ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

héttorony

 

eNRARV2019SK

 

bojarcuk

 

mizsák

 

retRock

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Augustin Sokol - Mlyny (2)

redaktor: rk 2009-10-13

 

 

    8§ „Na hornom konci schodov sa zjavil majestátny, mohutný Buck Mulligan a v rukách držal holiacu misku, na ktorej krížom ležali zrkadlo a britva. V jemnom rannom vánku sa za ním zľahka nadnášal žltý neopásaný župan. Zdvihol misku nad hlavou a zatiahol:

     – Introibo ad altare Dei. (...)

     – Celkom ste ma nepochopili, vraví Bloom. Chcel som povedať...

     – Sinn Fein! vraví občan. Sinn fein amhain! Milujeme priateľov, ktorí stoja na našej strane, a nenávidíme nepriateľov, ktorí stoja proti nám. (...)

     Človek miluje istú osobu. A tá osoba miluje inú osobu, lebo každý niekoho miluje, ale Boh miluje každého.

     – Dobre, Joe, vravím, na tvoje pevné zdravie a zaspievame si. Nech vám slúži, občan.

     – Hurá, vraví Joe.

     – Nech vám požehná Pán Boh, Panna Mária a svätý Patrick, vraví občan. (...)

     Stephen: (S úsmevom napriahne k nej ruku a spieva áriu krvnej prísahy zo Súmraku bohov.)

     Hangende Hunger,

     Fregende Frau,

     Macht uns alle kaput.

     Zoe: (Tragicky) Hamlet, som tvojho otca nebožiec! (...)

     Ktoré  anagramy zostavil v mladosti zo svojho mena?

     Leopold Bloom (...)

     Aký  akrostich so skráteným krstným menom poslal ako kinetický básnik slečne Marion Tweedyovej 14. februára 1888?

     Poeti kladú srdce do básne

     O kráse, ktorá nikdy nehasne,

     Lež môžu písať verše úžasné

     Do chvíle, keď už nikdy nežasne:

     O tvoju krásu svet im okrásnie. (...)

     Bloom, jediný mužský prepodstatnený potomok Rudolfa Virága (neskôr Rudolfa Blooma), ktorý žil v Sombathely, Viedni, Budapešti, Londýne a Dubline, (...)

     čoskoro začnú u mníšok vyzváňať Anjel Pána a nikto ich neruší zo spánku iba jeden – dvaja kňazi ktorí v noci chodia poskytovať poslednú sviatosť o chvíľu zakikiríkajú kohúty budík v susednom dome (...)

     všetok ten parfum áno a srdce mu bilo ako divé a áno povedala som áno chcem Áno. /

     Terst – Zürich – Paríž        1914 – 1921“ (Ulysses, 3, 294, 319, 486, 573, 577, 673, 675.)

