ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

eNRARV2019SK

 

héttorony

 

bojarcuk

 

mizsák

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Túlanie anjelov

redaktor: rk 2009-11-29

 

 

Túlanie anjelov


počuť vzdialený hukot kolies a hluku tribúny. Postupne hluk narastá, prekladaný vzrušeným hlasom komentátora; komentátor škrieka; do toho povely z tímového rádia; škrípanie pneumatík... rachot...
a zasa hluk
vo chvíli maximálneho ruchu sa stlmí a na scénu prichádza anjel
kráča nenáhlivo, imitácia krídel: sú smutne spustené pozdĺž chrbta

je to javisko alebo obyčajný park v meste?
Kde som sa to na svojej prechádzke zatúlal?
Čo tu hľadám?
kroky ma vedú odvšadiaľ všade
to zvláštne okolité svetlo... tá tlmená fialkastá
leží navôkol
rozlieva sa
ale hlavne leží
Lavička; sadnem si na chvíľu, keď je tu
Ach
Och
má aj operadlo, ale radšej zostanem takto, prehnutý ďaleko vpred, naťahujúc sa hlboko za svojím vedomím, hlava utopená v dlaniach, pokiaľ sa to dá tak o hlave povedať
tá hlava...
som dosť zničený, cítim si všetky kĺby
abnormálny tep sa ešte neupokojil, čakám, kedy dobúši, a viečka ťažké ako plechy z olova, šklbanie v zápästí
mať tak vreckovku, utriem si prach z čela
viete, dá to zabrať, byť takým anjelom. Vážne
Som veľmi... utlmený, zneistený
smädný, pregĺgam, a nič z toho
strážny anjel pretekára F 1. Ako zaujímavo to znie. A ako tá formula, aj ja som len jeden
zavše to na mňa padne
zavše by som si rád vydýchol
S úľavou. Bez napätia
všetko stojí na mne... Ako keby som mohol niečo zmeniť. Myslím niečo naozaj významné. Ale nič z toho. Nezabránim ultrafialovému žiareniu a náhodnej nákaze aidsom. Čísla hovoria proti mne. Sú tu isté obmedzenia
zavše by som sa vystrel
napil sa
aspoň si zvlažil pery
nemá tu niekto trocha vody? Sprite by bodol POČÚVAJ SVOJ SMÄD!
sotva hovorím... Vysmädnutý, a ani jazyku sa už nechce mrviť hore dolu hore dolu hore
viete si predstaviť, ako sa napachtím? Sú dni, keď sotva stíham. Viem byť z toho celkom uštvaný, päťdesiatysiedmy okruh, do boxu! do boxu! keď spŕchne, prezuť pneumatiky, a pozor na šikanu v Monte Carle
fakt — nadriem sa ako kôň. Ale nevŕtajme sa v tom
mám plnú hlavu neurčitých slov
pocitov, tušení, domnienok, spánku
len sny nepoznám
sny nie
spím bez snov
viete?
háj
bezvetristé popoludnie
ticho
také ticho, že počuť ševelenie listov v korunách
vtáci
nie vtáci — ba vlastne áno, áno, vtáci
škovránkovia
spojka, plyn
ľavotočivé usínanie
pravotočivé prebudenie
nežnosť, clivota, zvony v diaľke, hlasy, detský spev, výfuková havarijná vyrovnanosť rev tribúny stres šesťvalcová melanchólia problém s prevodovkou! problém s prevodovkou!
Mám najazdený počet kilometrov pri guinessovsky neuveriteľnej priemernej rýchlosti. Tvárou mi presvišťali tony vetra. Hladké sa pokrčilo, pokrčené zvráskavelo. Krídla musím skladať hlboko na chrbát a pevne stísať k sebe... ani jedno náhodné mávnutie... nie nie
šušká sa, ale sú to asi len fámy medzi anjelmi strážcami, že jednému pri pilotovi prúdového lietadla odtrhlo obe krídla. Dosť morbídna historka. A nepravdepodobná. Ako páperie sa vzniesli k oblakom a ako krv potom popadala na ruže na zemi rosa
ťažké to majú anjeli obesencov
