ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

FecsoDuncsak

 

Sloboda

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

PF 2010 (2)

redaktor: rk 2009-12-30

 


 (pokračovanie) 

Učil tam Laco, ktorého opustila manželka. Kvôli jeho mladšiemu kamarátovi. Bol to cukrár. Pripomenulo mi to film Sladký vták mladosti. Od Richarda Brooksa. Laco s mäsiarskym vykosťovacím nožom stál pred cukrárňou. A vykrikoval. Poď von! Cukrár vyšiel s poľovníckou brokovnicou. Laco sa vrátil do učňovky. Sedel na lavičke. Tíško plakal. Po chodbe práve išla Katka. Bolo to ešte na začiatku jej prvého školského roku na učňovke. Ich zraky sa stretli. Medzi nimi to zaiskrilo. Všetko to prebehlo ako v lacnom dievčenskom románe. Laco jej vybavil ubytovanie v podnájme. U svojej nevlastnej rozvedenej sestry. Koncom roku Mária odišla nastálo do Prahy. Na oslavu Silvestra a Nového ruku som pozval Katku. Do môjho bytu. Bolo to telefonické pozvanie zakončené s pesničkou:
„Na tu svätú Katarínu, zverbovali šuhajíčka na vojnu
a šuhajíček verbuje Katarínu
na Silvester a Nový rok
čebogaj nebogaj čáry nebogaj, milú Katarínu“

Pozvanie prijala a došla. Oslavovali sme iba sami vo dvojici. V povznesenej nálade sme napísali aj list pre Máriu. O Snehulienke a siedmych trpaslíkoch. Trpaslíci našli zlatý poklad. To im zaručovalo bezstarostný život. Občas síce chodili aj pracovať do zlatej bane. Ale už len zo zvyku. Niekedy si po práci zahrali domáce pastierske divadielko. Napríklad o dobytí Tróje.
„Manfred Mann 5-4-3-2-1
the Trojans waited at the gate for weeks
in a wooden horse to the city they sneaked
who let them in, was it the Greeks
uh huh, it was the Manfreds'“

Inokedy si po práci zahrali futbal. Za svoje vysnené medzinárodné európske mužstvo: ako Ukrajinec Seretenko Taras, Rumun Sralnadescu Mihail, Talian Curaldoruri Silvio, Maďar Gulamiházy Béla, Srb Mahojakotič Slobodan, Fín Jemnetihotam Paavo a Angličan Mr. Dalby Joe. Trpaslíkom sa mená zapáčili. Preto si ich ponechali. Na Silvestra k ním nastálo prišla Snehulienka. Trpaslíci si dali novoročné predsavzatie. Prestali chodiť do práce. A celé dni iba hrali so Snehulienkou domáce pastierske divadielko. Pod vedením Tarasa. Ten poznal množstvo ľudových riekaniek a piesní – a tanečných piesní. K tomu pridal aj vlastnú tvorbu. Básničky zhudobnil, potom to všetko upravil, doplnil a prispôsobil pre muzikál. Trpaslíci sú spevavý národ. S nadšením si v muzikáli zaspievali. Spievanie je ako zrodenie. Plač novorodenca je úvodná pieseň života.
„Pamätaj, že prach si a v prach sa obrátiš“
Tak povedal Mojžiš. Lebo človek je zrodený z hviezdneho prachu.
„Though I dream in vain,
in my heart you will remain:
my stardust melody
the memory of love's refrain“

Snehulienka bola peknučká, s jamkami na líčkach a v briadke, zvedavá, vynaliezavá, s bujnou predstavivosťou, veselá a radostná.
„Fudžijama samá jama
samé malé jamôčky
sakura, sakura
no-yama mo sato mo
cherry blossoms, cherry blossoms,
on Meadow-hills and mountains
veseľme a radujme sa
hava nagila
hava neranenah ve nis'mecha
let's rejoice
let's rejoice and be happy“

V Snehulienkinej duši rozkvitala sloboda, rovnosť a bratstvo.
„Liberté, égalité, fraternité
make love, not war“
Snehulienka a trpaslíci sa akoby mávnutím čarovného prútiku zmenili na deti kvetín. Priestoročas lásky je víťazný. Láska všade, vždycky a nad všetkým zvíťazí. Milujte sa. Nebojujte. Láska je tá najväčšia a najpravdivejšia pravda. A pravda víťazí. Je to napísané aj na vlajke českých prezidentov. Trpaslíci si zo všetkých svojich postelí vytvorili ihrisko pre domácu olympiádu.
„Na siedmych posteliach, v siedmom nebi
éj rozkošná ty moja
už milému cinká čižmička podkutá
ide si k nám napásť svojho kohútika
ležím si na ľavom boku
ľavá, ľavá, proletári všetkých zemí
proletár Kohútik do metra vnikol s výkrikom
amor vincit omnia
pre deti kvetín hippies“

