ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

héttorony

 

eNRARV2019SK

 

bojarcuk

 

mizsák

 

retRock

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Os zla

redaktor: rk 2009-12-22

 

 

... Iste vám netreba vykladať, že  Shakespearov Hamlet je Sofoklov Oidipus, trochu poprehadzovaný, alebo kto nepochopí Odysea či už od Jamesa Joycea a toho klasického, gréckeho z našich slávnych homérskych čias - nemá čo v svetovej literatúre hľadať - a nech ho ani nepočítajú medzi seriózneho podvodníka jazyka - prepáčte, že budem hovoriť len k základným veciam Prinzhornovej zbierky vesmíru, na ktoré potrebujeme špeciálny jazyk, ale v mojej situácii s prezidentmi si nemôžem dovoliť hovoriť ako s nejakým absolventom, ktorý nezvládol  základnú školu a pasie niekde dobytok s primeranými záujmami o život, skrátka je málo pastierov dobytka, ktorí by sa stali prezidentmi republík (čím ho nechcem podceňovať, lebo aj ja som pásaval kravy v mladom i nedávno po štyridsiatke v staršom, zrelšom veku na pochôdzke Európou konkrétne v Tirolsku a nebolo to veru najhoršie. Čerstvý vzduch, mlieko, syr, intelektuálny život so starou pani Woelfli, písanie divadelných hier vo voľnom čase. No chcel som si na chvíľu odskočiť niekde inde na juh, Taliansko, no ocitol som sa vo Viedni. A tiež som urobil dobre. Stretol som Marušku. Skrátka na intelektuálov som mal vždy šťastie.) Homéra - Ilias a Odyseu, jedného návratu muža k žene, jediného, čo nás môže vyviesť z marazmu epochy, v zápase so samým sebou, na empedokleovských princípoch si ešte aj balkánski pastieri niekde v Bulharsku naspamäť hovorili donedávna a môžbyť ešte horí niekde ten oheň, kde opálený, vráskavý starec má ešte toľko rozumu rozumu, že si pamätá toto dielo a radím vám pán prezident, tak ako to majú v Japonsku - že chránia zákon nielen remeslá, ale aj ich nositeľov - (poverte prosím ministra kultúry nech chodí komisia po Grécku a predbežne nech vyberá tých najlepších) takže čím skôr treba zákonom chrániť starcov čo si pamätajú epos naspamäť, lebo zachvíľu je tu koniec jednej kultúry a pes neštekne po múdrom človeku, ba ani po hlupákovi, ak sa stane že Homéra budú poznať iba po postavičke zo Simpsonovcov a mytologický hrdina bude Batman alebo Spiderman. Lebo ak si pastieri nielen v grécku ale vôbec na Balkáne dodnes vykladajú Homéra tak sa takej kultúre a takým ľuďom treba pokloniť, lebo pastierov, ktorých učí Homér, nepotrebujú ďalšie vzdelanie vrátana akademického, len básnikov by mali viac biť - najmä Simónida - ten nielenže speňažil básnictvo, ale sprostituoval aj myslenie a to je najväčší zdroj zisku, najmä ak tomu ľudia nerozumejú. To, že nás, Grékov, zdevastovali je smutné, presmutné - ale je to čisto politická záležitosť a zneváženie μέσον, ako píše prof. Detienne - celý svet sa spikol proti nám a vtedy sa človeku aj ťažšie dýcha, keď tak nad tým všetkým pouvažuje, lebo ak zničíte hrdých