     Porovnávam dve literárne diela. V oboch sa popisuje priebeh iba jediného dňa. Andrej Danilovič Kominaga. Prežil jeden deň so svojimi opričníkmi. Poldo Bloom alias Virág (po maďarsky Kvet). Aj on prežil jeden deň so svojimi priateľmi. Na mapu Európy ceruzkou kreslím nášho hada Odisa. Ako sa plazí po mestách. Podľa rodokmeňa Blooma. Cez Sombathely, Viedeň, Budapešť, Londýn a Dublin. Cestou sa ale preplazí aj cez Košice, Nitru, Bratislavu a Prahu. V Írsku žehná ľuďom nielen Pán Boh a Panna Mária. Ale aj svätý Patrik. Pri písaní týchto riadkov si zaspomínam, ako som pozeral devedéčko o Patrikovi. Rad by som to zopakoval. Devedéčko som ale požičal. A nevrátili mi ho. Požičiaš a nemáš. Škoda. Tak som si ho aspoň našiel na URL. Scenár napísali Pamela Mason Wagner a Andrew Ward. Treba myslieť pozitívne. A aj naše činy by mali byť pozitívne. Nech je v tom našim vzorom Patrik. Bol to najpozitívnejší bojovník všetkých čias. Patrik bol ako Cervantesov don Quijote. Alebo ako Dostojevského Idiot. Bol tu ale podstatný rozdiel. Patrik v boji proti veterným mlynom zakaždým víťazil. Vybral som si a očísloval najväčšie Patrikové boje: 1. Únos. Patrik nebol rodený Ír. Bol to občan najdokonalejšie organizovanej spoločnosti v antických dobách. Vyrastal v Británii, ako syn rímskeho šľachtica. Mal šestnásť rokov, keď ho uniesli írski piráti. V Írsku ho potom predali ako otroka. Musel to byť pre neho obrovský šok! Dalo sa vôbec proti tomu bojovať? Mocný Rím nikdy Írsko nedobil. Lebo Írovia boli obávaní bojovníci. A chránilo ich aj nebezpečné more. Nebola to až tak dokonale organizovaná spoločnosť. Íri síce mali kráľa. Ale nikdy nerešpektovali autority. A robia to dodnes. 2. Samota. Otrokár poslal samotného Patrika pásť ovce do hôr. Bol osamelý, zúfalý a bezmocný. Neustále sa modlil. Keď pršalo, snežilo alebo mrzlo. Náboženské obrátenie na vieru je silný zážitok. Ale podobne, ako Mojžiš a Pavol z Tarzu pred ním, tak ani Patrik si obrátenie na vieru nezvolil sám. Donútili ho k tomu okolnosti. Bol to totiž jediný spôsob, ako proti tomu všetkému bojovať. 3. Útek. Po šiestich rokoch v otroctve sa Patrik rozhodol utiecť. V Írsku bol otrok na úteku synom smrti. A aj ten, kto mu pri úteku pomáhal. Rozsudok bol vykonaný ihneď. Odrezaním hlavy. Írovia takto lovili duše. Bola to súčasť ich náboženskej viery. Podobne, ako severoamerický Indián Veľký medveď, keď oskalpoval svojho nepriateľa. Predtým sa žiadnemu otrokovi nepodarilo z Írska utiecť. Ale Patrik to zvládol. Bojoval zo všetkých síl za svoju slobodu. Bolo to, ako keby sa navrátil z ríše mŕtvych. Jeho znovuzrodenie oslavovalo celé mesto. 4. Návrat. Patrik sa ale opäť do Írska vrátil. Napriek útrapám, ktoré prežil v otroctve. Stalo sa to v roku 432. Vtedy len málokto dokázal chodiť po Írsku sám. A aj prežiť to. Patrik sa ešte počas otroctva v Írsku naučil ich jazyk. A aj vedel, ako to tam funguje. Bola to spoločnosť, kde sa dávali dary. Obdaroval kráľa, aby mu prinajmenšom zabezpečil ochranu. Do ut des. Dával, aby dostal. Okrem jazyka a znalosti pomerov, jeho najmocnejšími zbraňami boli viera, sila osobnosti a zmysel pre humor. V Írsku to platí dodnes. Ak tam navštívite ich útulnú krčmičku, zvanú Pub, a ste zachmúrený a vážny, ako slepé črevo, tak vám rýchlo povedia: „Sadnite si tam do kúta.“ A nedajú vám ani pintu piva. Ale najsilnejšou Patrikovou víťaznou zbraňou bola láska. Amor vincit omnia. Bol stelesnením tohto princípu víťazenia. 