotu protikladov, vytvárajúcu kozmickú harmóniu v predstavách Mikuláša Kuzánskeho a Giordana Bruna; svoje filozofické vízie veľkolepej jednoty sveta dokazovali matematikou a geometriou, najmä pomocou vzťahu nekonečne malého a nekonečne veľkého. (...)

     Hrdina má zbraň, aj keby ňou bolo len kladivo, ale jeho skutočnou zbraňou je vlastné telo a myseľ. Žiadna zbraň nie je lepšia, ako človek, ktorý ju drží v ruke. Najmocnejšou zbraňou hrdinu je jeho povaha. (...)

     Na prahu tretieho tisícročia fantastika reagovala na globalizáciu návratom z vesmíru na Zem a prienikom do virtuálnych svetov. V kyberpanku kontrastuje technofilná utópia s temnou stránkou globalizácie: technika sa ľuďom vymkla z rúk, svetu vládnu nadnárodné korporácie a organizovaný zločin. Globálne konšpirácie voľne krúžia medzi virtualitou a realitou, medzi chaosom a poriadkom, medzi rozumom a neznámom. (...)

     Yang Xiao, čínsky vydavateľ časopisu SF Word, vyhlásil: „Tešíme sa na rozkvet tejto krajiny. Postavili sme scénu pre vás, spisovateľov a fanúšikov SF. Dúfam, že preukážete svoju tvorivosť“ (Yang Xiao 1992, s. 43). Science-fiction konštituuje pojmy a obrazy, pod ktorými si predstavujeme globalizáciu: technické zázraky budúcnosti v reči populárnej kultúry predstavujú hodnoty osvietenských utópií. (...)

     Seldonov plán predpokladá pád dekadentného prvého galaktického impéria (Rím), vzostup slobodných obchodníkov a obchodných kniežat (buržoázia a nacionalizmus), rozvoj prvej základne (postindustriálna civilizácia), prejavenie tajnej druhej základne a napokon druhé galaktické impérium, založené na „mentálnej vede“ (utópia globálnej spirituality). (...)

     Nadej, že nová technológia vyrieši problémy, ktoré priniesla stará, keď riešila problémy predchádzajúcej, je stará mesianistická predstava o spáse Bohom zo stroja, deus ex machina. (...)

     V posvätnom boji za globalizáciu víťazí technologický džihád: „V mene Galaktického ducha a jeho proroka Hariho Seldona, ako aj v mene jeho tlmočníkov, svätcov Základne, preklínam túto loď: nech monitory tejto lode, ktoré sú jej očami, oslepnú... nech atómové delá, ktoré sú jej päsťami, stratia silu; nech motory, ktoré sú jej srdcom, zastanú; nech ventilácia, ktorá je jej pľúcami, prestane dýchať; nech komunikačné kanály, ktoré sú jej hlasom, onemejú... V mene Galaktického ducha tak preklínam túto loď!“ (...)

     Marx odmietal fatalizmus cyklickej teórie dejín a vyzval proletariát, aby revolučne zmenil históriu. História zmenila proletariát z revolučnej triedy priemyselnej spoločnosti na zanikajúcu skupinu informačnej spoločnosti. (...)

     Con – z angl. convention, stretnutie, zhromaždenie. Stretnutie fandomu a ďalších priaznivcov fantastiky (vrátane profesionálnych spisovateľov, výtvarníkov, prekladateľov, vydavateľov, predstaviteľov filmových a televíznych postáv SF a iných celebrít) od celosvetových a európskych s tisíckami účastníkov cez štátne, tematické, klubové, až po priateľské rodinné s niekoľkými účastníkmi. Veľké cony sa komercionalizovali, no hlavným dôvodom prítomnosti väčšiny účastníkov ostáva osobné stretnutie a rozhovory s priateľmi spojenými spoločným záujmom. V roku 1982 sa v Pardubiciach konal prvý československý Parcon, podľa ktorého sa dodnes nazýva najstarší spoločný con v Čechách a na Slovensku. Prvý Parcon na Slovensku sa konal v roku 1990. Vďaka „zamatovej revolúcii“ a dobrej organizácii sa na ňom zúčastnilo mnoho slávnych osobností zo zahraničia ako Forrest Ackerman, Norman Spinrad, Erik Simon, Oywind Myhre, Robero Quaglia a iní. Eurocon 2002 sa konal v Chotěboři. (...)

     Rolová hra – (angl. Role Playing Game, skratka RPG) je typ spoločenskej hry, pri ktorej sa hráči vžívajú do úloh imaginárnych osôb alebo postáv umiestnených do fiktívneho alebo historického prostredia a snažia sa konať ako tieto postavy. RPG sa členia na hry stolové, elektronické a hry naživo.“ (Z, 29, 73, 119, 120, 124, 125, 126, 132, 214, 217.)

     Ondrej Herec je môj dobrý priateľ. Stretávame sa aj na Conoch: Istroconoch a Comix Salónoch, Parconoch, Slavconoch...

     6§ „Panovník nám jasne kázal

     do potrubia vraziť klin.

     Nepriateľ  si však zmyslel,

     ako predtým sať náš plyn. /

     Zbystrili sme naše zraky:

     „Nie, nie, páni!“ znel náš hlas.

     Dosť  už ruský plyn si nasal,

     darmožráč Európa Gas. /

     Cyberpunkerom však never,

     zvlášť  keď majú chladný dom.

