ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

eNRARV2019SK

 

héttorony

 

bojarcuk

 

mizsák

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Nechceme zabiť boha

redaktor: ds 2009-10-23

 

 

interview s internetovým básnikom Enthroperom

 

Podľa mňa si atypický internetový básnik. Taký čo sa ráno poslušne oholí, učeše a vyčistí si zuby niťou. Čo si sľubuješ od svojej úzkostlivej introspekcie, presnej melanchólie a ďalších, pre niekoho antikvárnych emócií? Je internet masovou intimitou? Píšeš pre iných?

Potom asi často spávam celé týždne. Alebo počkať, nebolo to „každé ráno“, že?
Introspekcia je pre mňa začiatkom každej cesty a nakoniec i miestom, kam sa tá cesta neskôr vráti. Nič nemôžem posudzovať a prežívať než cez seba. A možno si aj nakoniec sľubujem nájsť optiku na videnie i tam vonku, mimo mňa.
Prečo by nejaká emócia mala byť chápaná ako antikvárna? Iba že sám plávam v nejakom antikvárnom akváriu..
Pre iných? Asi určite. Teda... najskôr nie pre každého – takže nechcem jazdiť na „hlavne zaujať“. Je to poctivé – nájdem si tak cestu k tým, ktorých mám potenciál osloviť. A som slobodný písať ako cítim a potrebujem.


Zaujímavé. Ako by sa dalo vnímať, písať mimo seba? Ako to myslíš s tou inou optikou videnia pre spisovateľa? Napríklad výtvarníci a hudobníci majú svoje prístroje, nástroje, mašinky, ktorými rôzne zobrazujú to, čo vnímajú a prežívajú zvonku a zvnútra... Zároveň je tento ich odkaz originálne deformovaný práve prostredníctvom týchto nástrojov...

A ja si práve myslím, že i na písanie tu máme nástroje. Nie také nápadné ako klavíry a štetce, ale možno o to rôznorodejšie... hľadať treba v ríši pani psyché. Rôzne vzorce, symboly, obrazy, ktoré sa tam rodia, a rozumom ich nedokážeme uchopiť, dokonca popísať... A množstvo ich práve, verím, máme všetci spoločných.


Tvoja web stránka http://enthroper.nolimit.cz má čierne pozadie. Aké je pozadie tvojej poézie? O akom svete alebo svetoch to vlastne hovoríš? Ocitáš sa často mimo svojich piatich zmyslov? Alebo ide o nejakú romantickú snahu prejsť cez stenu? Na jednu z reakcií na tvoj text si poznamenal, že by si chcel aby čítalo aj podvedomie... Dá sa to?

Pravdepodobne hovorím o tom svete, v ktorom žijeme. Ale chcel by som hovoriť o ňom o celom - nie práve len o časti, do ktorej nás vpúšťa tých päť zmyslov. O tom, čo nie je svojou konkrétnosťou prikované jenom k vedomiu. Verím, že s hudbou sa väčšina ľudí dokáže dostať cez ten múr. Dokáže to i abstraktné výtvarné umenie. Tak prečo nie slovo?
A o čo sa vlastne pokúšali trebárs surrealisti a expresionisti?


Súhlasím, ale kde je tá hranica zrozumiteľnosti, kde sme ešte schopní aspoň emotívne pochopiť to, čo nám chce povedať povedzme básnik? Nebolo by lepšie vymyslieť spôsob akým by sa naše myšlienky jasnejšie a presnejšie reprodukovali čitateľovi? Dá sa poézia vyjadriť bez poézie?

Ja by som sa pokojne držal toho známeho „Nezobrazíš si svojho boha...“ Nie preto, že je to zakázané. Ale preto, že ho nechceme zabiť. Nepoznám tu totiž asi prostriedky k jasnej a presnej reprodukcii. A keby boli, potrebovali by sme poéziu?


V hypertextovom priestore človek stretne aj výnimočných, „neznámych“, neoficiálnych autorov. Mnohí sú hrdí práve na to, že si ich básne prečítajú iba vyvolení. Prečo je to tak? Sú mladí básnici niečím frustrovaní? Čím? Je dnes ešte zaujímavá alternatíva a umelecká diverzná činnosť? Čo je na tomto (ne)priamom a (detskom) postoji pravdivé?

Tak alternatíva je asi zaujímavá vždy. A prínosná často.
Do akej miery je zostať v utajení vecou skutočného zámeru a do akej trebárs vecou plachosti, strachu z nepochopenia, kritiky, straty identity v záplave podobného,  - to všetko samozrejme prevedené na kladné body - to nedokážem posúdiť.


