ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

héttorony

 

eNRARV2019SK

 

bojarcuk

 

mizsák

 

retRock

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

J.C. Pirotte - Nočná expedícia

redaktor: rk 2010-02-15

 

 

Jean-Claude Pirotte

Nočná expedícia okolo mojej pivnice

 

    Námetom tejto úvahy nie je knižnica slušného človeka, ktorým nie som, ale moja pivnica, kde sa nenachádza viac fliaš než ošúchaných zväzkov zaváňajúcich plesninou a kvasiacim vínom. Najmä jeden z dielne vydavateľa Félixa Alcana s logom niekdajšieho knúhkupca Germera Baillièra sídliaceho na Bulvári Saint-Germain, ktorý vyšiel v edícii Praktická knižnica mi prirástol k srdcu. Tento malý brožovaný formát, zviazaný do kartónu na anglický spôsob a farby starého usadeného červeného bordeauxského vína, stál len šesťdesiat centimov. Bola to šťastná doba, keď sa dvestostranové knižky predávali za pár halierov. Koľko stál vtedy chlieb? A koľko litrík vínka? Ťažko povedať, lebo v brožúre nefiguruje presný rok vydania, len zmienka o tlači: Coulommiers—Paul Brodart—103—95, čo ma privádza na myšlienku, že mohlo ísť o rok 1895, keď sa pobral na onen svet Alexandre Dumas junior a keď dohárala svieca života prekliatemu básnikovi Paulovi Verlainovi, ktorý sa vo svojej Spovedi takto vyznáva: „Keďže som vo via dolorosa zrejme dospel do najintímnejšieho štádia a neštítim sa úprimnosti hodnej čestného muža, môžem nadhodiť otázku neodpustiteľnej neresti, ktorej som sa často oddával – prepadol som vášnivej mánii a spíjal sa do nemoty!“

    Toto priznanie ponechávam bez komentára a vrátim sa k brožúre od dvoch autorov. Prvým je doktor Sérieux (Vážny, pravdepodobne ide o pseudonym, pozn. prekl.), lekár z ústavu pre choromyseľných na Seine, a druhým Félix Mathieu, všeobecný lekár z Ville-de-Paris (Seina, Parížske Mesto, v oboch lokalitných pomenovaniach ide o zjavnú alúziu na francúzsku metropolu, pozn. prekl.) Jej názov Alkohol rozširujú tri podnázvy:

Zloženie a účinok alkoholických nápojov

Konzumácia alkoholu
Boj proti alkoholizmu

    Ide o vzácny zväzok v mojich očiach, lebo z obsahovej stránky ho rozhodne nemožno považovať za zastaraný. Nie div, že mu v mojej pivnici patrí  privilegované miesto. Je jej ozdobou, ak nie rovno synekdochou. Alebo anakolútom, ak nie rovno hyperbolou. A v neposlednom rade synkopou. Ale vráťme sa na zem, presnejšie povedané pod zem, a ujasnime si, prečo brožúru doktora Sérieuxa považujem za moderné dielo. Lebo jeho obsah nevyšiel z módy, aj s pribudajúcim vekom si zachováva neporušenú mladosť. Tento vreckový formát by mohol zahŕňať aj Baudelairovu paródiu, v jeho vínovočervenej väzbe sa sústreďujú nielen stáročné, lež tisícročné vône. A nevdojak symbolizuje nehynúci žartík. Pochádza zo série starovekých almanachov, na ktorých lipol aj Arthur Rimbaud.

    Názory doktora Sérieuxa a jeho komplica Mathieua odzrkadľujú myslenie všetkých fanatikov, čo dodáva ich dielu ráz vážnej grotesky okorenej patafyzickými teorémami. Sotva prijmeme postulát o škodlivosti alkoholu, musíme sa voľky-nevoľky skloniť pred odbornými termínmi a štatistickými údajmi o príčinách a účinkoch, ktoré dokazujú oprávnenosť tézy. Tak sa zatiahne slučka, zachráni tautológia a obráti logika hore nohami. Keby to veľdielko poznal Raymond Queneau, zaručene by ho odporučil všetkým hodnostárom kolégia. Skrátka, brožúrka vynikajúco ilustruje slabiny puritánskeho ducha a pseudovedeckú manipuláciu v oblasti netolerancie a prohibície. Ako totalitný petitio principii, ktorý tvorí základ každého vládneho programu. Dnes viac ako kedykoľvek v minulosti. Nedá mi, aby som neodcitoval niektoré pasáže vážených autorov:

