ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otvárací cas

 

Róth Maximilián

 

Sándy

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Z Kafkovho denníka

redaktor: sk 2010-01-07

 


Chcel otvoriť dvere na chodbu, ale nešlo to. Pozrel sa hore, dole, nenašiel žiadnu prekážku. Dvere neboli zamknuté. Keby sa niekto pokúšal zamknúť ich zvonku, musel by kľúč vysunúť. Ale kto by vôbec zamykal? Tresol kolenom do dverí, matné sklo zadrnčalo, ale dvere nepovolili. No toto.
Vrátil sa do izby, vyšiel na balkón a pozrel sa dolu na ulicu. Ešte ani myšlienkou nezachytil popoludňajší zhon tam dole a už sa vrátil ku dverám a snažil sa ich znovu otvoriť.
Ale teraz to už ani nebol pokus, dvere sa hneď otvorili, nemusel ich ani pritlačiť, priamo sa rozleteli v prievane, ktorý vial od balkóna; vyšiel na chodbu bez námahy ako decko, ktorému sa len tak zo žartu dovolí, aby sa dotklo kľučky, zatiaľčo v skutočnosti ju stlačí niekto väčší.

X

Začiatok každej novely je najprv smiešny. Zdá sa beznádejné, že by sa tento nový, ešte nehotový, precitlivelý organizmus mohol zachovať v hotovej organizácii sveta, ktorá sa ako každá hotová organizácia uzatvára pred ostatným. Pritom však zabúdame, že novela, pokiaľ vzniká právom, nesie v sebe hotovú organizáciu, aj keď ju ešte celkom nerozvinula; z toho hľadiska nie je preto správne zúfať si nad začiatkom novely; presne tak by to urobili zúfalí rodičia nad kojencom, lebo túto úbohú a neobyčajne smiešnu bytôstku predsa nechceli priviesť na svet. Nikdy sa však nevie, či zúfalstvo, ktoré cítime, je alebo nie je oprávnené.

X

Strach pred bláznovstvom. Vidieť bláznovstvo v každom priamočiarom cite, ktorým zabúdame na všetko ostatné. Čo je potom ne-bláznovstvo? Ne-bláznovstvo je ako žobrák, ktorý stojí pred vchodom na prahu - zhnije a spadne. Ale P. a O. sú predsa odporní blázni. Musí existovať bláznovstvo väčšie ako sú jeho nositelia. Odporná je možno tá rozpínavosť malých bláznov v ich veľkom bláznovstve. Ale nejavil sa presne takto aj Kristus farizejom?

X

Manžel bol zozadu zasiahnutý ostňom, - nevie sa, prečo tu leží sotený a prebodnutý. Leží na zemi a narieka so zdvihnutou hlavou a rozpaženými rukami. Neskôr sa neisto zodvihne, ale iba nachvíľu. Nedokáže hovoriť o inom než o tom, ako ho to strašne zasiahlo, a ukazuje približne na smer, odkiaľ, podľa jeho názoru, osteň prišiel. Tie isté nekonečné reči unavujú maželku, aj keď manžel ukazuje zakaždým iný smer.

X

Vynájdenie diabla. Nemôžeme byť posadnutí iba jediným diablom, lebo inak by sme, aspoň tu na zemi, žili pokojne, akoby pod krídlami Boha, svorne, bez odporu, bez rozmýšľania, istí svojim ochrancom. Jeho tvár by nás nedesila, lebo vo svojej posadnutosti by sme boli dosť prefíkaní, aby sme radšej obetovali svoju ruku na zakrytie jeho tváre. Keby sa nás zmocnil iba jediný diabol, ktorý by mal kľudný nerušený prehľad o našej bytosti a možnosť s nami kedykoľvek a akokoľvek naložiť, tak by mal aj dosť sily na to, aby nás celý život držal a vznášal sa tak vysoko na duchom božím, že by sme z neho nespustili oči. Z opačnej strany by sme teda neboli neustále znepokojovaní.
Len mnoho diablov je príčinou nášho nešťastia. Prečo sa medzi sebou nevykántria alebo sa nepodriadia jednému veľkému diablovi? Oboje by vyhovovalo diabolskému princípu - čo najdokonalejšie nás oklamať. Načo je nám aj tá najdokonalejšia starostlivosť s akou sa o nás diabli starajú, ak im chýba jednota? Diablom záleží samozrejme na vypadnutí jediného ľudského vlasu viac než Bohu, lebo diabol o ten vlas skutočne príde. Ale Boh nie. Lenže pokiaľ sú v nás diabli, je s nami zle.

X

V autobiografii sa nevyhnete tomu, že tam, kde by malo byť uvedené „raz“, sa použije radšej „občas“. Lebo človek si stále uvedomuje, že spomienky sa vynárajú z temnôt, ktoré sa slovom “raz“ narušujú, slovo „občas“ ich taktiež nešetrí, ale z hľadiska píšuceho sa aspoň uchovávajú. Dávajú mu možnosť preniesť sa cez situácie, ktoré sa v jeho živote vôbec nestali, a zároveň mu nahrádzajú tie, ktorých sa v spomienke nedotýka ani len svojim tušením.

X

Bol som múdry. Lebo som bol pripravený kedykoľvek zomrieť. Ani nie preto, že som urobil všetko, čo som urobiť mal, skôr preto, že nič z toho som nevykonal, dokonca som v to ani nikdy nedúfal.

 


z češtiny vybral a preložil

Richard Kitta