všetci tŕpneme nad predstavou tretej svetovej a ako tu náhle zostaneme stáť v sivých anjelských zástupoch, bezradní, osamelí, bezprizorní
slová stoja toľko síl
strácajú zvuk, lesk, neviem, ako by som to označil
obrúsili sa na okrajoch
ako zájdené mince, obšúchané nespočetným kvantom rúk
To vekmi.
slová zmôžu tak málo. Nič nevyjadrujú. Niečo o tom viem, skutočne
takmer nič nehovoria. A po nových ani stopy
nikto ich nevymýšľa, nie je dopyt. Slovo anjel tiež už stratilo pádnosť a výraz. Dnes môžete povedať anjel krajčírke zo štvrte, ktorú milujete. Kto vie niečo o láske, o hlase, noci, a tých veciach?
a o sne?...
či o snoch vo všeobecnosti. Rád by som vedel, aké to je s tými snami a aké to vôbec je, mať sen
slovo dôvera kedysi znamenalo hrozne veľa, a dnes je to len výraz z televíznych reklám
Dôverujte nám. Váš ISDN Partner
a pokora? Používa sa už maximálne v zmysle, ako niekoho pokoriť, a obchádza sa, že prvého, koho treba pokoriť, a to rázne a bez milosti, je seba.  Neviaž sa, odviaž sa Kto ešte vie, že Mercedes, Dalila a Babeta sú krásne ženské mená?
rozumieme Vašim potrebám
®Zlaté stránky riešia každý problém
Čo môžeš kúpiť dnes, neodkladaj na zajtra!
Len do vyčerpania zásob
Amerika tiež zobrala slovám veľa
Každý vyhráva Okamžité výhry Stieracie kupóny Kúp si Panasonic, zotri kupón a vyhraj!
:najlepší idú za nami
www.kazdysnivanysen.com a www.najvacsiesplneneprianie.com
aj ja iba hovorím
chcel by som žiť pokojný život. Niekde v ústraní na dedine. Myslím, že nie som náročný. Naučil by som  sa chovať dobytok a pľuť si do dlaní... a chodiť rozkasaný, a náhlil by som sa domov, keby ma na poli zastihol dážď
už aj ten je kyslý; dážď. Kto to vysvetlí deťom, ktoré veria, že keď prší, tak to plače ježiško? nabrali jeho slzičky exhalátny ráz?
nemôžem opršať, nemôžem zhorieť. Inak by som tu asi dlho nevydržal. Asi by som nemohol robiť tú prácu. Vyžaduje svoje kritéria. Ochranná vesta a prilba nie je všetko. Poučil som sa. Myslel som, že s bezpečnostnými pásmi mi ubudne starostí. Potom prišli posiľovače bŕzd, elektronika, ABS, povinný ochranný systém, a beztak som vyťažený ako vždy
monopost vylieta z trate, pilot nevystupuje! kód 03! kód 03 rozmlátený mozog pád smrteľnosť smrteľno smrť sm
som rád, že teraz, v tejto chvíli, môžem pomaly dýchať
dýcham úplne pomaly
sledujem každý vdych
nenáhlim sa
nie
nadýchnem sa pomaly ako nikdy
teraz ešte pomalšie
zajtra ďalšie preteky. Sezóna pokročila. Okruh ako Silverstone. 5000 kilometrov, 60-krát dookola dookola dookola dooooNa Veľkú cenu takmer vypredané!
skočí na stupienok víťazov
T O T Á L N Y  V Ý P R E D A J !!
máva s fľašou v ruke
potom ju spustí
(dezilúzia)
... a vo fľaši zostane skysnuté šampanské
spadne zo stupienku - je to tvrdý pád
cítim každú piaď tela. V krídlach ani štipka odhodlania. Preto chodím teraz po svojich. Som celkom rád, že ich môžem mať chvíľku nevládne vystreté, vychutnávam si to. Krídla Áno Áno
Pomaly aby som šiel
Clévert síce ešte spí v hotelovej izbe, ale v tejto chvíli mu už prebrnkne manažér, že na neho čakajú, a je tam aj Natalyi, to je Clévertova snúbenica, Clévert ospalo položí telefón a pôjdu všetci do kasína a ktovie, čo sa môže počas večera prihodiť. Do postele by mal ísť skoro, musí pred zajtrajškom, toho sa nebojím, ale dovtedy je ešte dosť času, aby sa to vymklo z plánov
