ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

héttorony

 

eNRARV2019SK

 

bojarcuk

 

mizsák

 

retRock

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

A.G. Sokol - Asgardi (2)

redaktor: rk 2010-04-25

 

 

 

Augustin Sokol
A S G A R D I

 

 ŠÁRIKA. Ako dlho trvala tvoja známosť s Máriou?
 GUSTO. Iba pol roka. Jej manžel si našiel výhodné zamestnanie aj s ubytovaním v Prahe. Chystala sa preto za ním presťahovať. Namiesto nej mala do skladu nastúpiť Katka. Pre prácu v potravinárskom sklade stačilo mať platný zdravotný preukaz pracovníka v potravinárstve, so všetkými zdravotnými vyšetreniami. Katka ho mala. Získala ho na učňovke, ktorú práve ukončila. Vyučila sa za mäsiarku. Bola pekná a ovládala umenie prvého dojmu. Vedúci skladu ju preto ihneď prijal do zamestnania. V rámci svojej výpovednej lehoty ju Mária zaúčala do práce. Hneď 1. deň jej nástupu do zamestnania som ich obidve po práci autom priviezol do môjho bytu na súdružskú návštevu. Vypočul som si Katkin milostný príbeh. V učňovke učil Laco. Manželka ho opustila kvôli jeho mladšiemu kamarátovi cukrárovi. Spomenul som si na film „Sladký vták mladosti“. (12) Laco s mäsiarskym vykosťovacím nožom stál pred cukrárňou a vykrikoval, aby vyšiel von! Cukrár vyšiel s poľovníckou brokovnicou. Laco sa vrátil do učňovky, sedel na lavičke a tíško plakal. Po chodbe práve išla Katka. Bolo to ešte na začiatku jej 1. ročníka. Ich zraky sa stretli a medzi nimi to zaiskrilo. Laco sa s ňou potom stretával v byte svojej nevlastnej rozvedenej sestry. Mária 2 dni pred víkendom odišla nastálo do Prahy. Laco zase odišiel na týždeň do školy v prírode. Pokiaľ bola učnica, tak aj Katka tam s ním chodila. Pozval som ju do môjho bytu na víkend s pesničkou: „Na tu svätú Katarínu, zverbovali šuhajíčka na vojnu / a šuhajíček verbuje Katarínu na víkend / čebogaj nebogaj čáry nebogaj, milú Katarínu.“ Súhlasila, a potom sme si spolu užívali celý víkend. V povznesenej nálade sme napísali aj list pre Máriu. O Snehulienke a 7 trpaslíkoch, ktorí boli vlastne maličkí mimozemšťania. Lebo kvôli utajeniu je najlepšie byť trpaslíkom. Môže sa totiž dokonale zamaskovať pomocou hrubej vrstvy telového mejkapu na tvári, parochne s dlhými vlasmi, falošnej hustej brady, dlhých fúzov, až po uši a do čela stiahnutej veľkej čiapky, slnečných zrkadlových okuliarov, rukavíc, vysokých čižiem a na mieru ušitých šiat, zahaľujúcich celé telo. Býva v hustom neobývanom lese a pracuje pod zemou v hlbokej bani. S využitím mimozemskej technológie títo mimozemšťania našli zlatý poklad. To im zaručovalo bezstarostný život. Občas si kvôli kondičke išli zamakať do bane. Niekedy si po práci zahrali svoju domácu pastiersku hru. Napríklad, o dobytí Tróje.
