ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

héttorony

 

eNRARV2019SK

 

bojarcuk

 

mizsák

 

retRock

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Moje kompozície

redaktor: rk 2009-12-25

 

 

... komponovanie mi pomáha celostne pochopiť svoj doterajší život, a nachádzať vhodné riešenia často aj v zložitých životných situáciách. Je to v súčasnosti pre mňa prax hlbokej meditácie.
Zapisujem hudbu asi od svojich 22 rokov, avšak fanatickým melomanom som od detstva. Hudobné vzdelanie som nemal skoro žiadne, resp. som si ho dopĺňal samoštúdiom. Na VŠMÚ mali na mňa vplyv traja vynikajúci účitelia : Juraj Beneš, Ivan Parík a Dušan Martinček. Uvedomil som si to až nedávno a to v období keď boli už všetci traja mŕtvi. V období štúdia som bol kompozične uzavretý – uzavretosť bola daná samotným princípom štúdia, snahou čo najviac sa naučiť, dozvedieť. Po skončení štúdia som sa vrátil do Košíc, a tu som si uvedomil, že s košickou hudobníckou pospolitosťou nedokážem súznieť. Aj keď predvedenia mojich skladieb prinášali len negatívne ohlasy neprestal som komponovať. Vždy ma podporoval môj veľmi dobrý kamarát, skladateľ a klavirista Ivan Buffa. Na kurzoch, ktorých som sa zúčastnil ma ovplyvnili traja učitelia, ktorí mi osobne povedali tri vety, ktoré vo mne hlboko zarezonovali : „Silence means death “ (ticho znamená smrť) - Kurt Schwertsik, „Too much notes“ (príliš veľa nôt) – Alvin Lucier, „ Az a hely ahol élsz , az a legjob hely a világon“ (miesto kde žiješ je najlepším miestom na svete) – Zsolt Nagy. Počas letných kurzov v Ostrave som sa hlbšie oboznámil s akčným umením a s jeho miestom v súčasnej hudbe. O čosi neskôr som sa spoznal s Jurajom Bartuszom, Borisom Vaitovičom a Zbyňkom Prokopom, ktorí mi výrazne rozšírili tvorivý obzor.           
       V posledných kompozíciách vychádzam z koncepcie celostného poňatia kreatívnych procesov. Uvedomil som si totiž skutočnosť, že komponovanie zahŕňa komplexný mentálny stav a tomuto som podriadil celý pracovný proces. Píšem si akýsi denník, ktorý zaznamenáva všetky dôležité okolnosti, ktoré sa udiali pri vzniku konkrétnej skladby. Dôležité je všetko: myšlienkové asociácie, riešenie iných pracovných povinnosti, slová a gestá iných ľudí, sny...
Dôležité sa pre mňa stalo to, že prijímam náhodu ako formotvorný činiteľ v zmysle prirodzeného prijímania toku myšlienok, slov a udalostí.    
Niekoľko autorských textov:

Skladba  IBBüR -  pre spev, gitaru, husle, akordeón a cd prehrávač, a tanečníkov vznikla v roku 2008 a bola predvedená na multimediálnom festivale Genius Loci IV. v Levoči.
„ Jeruzalemský rabbi Izák Luria v XVI. storočí hlásal, že duša predka, alebo učiteľa môže vstúpiť do duše nejakého nešťastníka, aby ho posilnila alebo poučila. Táto rozmanitosť prevteľovania sa nazýva ibbür.“ Jorge Luis Borges.
    Po smrti Juraja Beneša sme mali niekoľkí jeho žiaci zvláštne mystické zážitky. Túto skladbu som ale začal písať omnoho neskôr – vyzvala ma k tomu akordeonistka Mária Hostovičáková. Pri práci som sa mimovoľne vracal do triedy na katedre hudobnej teórie, na prednášky doc. Beneša. Nebránil som sa týmto myšlienkam, a tie potom prichádzali čoraz nástojčivejšie. Uvedomil som si však zvláštnu vec – doc. Beneš hovoril už iné veci ako tie, ktoré ostali v mojich spomienkach. Boli to postrehy ku mojej novej skladbe... Niekedy bol veľmi rýchly, tak preto aby som nezabudol čo mi vravel, priebežne som menil notový papier za poznámkový. Vznikol takto lyrický podklad pre spev, ktorý mi ešte poradil preložiť do živých jazykov minulosti nášho regiónu. Ďalšiu vrstvu dramatických a lyrických poznámok čítajú zo záznamu Juraj Bartusz, Jana Bodnárová a Mária Hostovičáková. Skladbu sme zrealizovali spolu s Borisom Vaitovičom (DVD záznam) a s Antonom Faraonovom (choreografia).
 