počul som už o tom, ako sa jednému známemu zverenec náhle rozbehol ku koľajniciam a chrap! chrap! Už to bolo. V mihu. Z ničoho nič. Zostala hmota mäsa na zemi. Anjel si nemôže byť ničím istý. Náhod je veľa. Zázrakov pomenej. Ani zdravotné poistenie nie je všetko. Byť stále v strehu. Ach. Na ulici môže koniec koncov spadnúť tehla, cencúľ, billboard na hlavu, a nezabúdajme prosím na pripitých výrastkov za volantom
požiar v hoteli
hasiace prístroje som skontroloval, ale ani to nemusí stačiť. Požiarnici mohli tvrdo zaspať alebo mať jubilejnú oslavu alebo môže byť preťažená telefónna sieť alebo ich zdrží zápcha v centre alebo jedno po druhom
skrat v elektrine, nezastavený kohútik vo vani,
tisíc vecí - - - jeden anjel
Clévert hulí jednu od druhej. Tiež už nie je nijaký mladík. Druhá najčastejšia príčina smrti u mužov po štyridsiatke je infarkt
veľmi sa trasiem, aj keď sa pochytí so Stéphanom z vedľajšej stajne, lebo obaja sú dubové hlavy a vždy si šli do vlasov, a v novinách potom napíšu: Stéphan vyvíjal tlak počas celého posledného stintu a vyplatilo sa - bolo to skvelé divadlo! Clévert opäť exceloval! Od začiatku si spolu nesedeli. A tiež ma vždy mykne, keď začne Clévert nadávať. Také výrazy mohol pochytiť jedine v polepšováku, ach bože, to boli krušné časy, dobre, že je to už za nami, puberta, truc a fet
Alebo keď sa posekajú s Natalyi. Hoteloví stewardi tajne počúvajú za dverami izby a oni ziapu po sebe a Natalyi hádže veci do kabelky a Clévert švihá rukami a kričí, že už mu z toho „drbe! Drbe! Počuješ? Všetky tie drbnuté reči, z ktorých mi totálne drbe drbe drbe!“
Natalyi tomu veľmi nepomôže, keď mlčí. A ani Clévert, keď pokračuje.
„Si už ako moja mamka.“
„Čo ty o nej vieš? Tak ako o mne. Máš v hlave len tie svoje formule.“
„Bez toho nemám nič a nemám ani teba, zlato.“
„Si myslíš, že som šľapka či čo?“
„...zasa ako mamka.“
„Takže ja som ako tvoja matka?“
„Doboha, doboha!“
„Ja ako tvoja matka...?“
„Hej. Len máš oveľa fajnovejšie kozy.“
„Prasa.“
A mlčia a vydychujú.
„Hej? Hej...?“ A Clévert skrúti pery a už ju má a pritiahne si ju a ona sa ešte akože durdí, ale on vraví „malá“ a usmeje sa tým úsmevom, keď jej vybehne hore po stehnách a vraví o sukničke a už sa nehádajú ani nič nehovoria ani
chcel by som, aby som zaspal
chcel by som, aby som si raz mohol pospať, ale tak naozaj
a prisnil by sa mi sen,
možno by som ho dosníval
a možno nie
sen bez konca musí byť úžasný i divný — úžasne divný
trochu ako dotyk, trochu ako podfuk,
trik
zrada
nevedno od koho, nevedno na kom. Nedosnívané sny by ma istotne nechali rozrušeného po zvyšok dňa, ako sa poznám
keď vás niekto zatrasie za plece alebo zazvoní hotelový sluha alebo budík alebo náhly výkrik z vedľajšej izby, a vy s nevôľou zistíte, že ste precitli
Clévert to nenesie najlepšie. Keď sa zle zobudí, vie byť hrozný
je poverčivý ako všetci. Pred štartom bozká krížik od mamy a hovorí si tajné vety, ktoré nikomu nepovie, ani Natalyi, ale nič také ako anjel boží strážca môj prosím ťa vždy pri mne stoj pomocnú mi ruku daj vo všetkom mi pomaháj anjeličku môj strážničku opatruj moju dušičku, asi mu ani nikdy netrklo, že ma má, a ani sa vlastne nečudujem, pri jeho ateistickom svetonázore
možno je preto dobre, že nemôžem mať sen
