ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otvárací cas

 

Róth Maximilián

 

Sándy

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Perrier - Prehovor k mŕtvej

redaktor: sk 2010-03-03

 

 

     Jean-Claude Perrier

     P R E H O V O R   K   M Ŕ T V E J   M A T K E

 

  Zakaždým vo vzduchu nevisela búrka. Keď si si dala záležať, vedela si sa správať ako šarmantná dáma, ba aj ako pozorná matka, čo nezriedka prekvapovalo mojich blízkych priateľov. Rada si ku mne chodievala v sobotu predpoludním a chystala raňajky. Najmä keď som si v pätnástom obvode na dva roky prenajal tichý domček so záhradou. Milovala si prírodu, s radosťou sadila a trhala kvety, ošetrovala stromy a oberala ovocie. Uvoľnene sme sa zhovárali, lebo si v spomienkach nikdy nezablúdila do vlastného detstva, rozprávali si vtipy a vychutnávali pokoj. Tak som sa dozvedel zopár útržkov z vášho spolužitia s ockom a o vylomeninách, čo som postváral. Raz som dostal v lete osýpky a pokazil vám dovolenku, museli ste sa striedať pri mojom lôžku a len ukradomky odbiehať na pláž. Alebo som nahádzal piesok do vedra s ustricami, ktoré si stará mama nazbierala, musela ich prácne premývať v morskej vode, kým si na nich pochutnala. Mala si nesporný dar narátorky, vedela si rozprávať pútavo a istotne by si písala aj dobré romány.

    Inklinovala si väčšmi k zvieratám než k ľuďom. Tvoja mizantropia bola nepochybne dôsledkom chaotického života, ktorý si viedla a ktorý nenaplnil tvoje ambície. To je len číra domnienka, nikdy sme sa na túto tému nezhovárali. Akákoľvek narážka na tvoje korene, na tvoju mladosť uviazla v slepej uličke a dôvod som pochopil až po rokoch. Zbožňovala si najmä psy, špecializovala si sa na bretónskych prepeličiarov. Prvého ste si kúpili s Michelom, keď ešte chodieval na poľovačky. Volal sa Pikpus (každému si vymyslela nejaké groteskné meno), poznal som ho ako šteňa a ihneď si ho obľúbil. Keď sme odchádzali na víkend, sedávali sme spolu vpredu, lebo nám bývalo v aute nevoľno. Netuším, čo sa s ním stalo po vašom rozchode. Keď si sa usadila s Reném, zadovážili ste si Orku, suku rovnakej rasy, ktorá uhynula vo vysokom veku. Túto smutnú novinu si mi raz ráno oznámila plačlivým hlasom. Úplne ťa to vyviedlo z miery. René, ktorý tiež ako pravý poľovník miloval psy, určite nebol v lepšom stave. Považoval som si za povinnosť zahnať váš zármutok kúpou ďalšieho psa. Zavolal som Catherine a ešte v ten večer, hneď po vyučovaní (vtedy som učil na kolégiu) sme sa spolu vybrali na Nábrežie de Mégisserie, kde sme, akoby zázrakom, objavili na trhu šteniatko prepeličiara, menej populárnej rasy než povedzme labrador, no zároveň aj zriedkavejšej. Zaraz ma očarilo. Živé klbko s bledou škvrnou nad okom, ktorá mu dodávala neodolateľný figliarsky výraz. Priniesol som ho domov, zdvihol slúchadlo a zahorúca vyrukoval s prekvapením. Okamžite si rýchlodráhou prikvitla ku mne, celá nedočkavá, ako vyzerá tvoj nový psík. Rozplakala si sa od šťastia. Opäť si ho pokrstila smiešnym menom (Cora) a dlho zažívala radosť pri pohľade na jeho hravosť. Lietal ti po byte ako víchor, kým ho nestihol tragický koniec.