„5 – 4 – 3 – 2 – 1, / the Trojans waited at the gate for weeks / in a wooden horse to the city they sneaked / who let them in, was it the Greeks / uh huh, it was the Manfreds', (13) / go – shi – san – ni – ichi, (14) / malý trpaslík, / ale s takýmto veľkým predsavzatím!“ Inokedy si zahrali futbal za svoje vysnené medzinárodné európske mužstvo. Ako Talian Silvio Curaldoruri, Maďar Béla Gulamiházy, Srb Slobodan Mahojakotič, Fín Paavo Jemnetihotam, Angličan Joe Mrdalby, Rumun Mihail Sralnadescu a Ukrajinec Taras Seretenko. Mená sa im zapáčili, a preto si ich ponechali. Keď k ním prišla Snehulienka, tak sa všetko zmenilo. Prestali chodiť do práce a celé dni sa s ňou iba hrali domácu pastiersku hru. Pod vedením Tarasa. Ten sa stihol naučiť mnoho ľudových riekaniek a pesničiek. A aj tanečných pesničiek. K tomu ešte pridal vlastnú tvorbu. Básničky zhudobnil, upravil, doplnil a prispôsobil pre muzikál. Všetci si v ňom s nadšením zaspievali. (15) Spievanie je ako zrodenie. Plač novorodenca je úvodná pieseň do života. „19 V pote svojej tvári budeš jesť chlieb, až dokiaľ sa nenavrátiš do zeme, lebo z nej si vzatý, pretože si prach a do prachu sa navrátiš.“ (16) Lebo človek je zrodený z hviezdneho prachu. Všetci sa stihli naučiť, že ako sa robí čínska, kozmetická, senzuálna, bodová a lineárna mikromasáž, aj s manupunktúrou a akupresúrou. (17) Naučili sa aj všetky masérske chvaty. Trenie, tepanie, hnetenie, žmolenie, šúľanie, popoťahovanie, stískanie, štipkanie, malé frčky, hryzkanie a cucanie. Bola to ako pastierska hra na upíra. (18) Je ukrytý v každom z nás a netreba sa ho báť, lebo nám vôbec neuškodí. Naopak, je užitočný, príťažlivý, roztomilý a príjemný, len si to zo začiatku nie vždycky uvedomujeme. Snehulienka bola peknučká, s jamkami na líčkach a v briadke, zvedavá, vynaliezavá, s bujnou predstavivosťou, veselá a radostná. Všetci sa akoby mávnutím čarovného prútiku zmenili na deti kvetín. V ich dušiach rozkvitala sloboda, rovnosť a bratstvo. Priestoročas lásky je víťazný. Láska všade, vždycky a nad všetkým zvíťazí. Preto milujme sa a nebojujme. Tak spieval Michael a 7 černochov. Ani si potom nesadol. Zo všetkých svojich postelí si vytvorili ihrisko pre domácu olympiádu. „Though I dream in vain, / in my heart you will remain: / my stardust melody / the memory of love's refrain, (19) / fudžijama samá jama / samé malé jamôčky, / sakura, sakura / noyama mo sato mo, (20) / cherry blossoms, cherry blossoms / on Meadow-hills and mountains, / veseľme a radujme sa, / hava nagila / hava neranenah ve nis'mecha, (21) / let's rejoice / let's rejoice and be happy, / allons! Enfants de la Patrie! / liberté, liberté chérie, (22) / liberté, égalité, fraternité, / make love, not war, / na siedmych posteliach, v siedmom nebi / éj rozkošná ty moja, / už milému cinká čižmička podkutá / ide si k nám napásť svojho kohútika, / ležím si na ľavom boku, / ľavá, ľavá, proletári všetkých zemí / a proletár Kohútik do metra vnikol / s výkrikom pre deti kvetín hippies: / amor vincit omnia!“