ľudí, to ako keby ste prostitútkam dali moc a potom sa im chodili sťažovať, že máte choroby z princípu slasti a že Freuda, ktorý je tomu na vine, lebo on ten princíp vymyslel, treba raz a navždy zakázať. Základ je teda financovať ľavicu a pravicu a kontrolovať všetko. Ešte významnejší počin je kontrolovať budúcnosť a čerpať z prírodných zákonov minulosti a mať všetko zadarmo - ale čo je najdôležitejšie: mať v zásobe vynájdený prírodný zákon, ktorý ešte neplatí, lebo o ňom ešte nevedia, nikto si to nevšimol - ľudia si všeobecne nevšímajú veci alebo záležitosti, ktoré neexistujú. Takým je ťažko vynájsť i studenú, nie tam ešte teplú vodu, bárs by sedeli v termálnom prameni a škrabali sa na hlave a o čomsi rozmýšľali - ale o čom, nevedno. Viem o tom, lebo som bol v Šárošpataku a videl som niektorých občanov ako tuho rozmýšľali a nie a nie prísť na to o čom vlastne rozmýšľali. Bolo to na nich vidieť. To isté som si všimol pri Rejkjavíku u niektorých, ostatní vôbec nevenovali pozornosť tomu čo hovoria, a z termálnej vody sa parilo. I v Japonsku, keď som bol pozrieť Yamadaovcov v Sappore, niekde poblíž  v horúcom prameni v dookola zasneženej zimnej krajine som videl opice, ktoré sedeli, škrabli sa za hlavu, sneh im padal do toho a oni ponorené po krk v teplej vode o čomsi zrejmom hútali. Pokladal som tieto tvory za šťastné a myslím, ak sa to dá tak nazvať, som im závidel. Energia je stredom všetkých záujmov. A jedine dokonalosť nepotrebuje energiu. Ak je dokonalosť a tieto opice to veľmi dobre a priamo chápu, ani radšej nejdem ďalej písať, len si predstavte aké sú tieto opice a priori múdre tvory. Ešte aj tí najväčší géniovia sa mi zdali popri nich jednoznační hlupáci. Lenže neskoro je závidieť! Mali sme o tom porozmýšľať skôr, najmenej už ako slimáci! Ale mňa zaujímala jedna vec, ak sme už tu- aká sila nás to vytiahla zo slimákov a opíc? A prišiel som na to, že je to akási vákuová energia. Takže, je to buď prechodná fáza Prinzhornovej zbierky kuriozít myslenia, podobne ako tie schatz und Kunstkammer na dvore Rudolfa II. v podstate by sa dalo celkom schopne prežiť aj v ľudskej forme, napadlo ma pri závistlivom pohľade na opice v snehu, len keby sa neobjavila lož. Teda v podstate to, čo neexistuje! V čom spočíva toto základné nepochopenie vesmíru?, opýtal som sa opíc, ale tie znovu skočili do prameňa z ktorého stúpala para. Prípadne nepovedanie pravdy- apeloval som na opice, lebo tie mlčali, prípadne škriekali nad mojími záludnými otázkami, dávajúc na javo nevôľu nad hlúpimy a nepatričnými otázkami. Tu veru nenájdem pochopenie, pomyslel som si. Nuž, nechali ste nás v peknej šlamastike, agenti s teplou vodou, povedal som zoskupeniu opíc. Čo s tým našim road movie, labyrint sveta a raj srdca, ktoré písal Komenský v spomínanom Šárošpataku? Veškeré lidské kvaltování toliko pro hovada dobré jest. Což dobytkem jsem, že vše, co dělám, pro břicho dělám a ještě hůř?