5. Modlárstvo. Patrik si zaumienil obrátiť Írov na kresťanstvo. A to dokonca celý národ. Najprv ale musel všetkých Írov presvedčiť, aby sa vzdali svojej viery. Ich prastaré keltské bohyne a bohovia zosobňovali prírodné sily. Boli v riekach a jazerách. V keltskej mytológii sa voda považovala za magický priestor. Spojoval sa tam reálny svet s mýtickým a virtuálnym svetom duchov. Írovia nikdy ani len neuvažovali o predstave jediného Boha. Patrik šiel s nimi k vode. Pretože pre nich to bola Svätá voda. S hlbokou úctou rešpektoval ich vieru, kultúru a tradície. Ecce Homo! Podal im Ježiša ako Človeka, ktorý chodil po svete a nezištne sa obetoval za iných. A bol to samotný Patrik, ktorý sa obetoval za nich. Na mnohých obrazoch a sochách Patrik drží v ruke trojlístok ďateliny. Bola to posvätná rastlina keltských druidov. Patrik pomocou trojlístku vraj vysvetľoval Svätú trojicu: Otca, Syna a Ducha svätého. Trojlístok spolu so svojim zrkadlovým odrazom vytváral na hladine Svätej vody keltský šesťlístok. Ako šesť najväčších Patrikových bojov. Taktiež dával svojim novým krajanom dar gramotnosti. Hovorieval, že toto bude jeho sláva, lebo múdry syn je pýchou a radosťou pre svojho otca. „Múdry syn je ten, ktorý rozradostňuje otca, ale hlúpy človek pohŕda svojou matkou.“ (Príslovia 15,20.) Preto najprv treba obrátiť na vieru matku, ženu v domácnosti. Potom prejde na vieru aj celý dom. Patrik teda išiel cestou najmenšieho odporu. Ako elektrický prúd. Španielski a portugalskí dobyvatelia šírili v Novom svete vieru hrubým násilím. A aj Svätá inkvizícia. Patrik ale šíril vieru s hlbokou, úprimnou, nežnou, vše objímajúcou a vždy víťaziacou láskou. 6. Coroticus. Keď Patrik konečne slávil úspech, tak prišla tragédia. Krátko po birmovaní boli jeho veriaci prepadnutí vojakmi Coroticusa. Bol to kresťanský kráľ Britov. Vojaci zabili mužov a ženy uniesli ako otrokyne. Patrik sa ku kráľovi dovolával, aby tých ľudí oslobodil a poslal ich naspäť do Írska. Ale neuspel. Preto začal proti kráľovi bojovať. A aj proti kolaborantským britským biskupom. Písal, že Boh bude všetkých súdiť. Lebo nielen tí, ktorí konajú zlo, ale aj tí, čo s ním súhlasia, budú zatratení! V podstate exkomunikoval britských kresťanov. Otrasení silou Patrikovej výpovede biskupi ustúpili. Nakoniec Patrik zvíťazil aj v tomto nerovnom, beznádejnom a márnom boji. Do konca svojho bojovného a plodného života Patrik kázal svojim milovaným v celom Írsku. A tí sa mu odvďačili nehynúcou a večnou láskou. Nie som síce Ír. Ale Patrika som si zamiloval už pri mojej prvej návšteve Írska. Exegi monumentum aere perennius, ipse dixit Quintus Flaccus Horatius. A aký si Patrik postavil pomník? V dobe jeho smrti bola Európa uvrhnutá do chaosu. Rímsku ríšu spaľovali ohne barbarov. Temný stredovek sa začal vznášať nad celou Európou. Ale Írska cirkev, ktorú založil Patrik, sa naďalej rozvíjala. Vzdelanci, ktorí z celej Európy utekali do Írska, prinášali so sebou vzácne texty. Najmä výkvet antiky, ktorý zachránili pred plenením barbarov. V írskych kláštoroch sa preto nazhromažďovali tie najcennejšie poklady ducha. Írsko sa tak vtedy stalo nielen hlavným centrom zbožnosti, ale aj znalostí. A to aj pre budúcu novú Európu, v našej súčasnosti. Bola to doslova explózia kreatívnosti. Z aspektu matematickej lingvistike je najmä interesantné to, čo my dnes považujeme v písaných textoch za samozrejmosť. Írovia prví, už v dobe smrti Patrika, oddeľovali od seba jednotlivé slová medzerami. Dovtedy sa všetky slová písali spolu. Taktiež vymysleli odseky a rozlišovali veľké a malé písmena.

