ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otvárací cas

 

Róth Maximilián

 

Sándy

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Last minute: Venezia 2009 (2)

redaktor: rk 2010-02-11

 

 

(pokračovanie)

Dotknutí umelci vo svojom otvorenom liste uviedli, že 7-členná česko-slovenská porota a Slovenská národná galéria nesplnili svoje poslanie a nerešpektovali vlastné zadanie. SNG tak podľa odmietnutých umelcov vytvára precedens pre nedemokratické a priame nominovanie autorov, zároveň odoberá tvorivý potenciál umelcov a kurátorov, ktorí sa zúčastnili na konkurze. Napriek frustrácii však vyjadrili protestujúci podporu a rešpekt Ondákovi. Reakcia Ondáka v médiách bola diplomatická: „Sklamanie mojich kolegov nie je namieste v tom, že rozhodnutie poroty vysiela negatívny signál celej umeleckej obci a odoberá tvorivý potenciál umelcov a kurátorov. Ak by táto možnosť bola otvorená aj v budúcnosti, zvýšilo by to náročnosť a konkurenčnosť celého procesu.“ . Podľa neho jeho komisia nútená spraviť kompromis, aby uspokojila samoľúbosť umelcov, ak musí vyberať len z projektov, ktoré dostane, a ak sa medzi nimi nevyskytne nápad, ktorý by v Benátkach mohol zaujať. Zaujímavé je, že aj sociológ Zygmunt Bauman do istej miery pozitívne hodnotí fakt, že v takejto spoločnosti dochádza k internalizácii skupinových noriem, čo zvyšuje diverzitu medzi pojmami My a Oni. My je skupina indivíduí, ktorá má spoločnú vlastnosť. To je základom integrity tejto skupiny. Medzi my a oni neexistuje alebo je nepodstatné to, čo tieto skupiny spája a integruje.  Verejní činitelia disponujú možnosťami jednania, ktoré sú najmarkantnejšie. Moc je v ich prípade schopnosť rozširovať svoje schopnosti a možnosti na úkor iných. Moc je možnosťou voľby, závislosť je absencia tejto možnosti. Norma alebo zákon je v podstate mocou a silným nástrojom spoločnosti. (Všetko je to legitímne a správne ak tento proces ostáva harmonický.)
Sám Ondák vytvoril v Benátkach sochársku neo-konceptuálnu inštaláciu in situ pod názvom Loop (Slučka). Autor sa upriamil na výsek reality – lesopark medzi výstavnými pavilónmi a túto realitu „rozšíril“ aj do interiéru pavilónu. Kurátorka Ondákovho diela, Kathrin Rhombergová prezradila: „Keď človek vstupuje do priestoru umenia, uvedomuje si v ňom určité pravidlá, ktoré tu vládnu a zabúda na realitu. Ale ak vstúpite do inštalácie Loop, zostane nejasné, k akému územiu priestor, v ktorom ste sa ocitli, vlastne patrí.“  Ondák vysvetľuje koncept a riešenie dvojitej identity v diele Loop na analógii porovnávajúcej neexistenciu Československa a „zmiznutého pavilónu“, cez ktorý môže divák prejsť bez povšimnutia. „Je to hra s tým, ako dnes vnímať umenie.“  Táto hra mala však dohru na Ministerstve kultúry SR. Protichodne, napriek vyjadreniam rešpektu a uznania Romanovi Ondákovi, dotknutá výtvarnícka obec požiadala rezort MKSR o prešetrenie spôsobu výberu víťaza. MKSR na základe výsledkov šetrenia samozrejme potvrdilo prešľapy vo výberovom konaní: "SNG nemá jednoznačne stanovený procesný postup výberu projektu, komisia nemala stanovené ani exaktné hodnotiace kritériá a nepoužila pri vyhodnocovaní hlasovanie alebo systém bodového hodnotenia."  (Typickým príkladom, nepísaným pravidlom alebo tichou dohodou v súčasnej umeleckej byrokracii je znovu Weberov úsmevný postreh, ktorý na jednej strane obhajuje byrokratov tvrdením, že vznik neformálnych vzťahov  uľahčuje a spríjemňuje pracovníkom ich monotónnu činnosť, na druhej strane ich kritizuje za ľudskú slabosť v nie neojedinelých prípadoch, kedy neuvažujú v prospech organizácie, ale sledujú svoje osobné primitívne zámery, resp. úspešne presadzujú vlastné sofistikované stratégie s požehnaním organizácie. Všetko toto sa môže diať iba v neprehľadom pralese informácií a vzťahov. Byrokratická mašinéria na Slovensku má špecifickú povahu, ktorá si na rozdiel od mašinérií demograficky vyspelejších krajín ponecháva sympatický bukolický charakter. No niekto (iný) to predsa robiť musí!) Minister kultúry Marek Maďarič preto poveril generálnu riaditeľku SNG K. Bajcurovú, aby galéria vypracovala vnútroorganizačné normy a dokumenty na výber projektov pre Bienále Benátky tak, aby dokázala v budúcom ročníku zabezpečiť transparentný výber. Zrejme preto, aby ho brala vážne, siahol jej na koncoročné odmeny. Aj tomu sa hovorí dozerať a trestať. Dočasnou generálnou riaditeľkou SNG sa stala v januári 2010 Alexandra Kusá: "Ak ešte niekedy bude mať na starosti Benátske bienále galéria, rada by som presadila, aby bol umelecký projekt známy už rok dopredu. Nijaké čakanie na vypísanie témy - je to nepraktické a zbytočné.“ Na margo spôsobu výberu autorov v budúcnosti uviedla: “Demokratické vypisovanie súťaže na zadanú tému robí v prípade bienále minimum krajín. Väčšinou sa dôraz kladie na predchádzajúcu umeleckú reprezentáciu. Podľa nás by bol ideálny kombinovaný spôsob. Teda sledovanie aktivít jednotlivých umelcov spolu s vypísaním súťaže...“ Je pravdou, že demokratické vypisovanie súťaže na zadanú tému robí v prípade bienále minimum krajín. Väčšinou sa dôraz kladie na predchádzajúcu umeleckú reprezentáciu a renomé - na jej základe sú potom jednotliví umelci organizátormi oslovovaní. Podobne chce postupovať aj SNG. "Podľa nás by bol ideálny kombinovaný spôsob. Teda sledovanie aktivít jednotlivých umelcov spolu s vypísaním súťaže, aby bolo z čoho vyberať," objasňuje Kusá.