       
Žiaľ, popri tom všetkom som sa vzdelával sám – inak- pásol som kravy ešte pred školskou dochádzkou a vedel som už čítať, ezopove bájky nie je zlé čítanie na taký vek - ale štát trval prostredníctvom postupne krachujúceho školstva socialistického Československa aby som chodil do jeho škôl, nuž, nevzpriečal som sa, čo môžete robiť proti názoru 15 miliónom občanov, prosím Vás! No život každého z nás drží v tom, čoho sa bytostne držíme - a potom to tu aj tak vyzerá. Napríklad pár dní predtým keď som mal nastúpiť do 1.ročníka základnej školy nás s chlapcami pri pasení prekvapili vojská Waršavskej zmluvy a museli sme zistiť čo je vo veci, nechali sme dobytok dobytkom a obšmietali sme sa okolo stanice obdivujúc tanky na vagónoch, no boli sme vykázaní - asi sme vyzerali ako špióni alebo malí diverzanti.  Ale vzdelával som sa najmä súkromne, pozorovaním a jedného dňa som zistil, že bude čestnejšie, ak vrátim bývalému i súčasnému štátu titul ing. a popritom aj hodnosť poručíka, nech to máme z krku. Darmo sa zmenil systém - neprestáva to krachovať, čo je logické lebo ide o termodynamiku a tá nepustí. Os zla, komunizmus ako viete, sme porazili pred 20 rokmi, ale nedávno nám objavili astronómovia Landová a Magueijo „os zla“ vo vesmíre- a tu to bude trochu ťažšie poradiť si s takýmto fenoménom - ale po poriadku: Ak si človek od prírody nadaný logikou a sústredením prečíta základné dielo 20. storočia modernej západnej literatúry Joyceovho Odysea a zistí príčiny krachu spoločnosti i zo žartu a zúfalstva zamýšľanej helenizácie Írska hrdinov Stephena Dedalusa a vôbec celý princíp kolapsu myslenia zistí, že táto kniha je tak geniálna a tak na nej „zmaturoval“ psychoanalytik C.G.Jung, že sa mu vôbec nečudujem, a podozriem ho zároveň, že to všetko iba hral - on priveľmi dobre vedel na čo Joyce poukazuje a prečo- lenže proti svojej vôli a na základe svojej psychoanalytickej geometrie musel sa vyjadriť o diele ako o zmätku a chorých výplodoch nevedomia chudáka autora. Podľa mňa tento psychoanalytik musel klamať logiku už len z princípu a z tohto princípu sa rozišiel aj s Freudom - lebo ten bol zástanca gréckého rozumu zatiaľ čo Jung bol veľký thovthovec v psychoanalýze a pri 2. základných symboloch ktoré konštituovali pračloveka - ako cieľavedomé konanie a používanie nástrojov (predchodca Heglovho pána a otroka) si natiahol svoju verziu príbehu vedomia a nevedomia robiac sa že nechápe nielen sexuálny (dionýzovský) princíp, ktorý zastával jeho bývalý kolega Freud v diele zastúpený symbolicky nielen Bloomom ale aj hamletovské analýzy a operácie s časom, priestorom a vesmírom, ktorým je tento zašifrovaný kryptologcký text obohatený podtextom geometrie a topológie poincaréovskej ako i jeho problému konvencionalizmu – dohody jazyka o jazyku. Do totálnej paródie Odysea James Joyce neprišiel ako slepý k husliam- táto os sa ťahá vedomím proti spomínanému neothovtovstvu - platónstvu a výroby či ponímania abstrakcie - (Koňskosť je súcnosť celého koňského rodu), pokračovalo to paródiami Erazma Rotterdamského, Rabelaisa, Cervantesa, Sterna a Swifta. Autor Joyce ktorý ovládal snáď viac než 30 jazykov vrátane mŕtvych, a ovládal kultúru týchto jazykov v línii egypt, grécko, judaizmus, kresťanstvo, islam, india, čína, a pod.  a súčasnosť na začiatku 20 storočia v premene atómového veku v čase objavov einsteina, psychoanylýzy, rodiaceho sa kubizmu, surrealizmu ako spoločenského pohybu smerujúceho ku naskladanej katastrofe thovthologického myslenia nemohol ani písať inak ako kvantovo, čo má začiatok v Empedokleovskom myslení oscilácie a premeny. Lenže tu ide o vážnejšie veci ktoré nastoľuje nie Joyce, vyhnanec, svojou tragickou bezbrehou paródiou okolo dublinskej rieky Liffey, pán prezident, ide o rozdiel skoro 3000 ročný posun od homérovho odysea k tragickému a „ničotnému“ i ničotnému Joyceovmu antihrdinovi, deformácie drámy na karikatúru, paródiu čo všetko dokáže kultúra, ktorá sa rúca na princípe nadvlády znaku a večnej pažravosti pudu nás všetkých v našom nevedomí, neustále zväčšovanom našim vlastným pričinením deformáciou skutočnosti, ale sám vesmír ako čosi mimoriadne chaotické v usporiadanosti, riedenej tepelnej symetrie- ono totiž sa vesmír podobá na Odysea a jeho večný návrat v našom moebiovskom teda empedokleovskom priestore myslenia. Tento rozdiel 3000 rokov je tak desivý, že toto monotónne bľabotanie tejto kultúry všelijakej „krásy a dobra“ vyústil do takej lži, pred ktorou si i Jung zakrýval oči aby nemusel s hrôzou zistiť čo alebo kto a prečo udržuje taľafatky, ktoré Joyce fenomenologicky rozpitváva a analyzuje v tom, čo tam nie je implicitne ani explicitne ako v každom diele- a teda čo treba bez predsudkov objaviť- život nie je prechádzka ružovým sadom - a práve je treba z ničoty urobiť to, aby to nebola ničota, čo je sám princíp poiesis. Otázka je jasná - čo to je ak to nie je implicitne a explicitne zároveň? Tvrdím to preto, že keď som dokončil román našiel som v časopise 17.9. 2009 článok o objave „osi zla“ ako pomenovali istý útvar reliktného žiarenia po veľkom tresku- útvar ktorý je usporiadaný v jednom smere a podkopávu teóriu veľkého tresku. Sasha Kashlinsky z NASA zas objavil tmavú rieku, súrodenca tmavej hmoty a tmavej energie, ktorej podstatu nepoznáme - tmavá rieka sa pohybuje neobvykle vysokou rýchlosťou a pomenovali ju tmavou riekou, lebo pre taký rýchly pohyb neexistuje zjavná príčina. Príčina bez príčiny však vypovedá oveľa viac, než si myslíme - ak vieme myslieť, malo by nám to stačiť- lenže, ako poznáme takých ľudí - nestačí už z princípu.

 

z pripravovanej knihy A. Paulsena