Meditáciu pre  flautu a klavír venujem pamiatke môjho učiteľa Ivana Paríka. Keďže ide o experimentálnu kompozíciu, dovolím si uviesť princípy výstavby, rovnako možnosti interpretačného prevedenia.
         Kompozícia patrí do série skladieb (Music for tape and various instruments, Mantra, Proposal for piece (peace?) ...pre štvorručný klavír... ) stavebne založených na syntéze kompozičných a improvizačných  princípov. Jednotiacim prvkom je spoločný redukujúci činiteľ, obmedzená plocha kompozičného záznamu, resp. je potrebné, aby zápis skladby vošiel na obojstranný hárok A3. Kvôli ekonomickému využitiu plochy využívam popri tradičnom zápise tiež kresbu, maľbu, slovné a znakové pokyny. Túto koncepciu som nazval, hudba na limitovanej ploche.  
        Predpokladám, že moje hudobno-vyjadrovacie prostriedky sú jazykom bežného stredoeurópskeho skladateľa, reflektujúceho rôzne časové a štýlové vrstvy tradície i rozmanitosti hudobného univerza. Vo svojich posledných kompozíciách sa snažím o zavedenie flexibilnej intencionality makroformy, v zmysle zapojenia interprétov, prípadne iných entít do výstavby. Ide o javy, myšlienkové konštrukcie, využívajúce porovnanie predstavy celku, nakomponovaného tradičným spôsobom s predstavou výsledku dosiahnutého použitím určitej konceptuálnej metódy. Tieto vytváram s cieľom zapojenia “dionýzskych” prvkov do “apollónskej” konštrukčne tradičnej schémy komponovania. Dionýzskym vnímam skutočnosť, že zdanlivo nesúvisiace prvky-živly, narúšajú tradičný model komponovania.
Možnosti postupov, ktoré uvádzam sú následovné: použitie rôznych druhov improvizátorských idiomov, schizoidná kompozícia (písanie jednej skladby v istej fáze rôznymi autormi bez vzájomnej spätnej väzby), hudobno-kompozičná transformácia a purifikácia vlastného lyrického textu, postavenie dirigenta na pódiu do role skladateľa, možnosti súvisiace s novými médiami, meditačný, či zmyselno-extatický hedonizmus. V budúcnosti je mojím cieľom dopracovať sa k čistej kompozícii.
         Pri písaní skladby pre môjho profesora som premýšľal, meditujúc o jeho smrti, čím by som mu  urobil radosť. Chvíľami som sa obklopoval jeho obľúbeným svetom hôr, Weberna, dobrého bieleho vína, židovských vtipov a kultúry. Pri pozorovaní prepisu 10-tich božích mien (Ehieh, Iah, Iehovah, El, Eloha, Elohim, IHVH, Šadai, Elohim Sabaoth, Adonai) ma upútali kombinácie opakujúcich sa písmen. Rozhodol som  sa k jednotlivým písmenám  nakomponovať samostatný hudobný úsek. Tieto úseky spájam do jednotlivých slov-božích mien. Výber, poradie a počet mien pri prevedení neriešia štandardným dohovorom interpreti, resp. interpreti so skladateľom, ale hráči sa pokúšajú o telepatickú komunikáciu vzájomne, alebo s ....?
           Verím, že táto náhoda s potencialitou poriadku alebo poriadok s potencialitou náhody, sa ako princíp Ivanovi Paríkovi páči. Úprimne dúfam, že som týmto činom nezneuctil druhé božie prikázanie.

Music Four Tape And Various Instruments, ktoré odznelo zrealizované komorným súborom Žena s blchou. Na CD boli zaznamenané: dvojročné dievčatko Violka, báseň W. Blakea, William Bond ako aj rozprávka o Troch prasiatkach v čínskom jazyku. Texty voľne číta thaiwanská huslistka Tsan-tsen. Všetko sa to nahrávalo súčasne počas horúceho predpoludnia v izbe s otvoreným balkónom v obci Krásna nad Hornádom. V kompozícii mi išlo o zdeštruovanie už nakomponovaného zhudobnenia Blakeovej básne do fragmentárnych tvarov a o následne skladanie týchto fragmentov do celku počas živého predvedenia. Ako skladateľ sa do istej miery zriekam vytvárania výsledného tvaru predprípravou vertikálnych a horizontálnych väzieb materiálu. Tieto vznikajú priamo na pódiu spolurozhodovaním interpretov.


Juraj Vajo


ilustrácia: Viktor Hulík - Work on paper