ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

FecsoDuncsak

 

Sloboda

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Slovník trebišovského nárečia

redaktor: rk 2009-10-15

 

 
Slovník trebišovského nárečia pre 21. storočie

 

„Dzecko mojo, pojdzeš do zadňej chyži a u kasni vedľa šifonera u trecim fijovku najdzeš okerovy partok“, takýto mysteriózny príkaz mi raz dala dnes už moja nebohá babka.

Aj najpriek tomu, že hutorim od malička, tejto vete som rozumela len do polovice. Zbytok musela pretlmočiť mama. Vtedy som prvykrát pocítila, že staré, ale pevné dvere do reči mojich predkov z obidvoch strán sa predo mnou pomaly, ale isto zatvárajú. Vtedy mi to nebolo vôbec ľúto, skôr som babku opravovala, keď sa pri zriedkavej návšteve u lekára v meste, snažila spisovne vysvetliť, že ju „kare rozbaj“. Na moju schopnosť „dohutorec še“ sa začal ukladať tenký nános prachu. Vtedy mi to nevadilo a keď som počas štúdia v srdci Slovenska občas poriadne „zacahla“, skôr som sa zahanbila, keďže „zacahnuc“ mimo územia východného Slovenska sa považuje skôr za vážny defekt ako za originálne kultúrne a jazykové dedičstvo.


Po štúdiách a cestách  do cudziny som sa po rokoch vrátila domov. Keď som na stanici začula bratove privítanie: „Sérus, šestro moja preľubena“, zaliala ma nielen radosť z návratu, ale aj akási atavistická radosť z tej, pre Zemplín, príznačnej melódie. Vtedy som si spomenula na Škótov a ich prízvuk, ktorým sa tak hrdo odlišujú od Angličanov, na londýnsky dialekt Cockney, ktorý je takou vzácnou súčasťou pravých obyvateľov Londýna, na Dublinčanov a ich írsku angličtinu, nehovoriac o americkej pýche na svoje dialekty podľa geografického členenia. Došlo mi, že presne táto rozmanitosť, ktorá začína dialektom od ktorého sa odvíja celá história a kultúra príslušného regiónu je to, čo nás baví a láka na cestovaní a spoznávaní iných kultúr. Možno si málokto z nás uvedomí, ale väčšina angloamerickej hudby, ktorá je dnes u nás taká populárna, má texty piesni v dialekte alebo slangu. 

Dialekt je výsledkom dlhodobého historicko-sociálneho vývoja jazyka, ktorý sa rodí dlhé roky a je odrazom doby. Dialekt má svoj vlastný, často komplikovaný a veľmi komplexný zvukový, gramatický, slovotvorný a  lexikálny systém. Pochybujem, že si autor Slovníka trebišovského nárečia uvedomoval všetky lingvistické nástrahy, ktoré naňho pri tvorbe tejto rarity číhali. A keďže poznám svojho otca, myslím, že nemal ani tušenia do akých neistých vôd sa púšťa. Veľmi dlho som ho prehovárala, že zostaviť slovník je veľká úloha pre profesionálneho dialektológa, ktorý ovláda vedecké metódy a postupy, že potrebuje nesmierne veľa zdrojov, tím ľudí a neskôr materiálne zabezpečenie. Našťastie sa nenechal odradiť. Za rok a pol bol slovník v tandeme Ľudovít Visokay a Daniel Čižmár hotový. Nepoznám nikoho, kto by mal svoje mesto tak nesmierne rád, aby celých sedem rokov zbieral materiál a prstami ho vkladal do starého písacieho stroja, prehováral sponzorov, aby mu pomohli financovať niečo tak nemoderné, prehováral tlačiarov, predstaviteľov mesta, aby nakoniec vytvoril viac ako 400 stranovú knihu obsahujúcu 28 tisíc slov, ktoré sú unikátne pre dolnozemplínsky dialekt, či skôr idiolekt mesta Trebišov. 
Ostala som prekvapená, zaskočená a nesmierne potešená, že sa tento odvážny experiment podaril.

Slovník sa nerodil ľahko a skutočnosť, že je na svete je skôr výsledkom nesmierneho nadšenia a mravčej práce ako dlhodobého akademického výskumu. A práve preto, že táto publikácia nie je akademická, ale naozaj ľudová len dotvára harmóniu tej vyššie spomínanej atavistickej melódie domova, ktorá drieme v každom nás bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzame.  


Zuzana Buráková

Košice 2009

http://www.facebook.com/people/Vychodnarske-Narecia/100000330611275
http://www.trebisov.sk/index.php?option=com_wrapper&Itemid=221