nie; aj tak by som to raz chcel
ten dojem
aj s rizikom všetkých nedosnívaných snov za sebou, ťahajúc ich celý čas, tie fragmenty, ktoré sa nikdy neodhalia
sen so všetkým
sen po sne, všetky moje sny po snoch, v ktorých AJ NEMOŽNÉ JE MOŽNÉ!
Čudné, že ľudia ešte nevynašli niečo ako pouličný automat na zvyšky nedosnívaných snov. Každý si vyberie svoj nedosnívaný sen. Jeden koniec sna za hrsť drobných. Automat nevydáva * * * Vhoďte mincu a čakajte, prosím * * * Vhoďte mincu a čakajte, prosím * * * Vhoďte mincu a
Clévert je teraz v meste, prešiel práve estakádou okolo kasína
už pôjdem
mal by som ísť
ale možno je to so snami celkom inak
áno, pôjdem
Ale čo to je?
nejaké kroky v šere. Pomedzi stromy sa niečo blíži
Kto ste, pane?
nastal už koniec?
Prepustenie?
nie ste posol? nie? ešte nie?
kto vie o budúcnosti?
budúcnosť je jasná, budúcnosť je Orange
nie žiadny posol, len náhodný chodec so slúchadlami
len ten, ktorý mal prísť. Sem do parku
už je tu
nevidíš ma, ale ja ti uvoľním miesto, nech sa páči, som už na odchode. Nikde nevidím tvojho anjela. Žeby sa tiež na chvíľu zatúlal? Mladý človek. S obrovskými slúchadlami. Počúva bez výrazu. Sadá si na operadlo. Volá sa Ezra, ale zasa tak veľa toho o ňom neviem
počúva cez slúchadlá. Bude počúvať, kým dojdú baterky, zdvihne sa a pôjde do trafiky, ale cesta cez park je dlhá, dostane chuť na hotdog, ale pre šóru to vzdá a otočí sa, na nároží postrehne koncertný plagát, cez slúchadlá nepočuť piskot kolies a vykročí priamo do cesty, kde ho zrazí CX 455S. Je to beznádejné, automobil prudko vyletí zo zákruty. CX 455S je Clévertov automobil
z estakády na nárožie. Chlapče: nechceš prestať na chvíľu počúvať? len na chvíľu? stačí krátka chvíľa, alebo keby si sa zahľadel na tú študentku, čo ide teraz povedľa a vypol a povedal niečo, stačí niečo veľmi krátke, baterky by vydržali dlhšie, tých pár minút, rozdiel tých pár minút
nikdy nebudeme vedieť viac nikdy nie všetko to nikdy nie
možnosti sú NEOBMEDZENÉ
a obmedzení sme vo všetkom; keby nie, Eden je záhradou v srdci mesta. Tam je len mafia
alebo keby sa musel niekomu prihovoriť a spýtať sa na cestu, študentka už nie, tá už prešla, ale napríklad nejaký dôchodca, pre ktorého nedoslýchavosť by si musel nielen zložiť slúchadlá, ale aj stlačiť stop
krv na asfalte
mladý človek a Clévert, účastníci nehody palcovým písmom
takže preto
som tu, a je to všetko čo
som tu, prítomný
už sa to stráca
posledné svetlo. Súmrak
nie je nič také ako atmosféra chvíle... Iba ak atmosféra v pneumatikách
ja
dívam sa, som tu, môžem? prítomný
čo je?
zhýba sa
padá
z lavičky dolu na zem, zrážajú ho údery, rýchle a ticho, prudký dych, postavy v čiernom, čierne tiene, kopú ho a kryje si tvár a potom utečú. Nikde nikto, už ani čierne tiene, strašne rýchle. Celkom bez slov. A zostáva to tak, nikde nikto a to ticho, zdvíha sa na lakte. Náhodný. Teraz si náhodný utiera krv z nosa
nemuselo... to takto... nie takto... ale... je to krv z nosa a nie tá zaschnutá škvrna na ceste v zákrute
ach náhodný alebo náhodný každý? jedna z milióna ciest, obmedzenia ako vždy kam vedie milión ciest
možno je to ako s tými mojimi snami a možno so všetkým. Naozaj.
A možno naopak

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 

Peter Getting