Silvio Snehulienke s ukazovákom krúžil po dlani, postupne bozkával, olizoval a cmúľal všetky prstíky na jej ručičkách. Bol to doplnok manikúry v ich salóne krásy. „Varila myšička kašičku / prvému dala do kotlíku.“
Béla Snehulienke hladkal a bozkával ramena, chrbátik a lopatky. Bol to vzrušujúci zážitok zázračnej premeny lopatiek, na krídla láskavého anjela. Podľa Reného Chara. „Druhému dala na tanierik, / ty, ktorú stretávam / máš krídla vedľa mojich krídel / a blankyt je im verný.“
Slobodan nežne bozkával Snehulienku. Najprv na jej veľké a plné pery. Boli našpúlené do tvaru kvitnúcej ruže, s perlovým náhrdelníkom bielych zubov. Potom jej postupne hladkal a bozkával noštek, líčka, ušká, briadku, podbradok, kŕčok a krčnú jamku. „Tretiemu dala na mystičku, / keď bozkával jej vášnivé pery.“
Paavo Snehulienke zdola nahor postupne hladkal, bozkával, olizoval a cmúľal všetky prstíky na jej nožičkách, a aj chodidlá, pätičky, lýtka, kolienka a stehienka. Bol to doplnok pedikúry v ich salóne krásy. „Štvrtému dala na varešku, / nechytaj ma za kolienka, / tam je samá kosť / radšej ma chyť za stehienka, / tam je mäska dosť.“
Joe Snehulienke hladkal a bozkával jej nádherné prsia. „Piatemu dala na lyžičku, / keď šufrle šúľam, prsty si popľúvam / a aj keď prsné bradavky šúľam / a trepocem pri tom s prsiami, / aby plápolali, ako vlajky vo vetre, / vej ty voľný vietor, / pekne dám obe, kozičky k sebe / a čo medzi nich dám? / Kozičky moje, aj keď škúlia, / hlávku tvoju hneď pritúlia, / dve jabĺčka ti prinášam, / odrody gigant, uznaj sám.“
Mihail rozpustil Snehulienkine dlhé vlásky a urobil z nich veľký drdol. Ako hniezdočko lásky. A potom jej hladkal a bozkával zadoček. Bol to doplnok v ich kaderníckom salóne. „Šiestemu dala na vidličku, / kde ty len vtáčku hniezdo máš? (23) / Kchaj čvirikos bungalovos? / Dedinka v údolí / medzi dvoma kopčekmi, / veď od každého zámku je kľúč, / ktorý tajné dvierka otvára, / preto sa ponáhľam za ňou, / ale márne volám taxi, taxi / tak si zatiaľ vyháňam ho na pašu, / ako koníčka Ali pašu, / a pri tom sa opakovane spytujem: / príde či nepríde? / óch, jáj, aáa, už nemusí prísť! / Anička dušička, kde si bola? / Kde sa ti tá kučeravá zarosila? / Nahradiť ťa však môže aj Anička dlaňová, / Anička, dám ti dukát, / keď ma necháš na ňu kukať, / Anička, dám ti aj tri, / ak ho môžem dať, kam patrí.“
Taras Snehulienke hladkal a bozkával vlásky. Ale nie na hlavičke. Pri tom do nej aj jemne vnikal. Najprv s jedným, a potom aj s dvoma prstíkmi. „Siedmemu dala do čiapočky, / ja chcem len pohladiť tvoje vlásky, aúú, / tak pošpásujeme si milá holubička, / až ti z toho sčervenajú obe líčka / nerobím to nikdy bez elánu, / nebojím sa, že mám kolienka z porcelánu, / v Las Vegas a Los Angeles / mi do uška hrajú: / Los Fastidos, (24) / Los Fasos, / Los Lofasos a Los Balalajkos / Afanasija Lofasieviča, / ááá Kalinka mojá! / Jedna ruža, dve ruže, / dva prstíky zvedavé, / husári, ružičky na tvári, / netrápte koníčky pod sedlom v kantári, / ale si zacválajte na dievčinách v chotári, / strihám si v nej s prstíkmi, / ako keď bača strihá ovečku, / ovečka, ovečka, trojaký úžitok, / lúskam si v nej s prstíkmi, / ako Čajkovského luskáčik, (25) / tralalá, ólalá, olé! / Deus ex machina / love machine, / kto dobre maže, ten dobre ide, / prší, prší, len sa leje / nezatváraj milá dvere, / ale pusť ma dnuká / lebo to nie je ruka, čo ťuká!“
Po skončení kola si vymenili úlohy. „Kolo, kolo mlynské, / aj keď piata gumička praskne, / tak nič sa nestane / a zaspieva si dievčina: / keď mi už na gitare nezostane nič, / tak nevešiam hlavu a spievam si z plných pľúc: / ja v sebe danu mám, ja sa ale mám / ój dana ój dana, duba duba dá / hoja ďuňďa hoja, / zaleť sokol, biely vták / s piesňou lásky v tónine gé, / na gitarovej strune gé, / hlboko dovnútra na bod gé.“ Dovolenka pre mimozemských dôchodcov sa skončila. Výber planéty, rozprávky, riekaniek, pesničiek, melódií, filmov, masáží, neobývaného lesa, prekladateľských komunikátorov, zamaskovanie, vyhĺbenie bane, nájdenie pokladu, dodanie klonu pozemskej Snehulienky a nakoniec doprava na ich mimozemskú domácu základňu. To všetko im zabezpečila mimozemská cestovná kancelária. List pre Máriu bol aj námet pre našu domácu pastiersku hru. Katka si zahrala Snehulienku. Ja som si postupne zahral všetkých mimozemských trpaslíkov. Potom sme v tom pokračovali už ako obyčajní pozemšťania.


Augustin Gugu Sokol