    „Bežná konzumácia fermentovaných nápojov (víno, pivo, mušt...) vôbec neprospieva našim orgánom a nepodporuje ich funkciu (mozog, svaly, žalúdok {!}). Drvivej väčšine ľudí, najmä z mestského prostredia by sa mala úplne zakázať. Do tejto kategórie spadajú deti, adolescenti, až kým sa nezavŕši ich vývin, tehotné ženy, dojky, ľudia so sedavým zamestnaním, neurotici s rozmanitými poruchami (hystéria, epilepsia, neurasténia), legionári {!} a ich potomkovia, vyliečení alkoholici, synovia pijanov a choromyseľných...“ K tomuto zoznamu treba pridať aj nekonečnú armádu postihnutých dnou, obezitou, cukrovkou, chlorózou, anémiou, dyspepsiou, hepatopatiou, dermatózou, artritídou, aterosklerózou alebo jedincov s predispozíciami na prekrvenie mozgu a tak ďalej. Potom už bohviekto teda nenasleduje. „Ide však o budúcnosť našej rasy,“ zdôrazňujú autori.

    V skutočnosti nás títo starostliví doktori na predchádzajúcej strane presviedčajú,  že „sa pokojne môžeme vzdať týchto nápojov, lebo neprinášajú nijaké uspokojenie, nijakú radosť a nijaké šťastie“. Navyše nezabúdajú poznamenať, že „deväť desatín mužov pije iba vodu. Korán zakazuje konzumovať víno 175 000 006 {!} mohamedánom“. Žeby tak dôverne poznali islamské učenie? A čítali vôbec Bibliu?

    Faktom ostáva, že niečo treba piť, ak nechceme predčasne zahynúť na dehydráciu. Z hľadiska našich autorov sa však čaj i káva dostávajú do podobnej nemilosti ako víno. Všetko na tomto prízemnom svete pokladajú  za drogu a odporúčajú maté z cezmínových listov, ergo Ilex paraguariensis na počesť Chile, Peru, Brazílie... ba i Švajčiarska, ukážkový vzor životosprávy, lebo je vhodnou náhradou za všetky pseudokávy z pražených zŕn a cigórie. Maté nevyjde draho, stimuluje mozgovú činnosť a nezatemňuje jasnozrivosť.

    Naozaj máme uveriť, že maté dokáže utíšiť nehasnúci smäd šíriteľov tejto horlivej myšlienky? Horkýže! Sotva autori vychválili do nebies jeho blahodarné účinky, pustili sa po nových dietetických cestách. A práve tu niekde zosnovali intrigy, ak ponecháme stranou kakao, kolu a iné pochybné odvary. Jednoducho sa zasadzujú v prospech aromatických nápojov, kyslých, citrusových, minerálnych, uhličitých, takých dôležitých pre zdravie (dokonca i obéznych ľudí nalievajúcich sa džúsmi) a obsahujúcich kyselinu citrónovú alebo vínnu, ovocný sirup a cukor.

    Konečne sa dostávam k pasáži, ktorá svedčí o odvekej aktuálnosti diela. Tretia časť knižky, zvaná Boj proti alkoholizmu, sa začína mottom znejúcim ako veliteľský príkaz: Salus populi suprema lex esto, čo sa dá preložiť ako Blaho národa nech je najvyšším zákonom! Alebo: Zákon bude prevyšovať blaho národa. Odkiaľ pochádza tento latinský citát? Z Nerónových úst? Kdeže! Z pera ctihodného rímskeho filozofa a rečníka Cicera. Skrátka, so zákonom sa musí snúbiť sila, čo uplatňujú aj sami autori, keď vymenovávajú reštrikčné opatrenia a penále, ktorými treba postihovať výrobcov i predajcov.