Ak je naozaj problém nájsť relevantného výtvarníka schopného reprezentovať našu krajinu v zahraničí, alebo je ich toľko, že sa nevieme rozhodnúť, nadobúda iné konotácie aj Ondákove vyjadrenie, podľa ktorého strácajú národné pavilóny zmysel, pretože sú zúžené iba na moment vlastnej reprezentácie. S touto myšlienkou už vtipne naložili nemeckí vystavovatelia v roku 1993, keď poskytli svoj priestor vtedy ešte žijúcemu americkému umelcovi kórejskeho pôvodu Nam June Paikovi. No a paralelnú výstavu v roku 2009 v ich pavilóne pre zmenu realizoval britský umelec Liam Gillick. Ak by sme teda prenajali česko-slovenský pavilón umelcovi z inej krajiny, v globále by sa nič zvláštne neudialo – ozvalo by sa iba možno pár hlasov o spochybnení našej vlastnej identity. Howard C. Becker hovorí o umeleckom procese v rámci sociálnej organizácie nielen ako o koncepte, suchej definícii ale najmä o empirickej skúsenosti všetkých zúčastnených. (Preto sa aj nazdával, že štúdium sociálnych skupín je možné zredukovať na štúdium participujúcich individualít.) Doslova, v diele Art as collective action upozorňuje na fakt, že umelcom, ktorý generuje umenie nie je iba samotný umelec, ale široký okruh zainteresovaných („sieť kooperujúcich“), ktorí sa podieľajú na hodnotnom výsledku. Umelec však ostáva ústrednou postavou tohto deja.  Pravidelným a rutinným opakovaním tohto procesu (umeleckou tvorbou v širšom zmysle slova) dochádza podľa neho zákonite k vytváraniu ďalších noriem a pravidiel. Preto sa osobne nazdávam, že je dôležité vidieť a naučiť sa rozoznávať nuansy medzi kolektívnym-kolektívnym a individiálnym-individuálnym. V opačnom prípade to bude výlučne o masmédiách, ktoré si nevedia vynachváliť spektakulárnu výstavu Romana Ondáka, ktorý do Giardini priletel last minute a tým potvrdzujú legitímnosť nevyjasneného i keď možno pochopiteľného rozhodnutia slovenskej výberovej komisie. Ešte v konečnejšom dôsledku - ide o zisk. Celý problém by som si však dovolil dočasne odľahčiť nadhodením parafrázy Foucaultovej rečníckej otázky: prekvapuje nás, že sa väzenia podobajú kultúrnym inštitúciám ako sú umelecké školy, galérie a múzeá a v čom sú vlastne tieto inštitúcie odlišné od väzení?  Metaforicky, Foucaultove väzenie nosíme na krku.


„Naviezol doň rovnakú hlinu, aká je v celom Giardini, a vysadil v ňom rovnaké stromy a kríky, aké sú v celom Giardini. Svet sám osebe je dosť fascinujúci, aj keď k nemu nič nové nedodáme. K čemu bukvy, vsjo jasno.“
Ľ. LACINOVÁ

Richard Kitta

 


Použitá literatúra a tajné zdroje:


Giddens Anthony – Sociologie, Argo, 2000
Howard C. Becker - Art as collective action, American Sociological revue, Vol. 39, No. 6
Bauman Zygmunt - Myslet sociologicky, Praha, 1996
Hans Belting – Konec dejin umění, Mladá fronta, 2001
Michel Foucault - Dozerať a trestať, Zrod väzenia, Kalligram, 2004
www.sng.sk
www.labiennale.org
http://www.sng.sk/?loc=1&id=8&nid=3068&yr=2009
www.inland.sk/fototripy/casu-je-malo-a-voda-stupa.html
http://www.non-stop.sk/content/view/3332/97/
http://dennik.sme.sk/c/4203003/roman-ondak-aj-pre-mna-bolo-rizikom-ponuku-prijat.html#ixzz0ceaFK1kd
http://www.novinky.cz/kultura/171831-na-benatskem-bienale-vystavuje-slovensky-umelec-roman-ondak.html
http://www.obroda.sk/clanok/47702/Stanovisko-SNG-k-vyberovemu-konaniu-na-53.-Bienale-v-Benatkach-(2009)/
http://www.24hod.sk/clanok-87219-Program-Slovenskej-narodnej-galerie-na-oktober-2009.html