ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otvárací cas

 

Róth Maximilián

 

Sándy

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Ruža Mošaťová - Tichá

redaktor: ds 2010-05-28

 

 

s e k a n i e   d o   t i c h a


Sekám a sekám
do tmy

až vyletujú úlomky
ľadu
v ústrety oblohe

mám pre noc pochopenie

no občas si musím
požičať jej ticho

aby som pochopila
význam
klinového písma

v hrobke pre živého
(mŕtveho)

 

 


m o d r é   t i c h o


Medzi
zabudnutými
obrazmi
rána

zvinutého
do pokosenej
trávy

sa prebúdzajú
vlákna
na dne
môjho tela

zostanem
nahá
úplne

nahá vtedy
keď sa v očiach
odzrkadlí
modré ticho

 

 


z m r z n u t é   t i c h o


Nebolo nič
len prázdne dlane
a hlava plná smetí

keď chytil si ma
za zápästie

a pomaly
pomaličky schovával
do svojho vnútra

kúsok po kúsku
bez akejkoľvek záruky

si ma vzal tam
kde vietor
trhal od úst poéziu

a slová zamŕzali
na papieri

skôr než vošli do básní
kde bolo všetko
aj ŽIVOT

len tak
imitoval hru

 

 


p r e m l č a n é   t i c h o


V dlaniach
panoráma ticha
kráti sa deň

aj ten
pod lampou
na popol po plameni
premlčaná chvíľa

keď sa kráti dych
čo prehrial sa
na vietor

ten príbeh zbabelo
vtláčaš do chodníka
ako Gina
zatváraš do fľaše

vyryté vrásky
žiadne slová
zima v prázdnych rukách

 

 


r i e d e n é   t i c h o


Moje nehmotné všetko
a hmotné nič
š š š šepkaním
uspávaš sny

dychom ma objímaš
až zvnútra vesmíru
počuť len ticho
a hlučné kroky pod kožu

... čo z toho
keď každé ráno zostáva
po nás ticho
riedené lampami

 

 


p r e s ý p a n é   t i c h o


Na vlnách dlaní
spím

keď deň medzi viečka
zatváraš

a tmou vzduch
tichom presýpam

(v tej prázdnej izbe
plnej nás)

keď sa opieram
o vlastný vzdych

 

Ruža Mošaťová