     Odbočky sťa muchotrávky

     vyrastajú pod Múrom. /

     V jednom kuse robia na nás

     bezočivé  pokusy...

     Dostanete od nás taký

     plyn, čo vás hneď zadusí! /

     Jeden z hraničiarov otvorí ventil, ďalší dvaja priskočia k rúre, strčia do nej zadky a prdia. So strašným zavýjaním tiahne junácky prd rúrou, preteká cez Múr a... čuť jačanie a skučanie na Západe. Znie záverečný akord, traja junáci vyskočia na rúru a víťazoslávne dvíhajú samopaly. Opona. (...)

     Kniha opisuje jeden všedný deň opričníka Andreja Daniloviča Kominagu. Kominaga je zároveň rozprávačom príbehu. Sprostredkúva čitateľovi nedávnu hrdinskú históriu Obrodenej Svätej Rusi – štátu, ktorý stojí na moci a zvôli opäť zavedenej opričiny z dôb vlády Ivana Hrozného, na hodnotách pravoslávia presadzujúceho Moskvu ako tretí Rím, na patriotizme vyhrotenom do nacionalizmu.

     Táto nová Svätá Rus je hermeticky oddelená od okolitého sveta Veľkým Ruským Múrom, za ktorým (predovšetkým zo západnej strany), pochopiteľne, sídlia barbari, v Sorokinovom jazyku označovaní ako cyberpunkeri. Jediným spojením s vonkajším svetom je Čína ovládajúca svetové trhy. Vnútri opevnenia vládne Panovník, ktorého otec Nikolaj Platonovič (možno len náhodou sa volá Nikolaj Platonovič, rovnako ako súčasný riaditeľ FSB Nikolaj Platonovič Patrušev), položil základný kameň Múra, čím ukončil vlečúce sa obdobie opakovaných mäteží a konečne realizoval dlho očakávanú utópiu. Obyvatelia preto sami dobrovoľne na Červenom námestí pália svoje cestovné pasy, s radosťou sa zbavujú možnosti opustiť tento ideálny štát, s pokorou prijímajú cenzúru, nevnímajú všadeprítomné novodobé rozkulačovanie, sprevádzané rabovaním, znásilňovaním, vraždami.“ (Opričníkov, 54, 55, 173, 174.)

     Veľký  Múr Obrodenej Svätej Rusi sa pred mojím zrakom postupne mení. Na Múr bigbítovej skupiny Pink Floyd. V ušiach mi striedavo znejú piesne: 1. „Je tu niekto, kto si pamätá Veru Lynn?“ (Wall, Pink Floyd.) 2. „Budem k tebe dobý, miláčik; prosím, neopúšťaj ma.“ (Lucille, Little Richard.) 3. „Ja milujem Luciu, a ona mňa nie.“ (Lucille, Niebesko – Czarni, No – To – Co, Czeslaw Niemen.) 4. „Nestačil som žiť, tak nech aspoň pieseň dospievam.“ (Capricious horses, Vladimír Semjonovič Vysockij.).

     7§ „Košice, to je osobitné miesto na konci republiky, kde sa v šesťdesiatych rokoch 20. storočia ešte stále snúbil a miešal akýsi aristokratický pocit lokálpatriotizmu starousadlíkov s novou prílivovou vlnou takzvaných industrializačných dobyvateľov.“ Takto začína Ireney Baláž svoje rozprávanie o rocku a beate v Košiciach (...)

     Tam sa zrodila zostava Štefan Teddy Farkaš – sólový spev, tamburína, Ireney Baláž – sólová gitara, spev, Dionýz Baláž – basgitara, spev, Augustín Sokol – rytmická gitara, spev. (...)

     Programovo sa hneď začal meniť štýl a repertoár. Prešli sme na tvrdšiu muziku, na rhytm and blues, najprv sme kopírovali Rolling Stones, Pretty Things, Manfreda Manna, Kinks, Spencer Davis Group, neskôr sme prešli na vlastnú tvorbu. (...)

     Samotný  názov skupiny The High Brow (čiže Zdvihnuté obočie alebo Lepšia spoločnosť: všetci členovia skupiny boli vysokoškoláci) vymyslela budúca Sokolova manželka. Stalo sa to v zime roku 1965 na jednej skúške v mrazivej miestnosti historickej budovy bývalého dominikánskeho kláštora,“ (Slovenský, 311, 312, 313.)

     Občas nerozoznám rozdiely medzi fenoménmi déjà vu, jamais vu a voulez vous. Už pri svojej prvej návšteve Írska som spieval pri táboráku. A hral na gitare. Aj anglické pesničky z repertoáru The High Brow. A potom už stojím na kóte v nadmorskej výške 374,3 metrov. Vojenským ďalekohľadom na nočné videnie pozerám západným smerom. Mesačný spln nežne pláva na hladine Lago di Čaňa. Smerom bližšie ku mne sa do Hornádu vlieva Olšava. Kóta je v Panskom lese. V ušiach mi znie tklivá melódia. Boh Pan, na panovej flaute, hrá starú írsku pieseň. Schádzam z kóty na lesnú čistinku. Je navlas podobná na tú v Írsku. Uprostred horí táborák. Okolo sedia košickí trampi s gitarami. Euroindián Ivan Tomášik alias Wasapela (Veľký medveď) mi podáva gitaru. Spievame pesničku z repertoáru The High Brow. Je to ako v priestoročasovom stroji prenesený malebný kúsok z Írska na východ Slovenska.
 

 

Augustin Sokol