    Trestné  sankcie sa začínajú zvýšenými daňami z alkoholu, ku ktorým autori pristupujú s úžasnou zhovievavosťou. „Zvýšenie týchto daní je oprávnené, lebo konzumenti alkoholu ich odvádzajú dobrovoľne. Nikto ich nenúti piť. Nemienime sa však stavať do roly moralizátorov, lebo si pridobre uvedomujeme, že zdaniť vášne a neresti nepatrí k vítaným záležitostiam, najmä v krajine, kde sa nadmieru popíja a kde prakticky zlyháva kampaň proti alkoholu, kde nik nepodporuje pijanov a nerozdáva im užitočné rady. A tak sa napĺňa štátna pokladnica na úkor proletárov, ktorým sa vyprázdňujú vrecká, a definitívne rastie počet nešťastníkov.“

    Táto pochybná  rehabilitácia bije do očí, lebo autori otvorene útočia na daňové  podvody, lživú reklamu, denaturáciu liehu, štátne dohadzovačstvo, špinavé pohostinstvá, planý merkantilizmus a kolektívnu intoxikáciu, teda na všetko, čo zosmiešňuje a škandalizuje milovníkov ušľachtilých, fermentovaných i destilovaných nápojov, pranierujú škodlivosť alkoholu a podávajú rukolapné dôkazy, čo náhle stráca na účinnosti ako jalové výplody zástancov abstinencie. Zvýšené dane obyčajne účinkujú protichodne, čomu sa nevyhlo ani Francúzsko. Skrátka, doktori mali brojiť proti predaju nekvalitného alkoholu. „Zušľachtiť alkohol neznamená znížiť jeho konzumáciu, ale podať pijanom zjavný dôkaz o jej opodstatnenosti.“ Na dôvažok „aj rektifikovaný alkohol ostáva otravou“. Ako sa teda zachovať? Zrušiť výsadu majiteľov páleníc dorábajúcich alkohol z domácej úrody! Čo už vyše sto rokov po vydaní knižky Sérieuxa a Mathieua naozaj platí. A tak nepoctiví výrobcovia destilátov zaplavujú so súhlasom štátu trh... legálnou otravou.

    A čo tak pozatvárať pohostinstvá? Nebolo by to riešenie? Doktori boli aj v tomto smere predvídaví, lebo sa to nedávno veľmi nenápadne uskutočnilo. Ľudoprázdne obce stratili oba stáročné symboly, ktoré ich držali pri živote. Dvere krčiem a kostolov sa postupne zatvorili. A to všetko pre dobro národa. Utíchol spor o kropeničku a štamperlík, lebo za ne nemá kto bojovať. Národ sa môže opájať jediným ópiom – posvätnou televíznou obrazovkou, kde sa snúbi univerzálna hlúposť s elektronickou sieťou. A pred ňou sa osamote napájajú pochybnou tekutinou pivári, ktorých množstvo nekleslo. Za dnešný pokrok a prekvitajúce represálie vďačíme politikom nášho globalizovaného štátu.

    Znalec vína Raymond Dumay nás pred tridsiatimi rokmi upozorňoval: „Nebolo by múdrejšie prestať pranierovať víno a radšej ho sprístupniť? Je to jeden z našich národných symbolov, vari najväčší, lebo súvisí viac s kultúrou než s ekonomikou. Je najvyšší čas ho zachrániť, lebo je to vari jediný liek na rakovinu ducha.“ A dodáva: „Viesť konzumenta ku kvalitnému vínu neznamená nabádať ho, aby sa spíjal. Vinárske oblasti sa vyznačujú najnižším počtom alkoholikov...“

    Súčasné  Francúzsko je vydané na milosť a nemilosť zloduchom ponúkajúcim občanom jediný obstojný model zdvorilosti, uhladenosti a dobrých mravov, ktorý spočíva vo všeobecnej odolnosti voči pokútnym radostiam, rozvratným akciám a pofidernej delikvencii v srdci spoločnosti chránenej policajnými zbormi v tom najzvrchovanejšom zmysle slova. Nemožno sa, prirodzene, znižovať k malým dúškom, schuti si popíjať, ale možno sa pri plnom vedomí uchyľovať k delikátnym manévrom v labyrinte pradávnej a oslobodzujúcej rozkoše z vína, rodinného obchodu a bratského opojenia. Blaženosť prameniacu z popíjania možno prirovnať k blaženosti z čítania, lebo obe tieto činnosti sa zakladajú na prirodzenej potrebe spečatiť poctivú tichú dohodu. Táto dohoda spája čitateľa so spisovateľom podobne ako milovníka s fľaškou.