     9§ „Einsteina mohlo dielo Dostojevského významne inšpirovať, pretože centrálnym bodom tohto diela boli intelektuálne konflikty, pretože poetika Dostojevského bola racionalistická, pretože kľúčovou témou jeho románov bolo myslenie, vo svojich protikladoch (...)

     V rozmedzí jedného a pol desaťročia, od r. 1866 do r. 1880, vyšli základné filozofické romány Dostojevského: Zločin a trest, Idiot, Diablom posadnutí, Výrastok, Bratia Karamazovci. Po nich sa ľudstvo stalo dospelejším. Nemohlo si ihneď uvedomiť, čo sa tu vlastne stalo. „Zem je od kôry do stredu presiaknutá ľudskými slzami,“ – taký je základný motív románov Dostojevského. Nie je to záver zo štatistických tabuliek, naopak, odporuje im. (...)

     Poetika Zločinu a trestu je racionalistická. Jazyk hrdinov je jazykom ľudí ovládaných, a viac než to, zachvátených myšlienkou, snáď paradoxnou, zblúdilou v protikladoch, chorou, ale predsa len myšlienkou. (...)

     Nie menej racionalistický je Idiot. Po tejto stránke je príznačná  postava Nastasji Filipovnej, jeden z najzaujímavejších ženských typov svetovej literatúry. Je to žena s veľmi zložitými citmi, ale ešte zložitejšími myšlienkami. Všimnite si, že nečakané zmeny nálady a tie najparadoxnejšie kúsky Nastasji Filipovnej vyjadrujú myšlienkové a nie citové premeny. Finálny tragický zvrat – to je myšlienka, že nie je hodná milovaného a ju milujúceho kniežaťa Myškina. Čitateľ už pocítil melodickosť postavy, videl stále intelektuálne zafarbenie všetkých zmietaní tejto duše, a tak vníma útek Nastasji Filipovnej pred svadbou, jej pád do priepasti iracionálnosti, ktorý je symbolizovaný postavou Rogožinovou, ako niečoho logického, trebárs paradoxného.

     Je možné (ako sa pravdepodobne domnieval aj Dostojevskij), že osud Myškina – Golgota miernosti a odpustenia, analogická evanjelickej Golgote – je zárukou mravného víťazstva ukrižovaných? Nech už o tom Dostojevskij hovorí hocičo, poetika Idiota privádza k inému záveru: pred nami je tragédia myslenia, ktoré nebolo schopné prekročiť tradíciu, tradičné pojmy, ktoré neboli dostatočne paradoxné, dostatočne „neeuklidovské“. Čitateľ príliš silne pocítil čaro intelektuálneho života hrdinov, než aby ich mohol považovať za mučeníkov a hrdinov antiintelektuálnej tradície.

     Racionalistická  poetika Dostojevského odhaľuje melodickosť diela, zákonitú  spojitosť medzi výrokmi, scénami a udalosťami, ktoré za sebou nasledujú. Je to intelektuálna melódia. Ani jedná z hrdiniek ruskej literatúry, schopná sa merať s Nastasjou Filipovnou čo do intenzity citov, sa s ňou nemôže zrovnávať čo do intenzity myšlienkového procesu, čo do príkrosti intelektuálnych kolízií, čo do závislosti osudu hrdinky na týchto kolíziách.

     Zvláštnosti poetiky Dostojevského odrážajú jej racionalistický charakter. Taká je, ako sme už povedali, krajina. Taká je kompozícia románov. A tie dialógy hrdinov, ktoré autor sumarizuje, aby dal možnosť novému kardinálnemu sujetovému zvratu, tá reč, uponáhľaná a zmätená, ale vždy určená vývojom myslenia, ktoré sú taktiež uponáhľané, zmätené a rozporuplné...

     Racionalistický  prúd si razí cestu dokonca i v Dostojevského románe, ktorý je svojim zámerom najviac antiracionálny. Hrdina románu Diablom posadnutí, Nikolaj Stavrogin, človek bez morálnych zásad, pre ktorého neexistuje rozdiel medzi činom a zločinom, nie je v podstate ani tak vo vleku mravnej zhýralosti, ako vo vleku experimentálnej vášne. (...)

     V poviedke Sen smiešneho človeka hrdina postupne stráca „svätočiaru“, jeho život sa stáva čisto individuálnym procesom. Poviedka končí pozitívnou „reťazovou reakciou“. Hrdina sa lieči z ľahostajnosti voči svetu a jeho existencia sa stáva východiskovým bodom premeny nášho sveta. Ale i negatívna i pozitívna verzia individuálneho osudu, naplneného, reálneho, obráteného k integrovanej harmónii, ostávajú abstraktné a nie sú pre poetiku Dostojevského charakteristické. V tej vyvstáva iba otázka o neignorovateľnom a pre „svetočiaru“ podstatnom individuálnom osude.

