ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

héttorony

 

eNRARV2019SK

 

bojarcuk

 

mizsák

 

Vianoce u babky2019

 

retRock

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Antonietta a Jimmy

redaktor: milk 2010-03-14

 

 

R o b e r t o  A l a g n a

A N T O N I E T T A    A   J I M M Y

 

 

    Naša rodinná história siaha k predkovi, ktorého všetci volali Patri-rani. Tento sicílsky výraz označuje prastarého otca. Náš prastarý otec bol relatívne zámožný, vlastnil pozemky poblíž Syrakúz. Už dávno sme o ne prišli, splynuli s rozrastajúcim sa mestom, ale rozprestierali sa naširoko-naďaleko a vyniesli mu povesť známeho a úctyhodného človeka v šírom kraji. Jedného dňa obchádzal polia a vnikli mu do očí nejaké cudzorodé telieska. Prach alebo rozdrvené stebielka z nejakej rastliny? Nevenoval im zvýšenú pozornosť, pretrel si oči a pokračoval v obchôdzke. O niekoľko týždňov sa mu rapídne zhoršil zrak a pomaly ho strácal. Márne navštevoval syrakúzskych a sicílskych lekárov, zbytočne sa unúval na kontinent, aby sa poradil s odborníkmi, žiaden mu nedával ani nepatrnú nádej. Ako sa dozvedel, že v Spojených štátoch amerických pôsobí vychýrený oftalmológ, ktorý sa špecializuje na očnú chirurgiu a mohol by sa aspoň pokúsiť o jeho záchranu pred úplnou slepotou? Možno to začul od bývalých emigrantov, čo sa vrátili do vlasti, a možno to čítal v novinách, v každom prípade sa rozhodol stoj čo stoj odcestovať za more. Predal časť pozemkov, aby získal financie na spiatočný cestovný lístok, a keďže neprichádzalo do úvahy, aby sa ocitol v New Yorku sám ako prst a nemal sa kto oňho postarať počas rekonvalescencie, zaumienil si, že vezme so sebou dcéru Antoniettu, hoci mala len trinásť rokov. Patri-rani poznal veľa rodín, ktorých členovia emigrovali do Ameriky, a tak si vo veľkomeste bez problémov zadovážil strechu nad hlavou. Len čo zabezpečil ubytovanie, pobral sa s dcérou do janovského prístavu, odkiaľ vyplávali loďou do USA. Plavba trvala štyridsať dní a ďalších štyridsať dní museli čakať, kým dostali povolenie vstúpiť na americkú pôdu, nehovoriac o riziku, že ich úrady bez milosti pošlú späť. Koniec koncov, mnohí Sicílčania, ktorí prekročili hranice vlasti s vedomím, že v nej zanechali všetok nadobudnutý majetok, sa museli zriecť nádeje, že v zasľúbenej zemi zbohatnú, a s rozjatreným srdcom sa vrátili nazad, kde dlho potláčali trpkú príchuť porážky.
    Patri-rani a Antonietta mohli, našťastie, po uplynutí štyridsiatich dní pobudnúť na americkom území. Vydali sa priamo na určenú adresu, prechádzali južným Manhattanom, nad ktorým sa ešte netýčili známe mrakodrapy; v tom čase boli pre mesto typické troj- až štvorposchodové tehlové domy a nejedna nevydláždená ulica, po ktorej hrkotali ručné vozíky prevážajúce potraviny a klapotali kopytá koní, na ktorých sa hrdo vypínali policajti. Zanedlho im doľahli do uší familiárne výkriky. „Rucola! Mozzarella fresca!“ Nachádzali sa neďaleko trhoviska Little Italy v štvrti, v ktorej si talianski imigranti s rozbúšeným srdcom vyčarili atmosféru rodnej krajiny. Byt, v ktorom si Patri-rani s Antoniettou zložili batožinu – drevený kufor a dve previazané kartónové škatule – sa nachádzal v zachovalom dome, ktorý obývali hluční a družní Sicílčania. Starý otec sa vybral s odporúčaním od priateľa za slávnym oftalmológom, ktorý mu predpísal liečbu. Antonietta sa začala obzerať po nejakej vhodnej práci a zistila, že v neďalekých odevách práve hľadajú predavačku.
    Predstavujem si scénu, ako Jimmy Diana vošiel do predajne a zazrel pekne upravenú tínedžerku, ktorá stála za pultom. Stihol si všimnúť jej oči, hoci rýchlo sklopila zrak. Bola to láska na prvý pohľad ako z libreta opery. Ten krásavec vznešenej postavy s gaštanovými vlasmi a žiarivými očami, sicílskeho pôvodu, mal, pochopiteľne, veľký úspech u žien, no všetky preňho stratili význam v okamihu, keď zočil Antoniettu, lebo si zaumienil, že s ňou bude kráčať životom. V ten deň ho nezaujímali košele ani iný tovar, ihneď ju požiadal, aby ho zaviedla za otcom. Antonietta sa vyľakala, ale neopovážila sa mu nevyhovieť. Čo od neho Jimmy chcel? Požiadať o ruku jeho dcéry. Patri-rani zareagoval odmietavo. „Vylúčené! Antonietta je ešte maloletá!