 

Taras naučil všetkých trpaslíkov, že ako sa robí čínska, kozmetická, senzuálna, bodová a lineárna masáž, – s manupunktúrou a akupresúrou. Ako masérske chvaty používali trenie, tepanie, hnetenie, žmolenie, šúľanie, popoťahovanie, stískaní, malé frčky, hryzkanie a cucanie. Bola to ako hra na upíra. Je ukrytý v každom z nás. Bez rozdielu pohlavia. Netreba sa ho báť. Vôbec neškodí. Naopak, je užitočný, príťažlivý, roztomilý a príjemný.
„Malý trpaslík, ale s veľkým...“
Mihail Snehulienke hladkal ramená, chrbátik a lopatky. Obaja pri tom zažívali čarovnú premenu lopatiek na krídla láskavého anjela. Tak, ako povedal René Char:
„Ty, ktorú stretávam
máš krídla vedľa mojich krídel
a blankyt je im verný“

Silvio Snehulienke s ukazovákom krúžil po dlani a postupne bozkával všetky jej prstíky.
„Varila myšička kašičku
tomu dala na tanierik a tomu na lyžičku.“
Béla Snehulienku najprv pobozkal. Mala veľké a plné pery. Našpúlené do tvaru kvitnúcej ruže. S perlovým náhrdelníkom bielych zubov. Potom jej postupne hladkal pery, pusinku, noštek, líčka, uško, briadku, podbradok, kŕčok a krčnú jamku.
„Keď som bozkával tvoje žhavé pery“
Slobodan Snehulienke postupne hladkal, zdola nahor, chodidla, pätičky, lýtka, kolienka a stehienka.
„Nechytaj ma za kolienka
tam je samá kosť
radšej ma chyť za stehienka
tam je mäska dosť“
Paavo Snehulienke hladkal prsíčka.
„Keď šufrle šúľam, prsty si popľúvam
a aj keď prsné bradavky šúľam
a trepocem pri tom s prsíčkami
aby plápolali, ako vlajky vo vetre
pekne dám obe, kozičky k sebe
a čo medzi nich dám?
Kozičky moje, aj keď škúlia
hlávku tvoju hneď pritúlia
dve jabĺčka ti prinášam
odrody gigant, uznaj sám“
Joe rozpustil Snehulienkine dlhé vlásky, urobil z nich veľký drdol, ako hniezdočko, a potom jej hladkal zadoček.
„Kde ty len vtáčku hniezdo máš?
Kchaj čvirikos bungalovos?
Dedinka v údolí
medzi dvoma kopčekmi
veď od každého zámku je kľúč
ktorý tajné dvierka otvára
preto ponáhľam sa za ňou
ale márne volám taxi, taxi
tak si zatiaľ vyháňam ho na pašu
ako koníčka Mehmed pašu
Anička dušička, kde si bola?
Anička, dám ti dukát
keď ma necháš na ňu kukať
Anička, dám ti aj tri
ak ho môžem dať, kam patrí“
Taras Snehulienke hladkal vlásky, jemne vnikal s jedným a aj s druhým prstíkom.
„Ja chcem len pohladiť tvoje vlásky, áú
tak pošpásujeme si milá holubička
až ti z toho sčervenajú obe líčka
nerobím to nikdy bez elánu
nebojím sa, že mám kolienka z porcelánu
v Las Vegas a Los Angeles
mi do uška ansamblos hrajú:
Los Fastidos, Los Fasos,
Los Lofasos a Los Balalajkos
Afanasija Lofasieviča
ááá Kalinka mojá
jedna ruža, dve ruže, dva prstíky zvedavé
husári, ružičky na tvári
netrápte koníčky pod sedlom v kantári
ale si zacválajte s dievkami v chotári
strihám si v nej s prstíkmi
ako keď bača strihá ovečku
ovečka, ovečka, trojaký úžitok
lúskam si v nej s prstíkmi
ako Čajkovského luskáčik
tralalá, ólalá, olé!
Deus ex machina
love machine
kto dobre maže, ten dobre ide
prší, prší, len sa leje
nezatváraj milá dvere
ale pusť ma dnuká
lebo to nie je ruka, čo ťuká“
Po skončení kola si trpaslíci vymenili úlohy.
„Kolo, kolo mlynské
aj keď piata gumička praskne
tak nič sa nestane
a dievčina si zaspieva:
keď mi už na gitare nezostane nič
tak nevešiam hlavu a spievam si z plných pľúc:
ja v sebe danu mám, ja sa ale mám
ój dana ój dana, duba duba dá
hoja ďuňďa hoja
zaleť sokol, biely vták
s piesňou lásky v tónine gé
na gitarovej strune gé
hlboko dovnútra na bod gé“

 