Publikuješ na internete. Takže je to len dôsledok toho, že si doteraz nemal príležitosť uverejniť svoje básne v klasických tlačených časopisoch? Alebo je to skôr zámer, ísť s duchom doby a zároveň, v tvojom prípade, aj proti nemu?

Zámer to určite nie je, skôr z núdze cnosť. Internet je taká botanická záhrada. Ja mám radšej hory...


Ako sa čítajú slová na papieri a slová, ktoré svietia na displeji? Je v tom rozdiel? Aký? Čo ak raz všetko zhasne? Zachráni nás slepecké písmo?

Podstatný. Je to asi čas, dôvera k textu, je to u mňa sústredenie, je to okolie a súbežná (ne)komunikácia s ním... A je dosť možné, že keby som niektorú poéziu, ktorú mám rád, stretol na displeji, prehliadnem ju.
Náhodou... videl som jednu slečnu hrať podľa slepeckých nôt na klavír. A niečo na tom bude. Nemíňali by sme možno toľko slov, keby sa každému z nich dostalo takého pohladenia v mysli ako pod prstami...


Kde všade ešte vidno poéziu? Je už pomaly bežné čítať chytľavé nápisy na stenách, billboardoch, v médiách, ktoré radového člena robotníckej triedy (odvodzuj slovo „robotnícky“ od slova „robot“) už ani veľmi nedojímajú. Neviem, poézia tu asi nie je kvôli pointám... Či áno? Čo pre teba je a čo nie je poézia?

Naposledy som zaznamenal billboardový pokus o “poéziu“, kde muselo škrípať v ušiach snáď každému. Stačila by maličká zmena, aby slogan o dvoch veršoch dostal rytmus... No trebárs to bolo práve pre povšimnutie.
O nejakom poézimetri (našťastie) neviem. Veď čo ňou za jedných okolností je, za iných nemusí… Tak snáď je to práve tá nevystihnuteľnosť?


Je vôbec nejaký ideálny stav, kedy správne čítať, vidieť, pochopiť? Nie je to hra? Psychiatria?

Možno hra na psychiatriu?


Ako si prišiel k nicku Enthroper? Dala ti ho mama? Keď som bol malý, nechápal som, prečo si spisovatelia dávajú sami iné mená. Internet vtedy nebol - o Entroperovi som sa nedočítal. Dnes má takmer každý svoj on-line pseudonym. Enthroper sa zaujíma o entropiu? Je neusporiadaný? Aký je jeho život? Koľko ich má? Mýlil som sa v prvej otázke, keď som hovoril o atypickom básnikovi?

Nie je to vlastne pseudonym. Enthroper je plášť, pod ktorým prenikám do virtuálneho prostredia... a nie je to žiadna neúprimnosť, skôr nedôvera. A netýka sa len literatúry. Enthroper pochopil, že aby s entropiou, ktorej sa nezbaví, mohol žiť, musí ju milovať. A ako prejav dobrej vôle jej nechal jedno „h“, aby bolo navyše.
Životov musím mať aspoň ako mačka, deväť. Len neviem, ktorý tu je práve teraz.
A netuším, ako vyzerá typický básnik. Tým som teda možno atypický.


Je pre teba písanie vážna vec? Je to zodpovednosť? Je to sloboda? Je sloboda na internete škodlivá? Je to neliečiteľná forma vírusu? Je to len čas medzi nádychom a výdychom? Prežije ľudstvo internet?

A je život vážna vec?
Slobodu na internete vidím asi dvojakú: človek nemusí zhltnúť všetko, kam sa mu podarí preklikať. Keď si kúpim knihu, väčšinou si ju aj prečítam. A tá druhá sa podobá slobode zakričať si v prázdnom tuneli... A asi ako vo všetkom, záleží na prístupe každého a na uvedomení si ťažkostí tohto prostredia.


Takže sloboda v slobode? Myslíš, že sa sloboda (a pojem slobody) vyvíja, rastie a mení v čase? Je svätá ako biblia? Musí byť ortodoxná? Si dosť slobodný?

Biblia je trebárs svätá, sotva už ale jej interpretácia. Tak nejako by to mohlo byť aj so slobodou. A určite sa mení. Ortodoxné? Pre mnohých by bolo skôr lepšie zostať neslobodný.

 


za rozhovor ďakuje Richard Kitta