“ Práve dovŕšila štrnásty rok. Jimmy sa však nedal tak ľahko odradiť. Každý deň si chodil kupovať do predajne košeľu. Vchádzal dnu s lahodnou melódiou na perách, ktorá dala vyniknúť jeho nádhernému tenorovému hlasu. Nikto sa nepozastavoval nad jeho maniermi, lebo každý poznal jeho šarm i žoviálnosť, ba aj spev, bez ktorého sa nezaobišli nijaké oslavy. V Antoniette od detstva podnecovali lásku k bel canto, čo ju len utvrdilo v presvedčení, že stretla spanilého princa, ktorý jej spieval sladké serenády a o ktorom potajme snívala. Chodieval po ňu cez obedňajšiu prestávku a veľkodušne ju pozýval do reštaurácie. Nie div, že sa doňho zamilovala. Jimmy čoraz viac túžil vziať si ju za ženu. Znovu sa pokúšal presvedčiť nádejného svokra, aby im povolil sobáš, no dannato padre zanovito trval na svojom. Jimmy sa totiž nenarodil na Sicílii a rozprával po taliansky s výrazným prízvukom. V starom otcovi skrslo podozrenie a kládol si otázku, ako si taký mladý muž môže dovoliť toľko nových oblekov. A najmä... kto tak úzkostlivo chráni koženú galantériu, ktorú vlastnili jeho rodičia. Prečo nikdy nemajú vytriasačky s mafiánmi? Ako mohli prostí imigranti tak rýchlo zbohatnúť? Pridobre vedel, že všetkých drobných obchodníkov vydiera mafia a na revanš im pomáha zahládzať prípadné problémy. A to ho ako poctivca od kosti nesmierne dráždilo. Považoval Jimmyho za grázla a nenapraviteľného zvodcu, ktorý lákal ženy na svoj plejbojský výzor a clivý hlas. Ruky preč od jeho počestnej dcéry! Vrátia sa späť na Sicíliu, kde Antonietta tiež nemala núdzu o pytačov. Šlo napospol o rodených Sicílčanov, ktorí si neosvojili maniere lotrov. Zbytočne sa Jimmy bránil, zahŕňal dievča darčekmi, spieval jej pod oknom serenády, nedarilo sa mu obmäkčiť starého paesana. Na jedinej fotografii, ktorú si stará matka starostlivo odložila, sa nedajú celkom rozoznať jeho črty, a jednako ma dojíma jeho impozantný zjav. Zdá sa, že nepoznala krajšieho muža, horko-ťažko sa teda podriadila otcovmu striktnému zákazu. Mimochodom, bola to pravá Sicílčanka, skromná a zároveň hrdá s ohňom v tele.
    Nadišiel teda deň, keď sa mali rozlúčiť a odísť domov. Liečba sa skončila, chirurgovi sa podarilo zachrániť jedno oko. Medzitým sa však Antonietta priveľmi pripútala k Jimmymu. Patri-rani si uvedomoval, že nebude môcť dlho protirečiť ženbychtivému mladému mužovi, a tak ukradomky vybavoval všetky formality, aby ho postavil pred hotovú vec. Ale čo sa dá utajiť v takej miniatúrnej štvrti, akou vtedy bola Little Italy, keď jej obyvatelia si videli rovno do hrncov? Aj Jimmy sa včas dozvedel, že ich odchod sa nezadržateľne blíži, a stavil všetko na jednu kartu. Naposledy úctivo požiadal otca o dcérinu ruku a musel prehltnúť definitívne odmietnutie. Z vnútorného vrecka pruhovaného saka vytiahol kolt a pritisol ho prastarému otcovi k sluche. „Ak mi nedáte svoju dcéru, i kill you!“ Antonietta omráčene sledovala scénu. Otcovi teda neostávalo iné, len sa priamo spýtať dcéry na názor, hoci dopredu poznal jej odpoveď. Odhodlane mu zabodla zrak do zreníc a odvetila, že si neželá nič iné len sobáš s Jimmym. Patri-rani lipol na dcére väčšmi ako na svojej autorite, a tak radšej ustúpil. Otázne ostávalo, ako vyriešiť jej maloletosť, lebo legálne ešte nemohla strčiť hlavu pod čepiec. Jimmy len ľahostajne pokrčil plecami, lebo mal známosti na patričných miestach. Podarilo sa mu sfalšovať Antoniettine doklady, v ktorých ju urobil staršou o niekoľko rokov. Svadobný obrad sa konal na newyorskej radnici v City Hall, kde šťastní snúbenci trpezlivo čakali, kým na nich nepríde rad. Na druhý deň Patri-rani nastúpil na palubu lode, smerujúcej na Sicíliu, sám.


úryvok z francúzskeho originálu Je ne suis pas le fruit du hasard
preložila Vladimíra KOMOROVSKÁ

 

 

Roberto Alagna (1963 Clichy-sous-Bois) francúzsky operný spevák, nástupca Luciana Pavarottiho, manžel rumunskej sopranistky Angely Gheorgiu, debutoval v úlohe Alfreda Germonta vo Verdiho opere La Traviata, vďaka čistému timbre sa zaskvel v role Romea v Gounodovej opere Roméo et Juliette, vystupoval na viacerých svetových operných scénach (Paríž, New York, Londýn, Berlín, Tokyo, Rím, Miláno), na Place de la Concorde interpretoval 14. júla 2005 La Marseillaise pri príležitosti francúzskeho národného sviatku na žiadosť samého prezidenta Chiraca. Je autorom autobiografie Nie som plodom náhody (Je ne suis pas le fruit du hasard, Grasset 2007), z ktorej pochádza aj úryvok Antonietta a Jimmy.