List pre Máriu bol aj námet pre naše domáce pastierske divadielko. Katka si zahrala Snehulienku. Ja som si postupne zahral všetkých trpaslíkov.
22:51. Aké obvinenia vznášate proti tomuto človeku? Ján 18,29.
ŠÁRIKA. V závere niektorých príbehov od Agathy Christie sú prítomní všetci podozriví. Slečna Marplová a pán Poirot presievajú podozrivých cez vylučovacie sito. Vo svojich šedivých mozgových bunkách. Pokúsim sa to napodobniť. Naši podozriví sú Sulejmán a Hárun. Vnášam proti obom svoje obvinenia. Lebo zradili a vraždili.
ZORKA. Hárun ale vraj má tajné poslanie. Ktoré sa dá overiť na ústredí.
ŠÁRIKA. Už som sa o tom radila s Wandou. A aj s Richardom. Hneď som zaslala na ústredie šifrovanú správu. Mali teda obratom aspoň zopár slov napísať o Hárunovom poslaní. S odpoveďou sa neponáhľajú. A my nemáme času nazvyš. Nech im za to Hárun pošle ďakovný list. Ale už iba z pekla. Idem za nimi. Obaja sú na konci jaskyne.
GUSTO. Mám ísť s tebou?
ŠÁRIKA. Netreba. Zvládnem to sama.
ZORKA. Nemali by sme ešte počkať?
23:13. A teraz zostáva viera, nádej, láska, tieto tri, ale najväčšia z nich je láska. Ale z milosti Božej som, čo som. Epištola 1. Korinťanom 13,13 a 15,10.
GUSTO. Pred chvíľkou došla z ústredia šifrovaná odpoveď. Iba Sulejmán zradil. A nebol to Arab. Bol to izraelský dvojitý spravodajský dôstojník. Zabil aj Júsufa. Hárun bol nevinný.
ŠÁRIKA. Kto si bez viny, hoď po mne granátom. Ale je to v pohode. Hárun tasil zbraň. Moja obrana bola nutná v súlade so zákonom.
ZORKA. Snažila som sa vám veriť. Ale obaja ste boli ako Vú. Bez milosti. A nedali ste im ani štipku nádeje. Čo k tomu dodať? V srdci mi zostáva iba pocit smútku.
23:58. A potom sme nájdení aj ako falošní svedkovia. Epištola 1. Korinťanom 15,15.
ZORKA. Cestou zo stráže som začula ako si spieval pre Šáriku pesničky. A pri tom spomínal Snehulienku. Minule si sa aj so mnou chcel porozprávať o Snehulienke.
GUSTO. Áno. Chcel. Aj kvôli zakódovanému hrdinovi Turingovi. Vďaka nemu sa skôr skončila vojna. Zachránil viac ľudských životov ako ktorýkoľvek zo slávnych generálov. Generáli často dokázali len obetovať životy svojich vojakov. A ako bolo ocenené jeho hrdinstvo? Po skončení vojny boli potom nájdení falošní svedkovia. Na základe ich falošného svedectva ho obvinili. Za záhadných okolností bol otrávený. Ako Snehulienka. S otráveným jablkom.
2:03. Tak aj viera, ak nemá skutkov, je sama o sebe mŕtva. Ale nemáte, lebo neprosíte. Epištola Jakuba 2,17 a 4,2.
GUSTO. Zorka už zaspala. Wanda s Richardom sú na stráži. Pri vchode do jaskyne. Konečne sami. Postoj chvíľa, si krásna. Tak povedal Goethe. Využime vzácnu chvíľu. Pekne ťa o to aj poprosím. Lebo nemáš, ak neprosíš. Vykonáme aj dobré skutky. Ty pre mňa. A ja pre teba.
ŠÁRIKA. Tvoja prosba je vyslyšaná.
4:13. Vezmite si v znášaní zla a v prejavovaní trpezlivosti. Epištola Jakuba 5,10.
ZORKA. Básne o láske nám pomáhajú prežiť aj pri znášaní všetkého zla. Napríklad, sú to básne, ktoré napísal Ghiyath al Din Abu'l Fath Omar ibn Ibrahim Al Nisaburi Khayyámi. Bol to básnik, vedec, matematik, hvezdár a veľký človek. Veď preto má veľké meno. Lebo tak sa vtedy prejavovala úcta.
GUSTO. Tiež mám rád básničky o láske.
5:56. A tak ja, Ján, som to počul a videl. Zjavenie Jána 22,8.
GUSTO. Zvažujem každé slovo. Lebo ja som pánom iba nevysloveného slova. Vyslovené slovo je ale už mojim pánom.
ZORKA. Vo sne som znovu počula a videla, čo sme dnes spolu prežili. Ako v zrýchlenom filme. Bol to iba sen? Alebo som bola prebudená? Som tak smrteľne unavená, že už ani nerozlišujem snenie od bdenia.“


Augustin G. Sokol