     Bradbury napísal fantastickú poviedku: cestujúci do minulosti usporiadajú lov na treťohornú obludu. Jeden z nich nechtiac rozpučil akéhosi motýlika a to má za následok, že zem sa začína vyvíjať ináč; keď sa pútnici vrátia do prítomnosti, nachádzajú svet zmenený, v prezidentských voľbách nečakane víťazí iný kandidát, zemi hrozí fašizmus. Individuálny, z hľadiska štatistickej koncepcie trebárs ignorovateľný, a preto tiež akoby fyzikálnej existencie zbavený jedinečný fakt mení svätočiaru celku, môže byť z takejto určený a stáva sa reálnym, podstatným pre celok. (...)

     Dochádzame k akémusi bludnému kruhu: dva póly, svätočiary častice a jej ultramikroskopickej transmutácie vyžadujú pre každý pól eventuálnu existenciu druhého pólu.“ (Einstein, 351, 353, 354, 355, 356, 369, 370, 381.)

     Bludný  kruh s dvoma pólmi. Tak vyzeral náš had Odis, keď sa stočil do kruhu. Hlavu mal položenú na konci tela. Pri pohľade zhora to vyzeralo, ako keby si zahryzol do vlastného chvosta. Ako had uroboros. En to pan. Všetko je jediné. Draco interfecit se ipsum, maritat se ipsum, impregnat se ipsum. Drak sa sám zabíja, žení sa sám so sebou, oplodňuje sám seba. Všetko je vo veľkej Matke prírode. Personifikuje ju egyptská bohyňa Ísida. Je večným lonom. Ale aj večným hrobom všetkého živého. A to, čo pohlcuje, znovu vydáva životu.

     10§ „Vtom zočili na poli zo tridsať-štyridsať veterných mlynov. Len čo ich don Quijote uzrel, riekol zbrojnošovi:

     „Šťastie vedie naše podujatia lepšie, než si môžeme želať. Či vidíš, priateľ Sancho Panza, tamten húf prinajmenej tridsiatich ozrutných obrov, s ktorými sa pustím do boja a všetkých pripravím o život? Ich korisť stane sa základom nášho bohatstva, lebo to bude boj spravodlivý a skutok veľmi bohumilý, keď vykynožím z povrchu zemského také zle býlie.“

     „Akí obri?“ spýtal sa Sancho Panza.

     „Tamtí.“ odvetil jeho pán, „s tými veľkými rukami, temer na dve míle dlhými.“

     „Počujte, Vaša Milosť,“ odvetil Sancho, „veď to, čo tam vidno, nie sú obri, ale veterné mlyny, a to, čo sa vám pri nich zdá rukami, to sú krídla, ktoré poháňa vietor a ony pohybujú žarnovmi.“

     „Zrejme sa nevyznáš ani za mak v dobrodružstvách,“ odvetil don Quijote. „Sú to obri, a ak sa bojíš, radšej choď odtiaľto a modli sa, zatiaľ čo ja sa pustím s nimi do krutého a nerovného boja.“

     Popchol ostrohami svojho koňa Rocinanta, nedbajúc na volanie zbrojnoša Sancha, ktorý ho upozorňoval, že celkom určite útočí na veterné mlyny, a nie na obrov. A mocne pritom kričal:

     „Neutekajte, zbabelé a podlé tvory, útočí na vás len jediný rytier!“

     Vtom zadulo trochu a veľké krídla veterných mlynov začali sa krútiť. Keď to don Quijote uvidel, zvolal:

     „Aj keby ste hýbali raz toľkými rukami, než mal obor Briareo, hneď si to odpykáte.“

     Odporučiac sa svojej pani Dulcinei, dobre chránený štítom, s kopijou zapravenou v lôniku, popchol Rocinanta do plného cvalu a zaútočil na najbližší mlyn. No ako bodol kopijou do krídla, to sa rozkrútilo vo vetre tak prudko, že mu kopiju rozdrúzgalo na kúsky, zdvihlo do výšky koňa i s jazdcom, ktorý sa zápäť skotúľal dotlčený na pole. Sancho Panza pribehol cvalom na oslovi, aby pomohol pánovi. Keď prišiel, zistil, že don Quijote nemôže ani údom pohnúť, tak vrtko ho sfúklo z Rocinanta.

