ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otvárací cas

 

Róth Maximilián

 

Sándy

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Koniec sveta už bol

redaktor: rk 2009-11-30

 

 

Niekedy je impulzom pre tvorbu náhoda niekedy koncentrácia. Ako je to u teba? Inšpirácia (in spiro) znamená vdýchnuť...
 

Zvyčajne to začne to ako jasný moment. Slovné spojenie, obraz, ktorý treba nasledovať a odhadzovať preč všetko, čo sa len podobá na to, o čom bude reč. Takže si niekedy pripadám, že viac odmietam, keď píšem, než by som prijímal. Len krútim hlavou a snažím sa udržať na dohľad to, čo uniká a čo bude básňou. Stretnúť ju by mohla byť náhoda (keby také niečo existovalo), ale napísať ju je vec koncentrácie. Chcem byť sám prekvapený tým, čo mi báseň povie, ale byť večný radostný diletant - to by bol prejav neúcty k tvorbe. A dýchanie? In spiro je nielen vdýchnuť, ale aj vduchovniť. Ak je Duch prítomný, neviem, či som ja v ňom, alebo on vo mne. Ale obom sa nám to páči.

 

Čo znamená TELOI, názov tvojho debutu?


Toto nerád prezrádzam. Zvyčajne dúfam, že na to čitateľ príde, keď si knihu prečíta. Poviem ti, čo to nie je, ale mohlo by byť. Na jednom blogu našli myslím fínske sloveso teloa. Znamená zraňovať sa. Fínsky neviem, ale páči sa mi tá možnosť, hoci význam zbierky ide aj inam.

 

Je spiritualita základom tvojej poézie? Alebo naopak?

Poézia je jedným zo spôsobov prejavu spirituality. Zvyknem maľovať, tancovať, spievať si. Ale zlomiť jazyk a nechať ho presiahnuť sa - to je iná sloboda ako tancovať, neverbalizovať, byť teda slobodný stále.

 

Dnes nie je problém učítať sa či upozerať na smrť. Ako si vyberáš z tých kopcov kníh a filmov?
 

Veľmi jednoducho - nemám čas. S oveľa väčšou ľahkosťou po piatich minútach vypnem film, lebo nezaujal, alebo bol priehľadný, keď viem, že za ten čas môžem robiť čosi napĺňajúcejšie. O to viac sa na seba štvem, keď čas strácam. Ale asi je to podľa okruhov. Do Laučíka som zaľúbený, Štrpka je jeho kamarát, tak si prečítam aj toho. A filmy? Čo mi kto dá. (A potom tri štvrtiny vymažem:)

 

Prečo je tu motív vydávať knihu, zriešiť výstavu, koncert? Pre čo a koho to vlastne robíme...
 

A kde by sme sa stretli? Pamätám si ťa z Prešova, z čítačky, kde si bol veľmi ľudský, prirodzený. Vyrábame siete vzťahov. Napísať knihu je ako hodiť odkaz vo fľaši. Určite si zažil aké to je, keď sa na odkaz odpovie. A aj preto... otázka neznie, či zmením svet, ale či sa zachovám správne ja. Či sa stanem, alebo strávim život ako vlastná nevyužitá šanca. Mohol by si žiť bez toho, aby si tvoril?

 

V roku 2012 má prísť koniec sveta. Ako bude vyzerať poézia potom?
 

Koniec sveta už bol. Začal pred 2000 rokmi na Golgote. Odvtedy dostávame šancu rozhodnúť sa, či sme na strane víťaza, alebo nás zmätie a očarí módna podenka predpovedí okolo roku 2012. Podobne strašili dvetisíckou, potom 6.6. 2006... Poézia potom? Slovo bolo na počiatku, tak si dúfam naďalej udrží kontakt so životom. Môžeme si neformálne sľúbiť, že sa stretneme a ja si prečítam tvoje, ty moje básne a uvidíme, aká tá poézia bude. Čo ty na to?
 

 

za rozhovor ďakuje Richard Kitta