    Tieto vzácne okamihy nás trochu zblížili, na chvíľu sme zabudli na bolestnú minulosť, čo nás rozdeľuje a čo ma navždy poznačila. Potajme som sníval, že si bola odjakživa takouto príjemnou bytosťou a že ňou aj ostaneš. Vzápätí sa však prejavila tvoja konfliktná povaha, nečakane sa predrala na povrch, znovu si sa pod stupídnou zámienkou rozzúrila a vrátila do pôvodných koľají. Navždy sa mi vryli do pamäti najhoršie prázdniny. Už neviem, ako ste sa s Michelom zoznámili s tou dvojicou, čo žila na ostrove Ré v Saint-Martine. On bol rybárom na dôchodku, ona hašterivá bosorka. Zrazu ste sa rozhodli, že ma u nich necháte. Od samého začiatku som sa necítil vo svojej koži, ale kým ste boli so mnou, dalo sa to vydržať. Sotva ste odišli, moja predtucha sa naplnila do slova a do písmena. Tá obludná ženská ma neznášala. Vzala si do hlavy, že som mestský rozmaznanec, ktorého doma opatrujú ako v bavlnke a ktorý si zaslúži tvrdú príučku ako jej vlastné deti. Neviem, aké stopy v nich zanechala jej sparťanská výchova (krik, urážky, vyhrážky a facky, ktorým som sa odmala vzpieral v presvedčení, že nikto nemá právo ma tĺcť, ba ani ty, čo si rýchlo pochopila), na mňa však mala zničujúce účinky. Potajme som plakával, využíval každučkú príležitosť uniknúť z ich stiesňujúcej chatrče uprostred osady, osamote som sa prechádzal popri hradbách pod zámienkou, že im venčím psa, a v duchu hromžil, že musím čeliť tej neznášanlivej starej babe. Obdivoval som opálených športovcov a závidel rozosmiatym chalanom, že sa môžu do vôle zabávať. Ten príšerný mesiac som prichádzal do styku len s rybárovým vnukom, Yannom či Yannickom, už si nepamätám jeho meno. Bol zakríknutý a mierumilovný, ale nemali sme si čo povedať. Rovnako trpel tyraniou starej matere, ktorú sa neodvážil kritizovať pred cudzím chalanom. Navyše bola strašná skupaňa, vyhadzovala mi na oči všetko, čo mi dala, hoci som u nej nebýval ani sa nestravoval zadarmo. Niekoľko ráz sa pokúšala dostať do mňa ustrice a mušle, čo sa jej nedarilo. Odvtedy neznášam morské potvory a nikdy viac som nezavítal na ostrov Ré...


úryvok z francúzskeho originálu Passage de la mère morte
preložila Vladimíra KOMOROVSKÁ

ilustrácia: P. Picasso - Matka s mŕtvym dieťaťom (1937)

 

 


Jean-Claude Perrier (1957 Paríž) je francúzsky novinár a spisovateľ, ktorý vedie edíciu „Domaine indien“ vo vydavateľstve Cherche-Midi. Je autorom románov Bláznivý boh Heliogabalus (Le Fou de dieu, Héliogabale), Mĺkvy muž (L'Homme sans voix), Amfora (L'Amphore), Posledný Cézar (Le Dernier des Césars), esejí Mylène Farmerová. V srdci legendy (Mylène Farmer. Au coeur du mythe) i biografií Pravdivý román o oslobodení (Le Roman-vrai de Libération), André Malraux a zostavovateľom antológií Francúzsky rap (Le Rap français), De Gaulle očami spisovateľov (De Gaulle vu par les écrivains), Chuť Nepálu (Le Goût du Népal) a ďalších. V knižke Prehovor k mŕtvej matke (Passage de la mère morte, Stock 2008) nadväzuje pretrhnutú niť synovského vzťahu k nepochopiteľnej žene, čo ho priviedla na svet, aby sa raz a navždy vysporiadal s nepríjemnou minulosťou, ktorá ho ťažila.