     „Prepánajána,“ riekol Sancho, „či som vám nehovoril, milosťpán, že sú to len veterné mlyny! To mohol nevidieť len ten, čo sám má veterné mlyny v hlave!“

     „Mlč, priateľ Sancho,“ odvetil don Quijote, „bo vojenné veci sú náramne vrtkavé. Myslím, že čarodej, čo mi ukradol izbu aj s knihami, premenil obrov na mlyny, aby ma pripravil o slávu z víťazstva nad nimi. Jeho nepriateľstvo voči mne je veľké. No napokon všetky jeho čary málo zmôžu proti sile môjho meča!“

     „Nuž, poručené bohu,“ odvetil Sancho Panza a pomohol pánovi zviechať sa, vysadil ho na Rocinanta, ktorý mal temer dolámané lopatky. A pobrali sa ďalej, zhovárajúc sa o nedávnej príhode, do Puerta Lápice, kde, ako vravel don Quijote, celkom určite naďabia na rozličné dobrodružstva. (...)

     Napokon prišla posledná hodina dona Quijota, keď bol zaopatrený všetkými sviatosťami a keď mnohými dôraznými slovami vyjadril svoj odpor k rytierskym románom. Bol pri tom pisár a vyslovil sa, že nikdy nebol čítal v nejakom rytierskom románe o nejakom potulnom rytierovi, ktorý by bol býval umrel na svojom lôžku tak pokojne a tak kresťansky ako don Quijote, ktorý uprostred súcitu a slz prítomných vypustil ducha, totiž zomrel.

     Keď  farár videl, že dokonal, požiadal pisára o vystavenie svedectva, že Alonso Quijano Dobrý, zvaný všeobecne don Quijote de la Mancha, odišiel z tohto časného života a zosnul smrťou prirodzenou.

     Takto teda skončil dômyselný rytier z Manche, ktorého rodisko náročky nechcel presne uviesť, aby sa všetky mestá a dediny Manche hádali medzi sebou o to, komu vlastne patrí a kto si ho má privlastniť, ako sa kedysi hádalo sedem miest Grécka o Homéra.

     Neuvádzame tu žiaľby a kvílenia Sanchove, neterine a gazdinej dona Quijota, ani nové epitafy na jeho hrob okrem jediného, ktorý zložil Sansón Carrasco. Znie takto: /

     Tu slávny, mocný šľachtic odpočíva,

     čo strašná odvaha ho zdobila,

     že dodnes jeho pamiatka je živá.

     Ani smrť nad ním nezvíťazila,

     hoci už rytier v tesnom hrobe býva. /

     On mimo sveta staval si svoj cieľ,

     preto sa správal ako pochábeľ,

     no napriek obmedzencov tupej reči

     o jeho šťastí táto pravda svedčí:

     žil ako blázon, ale múdry mrel.“ (Dômyselný, 30, 31, 32, 260, 261.)

     Dialóg Quijota a Sancha. A posledná hodina Quijota. Obidve tieto scény sa dajú naplno vychutnať aj ako rolové hry RPG. Skúsme to.

        Anotácia:

     Personifikujeme románových hrdinov. Vnárame sa do nich. A empaticky prežívame súvislosti v hlbinách ich duší. A aj v našich dušiach. Ako v programe s rekurzívnym nestingom podprogramov. Sú to podprogramy, ktoré sa vyznačujú virtuálnymi súvislosťami. Je to hlboký mystický zážitok. Nech je pre nás mystický zážitok Veľkým darom – a aj poslaním šíriť ho ďalej!