    Predpokladám, že čoskoro sa budeme musieť schovávať aj s knihou, ako sa od istého času treba schovávať s fľaškou. Potreba vzdať hold lojálnemu vínu hraničí s nedisciplinovanosťou a podnecuje k pokútnosti. Pripravujeme sa na zákulisné zajtrajšky. Potajme sa tešíme zo šťastia, ktoré nám sľubuje odolnosť voči utláčateľovi trestajúcemu za občiansku neposlušnosť. Úroveň umenia a vína svedčia o úrovni civilizácie. Oboje si vyžaduje mimoriadnu zručnosť a starostlivosť, kde hlavnú úlohu zohrávajú rafinovanosť, presnosť, húževnatosť, intuícia a tajomný inštinkt.

    Zdá  sa, že nadmiera čohokoľvek viac škodí, než prospieva. Aspoň tak káže poblúdená múdrosť. Ale platí to aj o nadmiere šťastia? Alebo krásy? Skôr o všeobecných extravaganciách v živote. V nestriedmosti je sila. A abstinenti nás vo voľných chvíľach inšpirujú. Hlúposti ponechajme trubirohom a zbabelosť strachopudom. „Keď som vstúpil do spoločnosti, všimol som si, že tupci sa tešia obrovským výsadám, odkedy sa ocitli v snemovni,“ poznamenal svojho času Chamfort. V demokratických radoch zaujímajú prvé miesto stupídne klamstvá. Nad svedomím kraľujú fanatici každého druhu. Nikotín zabíja, alkohol tiež, chuť do jedla škodí zdraviu. Aj to najbezvýznamnejšie gesto plodí zločin.

    Na záver mi nedá nespomenúť mravoučný príbeh o svätom vinohradníkovi, ktorý s cigaretou v ústach počúval, ako dozrieva úroda chambertinského hrozna. Jedného dňa sa dopočul o zhubných účinkoch tabaku a vzápätí sa rozhodol prestať fajčiť. Odvtedy sa z neho stal abstinujúci fajčiar, začal chradnúť, zatrpkol, pre nič za nič sa rozčuľoval, vzdal sa zaužívaných zvykov a zanedbával vinohrad, lebo pochyboval o blahodarných účinkoch vína a o vlastnej intuícii, na ktorú sa dovtedy mohol stopercentne spoľahnúť. Sudy ho vháňali do zúfalstva, víno sa vzbúrilo, skyslo a premenilo na odvar nedefinovateľných kyselín, skrátka, úplne sa zopsulo. Koniec príbehu si ľahko domyslieť. Osvietený lekár predpísal rozháranému vinárovi jediný účinný liek, ktorý mohol v tomto prípade zabrať – starý dobrý tabak, ktorý bol úhlavným nepriateľom neurasténie. Nasledujúcu úrodu stihol lepší osud, chambertin nadobudol typickú farbu, vôňu, výraznosť, slovom, pôvodnú kvalitu. Poviete si, paradox, ale v umení, ku ktorému patrí aj dorábať kvalitné víno, má nesporne svoje opodstatnenie. Umenie pravého vinohradníka totiž spočíva v rovnováhe, ktorú treba udržiavať...


úryvok z francúzskeho originálu Expédition nocturne autour de ma cave
preložila Vladimíra KOMOROVSKÁ

 


pirotteJean-Claude Pirotte (1939 Namur) belgický spisovateľ, básnik a maliar je riaditeľom edície Lettres du Cabardès vo vydavateľstve Le temps qu'il fait, autorom viacerých románov Leto v úžľabine (Un été dans la combe, Prix Victor Rossel 1986), Boléro (La Table ronde 1998), Mladosť v Gueldre (Une adolescence en Gueldre, Prix de Deux Magots 2006), básnických zbierok Údolie Biedy (La vallée de Misère, Le temps qu'il fait, 1987), Predmestie (Faubourg, Le temps qu'il fait, 1997), Hracia skrinka (La Boîte à musique, La Table ronde 2004), Revermont (Le temps qu'il fait 2008, Prix Maurice Carême), ilustrovanej rozprávky Vianoce dreveného koníka (Le Noël du cheval de bois, Le temps qu'il fait, 1997), eseje Je odjakživa polnoc (Il est minuit depuis toujours, La Table ronde 1993) a zbierky výtvarných diel Krížová cesta (Chemin de croix, La Table ronde 2003).