 

Augustin Sokol

   

  Literatúra:

   1. Almanach Nitra 2009, Červeňák Andrej a kol., Nitra, 2009, Nitrianska odbočka Spolku slovenských spisovateľov, Garmond Nitra, www.garmondnitra.sk, ISBN 987-80-80-61-356-3.
   2. Lexikón symbolov, Biedermann Hans, Bratislava, 1992, Obzor, ISBN 80-215-0217-7.
   3. Dostojevskij a dnešok, Červeňák Andrej a kol., Nitra, 2007, UKF Nitra, FF, Klub Fiodora Michajloviča Dostojevského, ISBN 978-80-8094-107-9.
   4. Fantázia mini, istrocon špeciál, Bratislava, 2009, Istrocon 2009 a Comix Salon, Istropolis 11. – 13.09.2009. www.fantazia.sk , ISSN 1335-2601.
   5. Z teórie modernej fantastiky, Herec Ondrej, Bratislava, 2008, Literárne informačné centrum, www.litcentrum.sk, ISBN 978-80-89222-50-6.
   6. Opričníkov deň, Sorokin Vladimír, Bratislava, 2008, Kalligram, www.kalligram.com, ISBN 978-80-7149-993-0.
   7. Slovenský bigbít, Jurík Ľuboš a kol., Bratislava, 2008, Slovart, www.slovart.sk, ISBN 978-80-8085-466-9.
   8. Ulysses, Joyce James, Bratislava, 2002, Slovenský spisovateľ, ISBN 80-220-1146-0.
   9. Einstein – Život – Smrt – Nesmrtelnost, Kuzněcov Boris Grigorievič, Praha, 1986, Státní pedagogické nakladatelství.
  10. Dômyselný rytier don Quijote de la Mancha, Cervantes Miguel de Saavedra, (skrátený variant pre čitateľov od 11 rokov), Bratislava, 1965, Mladé letá.

     URL:

   1. http://sk.wikipedia.org/wiki/Hviezdne_vojny_(kult)
   2. http://cs.wikipedia.org/wiki/Akira_Kurosawa
   3. http://www.filmklub.sk/m/movie.php?id=4471
   4. http://www.fdb.cz/lidi-zivotopis-biografie/20614-toshiro-mifune.html
   5. http://www.animecrew.org/japan2.php?id=23
   6. http://147.32.8.168/?q=node/56846
   7. http://otaku-avi.blog.cz/0711/japonska-mytologia-1
   8. http://www.aoinagi.org/glossary.asp
   9. http://www.youtube.com/watch?v=4N2wqp2CInM&NR=1
  10. http://www.youtube.com/watch?v=syOL9ZhQO98
  11. http://www.youtube.com/watch?v=m6RuURE9Y44
  12. http://www.youtube.com/watch?v=BFtv5qe5o3c
  13. http://www.youtube.com/watch?v=PyVeG69c2RQ&feature=related
  14. http://www.youtube.com/watch?v=_pDgbQ-8V8U&feature=related
  15. http://www.youtube.com/watch?v=p7fB06S8Bq8&feature=related
  16. http://www.comics-salon.sk/download/Program_CS2009_FINAL.xls
  17. http://www.comics-salon.sk/index.php?page=host&sk
  18. http://sk.wikipedia.org/wiki/Barokov%C3%A9_divadlo
  19. http://www.cechbryndziarov.eu/bacovske_pastoralie.html
  20. http://sk.wikipedia.org/wiki/Nikolaj_Andrejevi%C4%8D_Rimskij-Korsakov
  21. http://www.filharm.sk/index.php?page=news&itemid=309
  22. http://en.wikipedia.org/wiki/Sadko_(film)
  23. http://www.youtube.com/watch?v=dvOfEbSwiKg
  24. http://www.youtube.com/watch?v=k1wYRKQje00
  25. http://database.aipberoun.cz/spion/txt/txt03.htm
  26. http://www.youtube.com/watch?v=ujX4AXAIOWY
  27. http://www.youtube.com/watch?v=nfNAWt0TIqQ
  28. http://www.youtube.com/watch?v=3zGf4hlzgYg
  29. http://www.imdb.com/title/tt0062414
  30. http://en.wikipedia.org/wiki/Saint_Patrick
  31. http://www.imdb.com/title/tt0408090/fullcredits
  32. http://www.symboly.mysteria.cz/Symboly/Uroboros.htm

 

   Kontakt:

   asokol@seznam.cz

   asokol2001@gmail.com

   http://augustin-sokol.webovastranka.sk

   00421 905 178 184