ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otvárací cas

 

Róth Maximilián

 

Sándy

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Flávia - Odvrátená tvár (1)

redaktor: ds 2010-05-29

 

 

ODVRÁTENÁ TVÁR ZUNY

/prvá časť/

 

Nikdy sa nedala natierať na maslový chlieb, aj keď veľakrát jej
myšlienky mali konzistenciu marmelády. Radšej lačno prehltla chuť a
zostala bez nábehu na priberanie. Skrátka poznala hodnotu v pote
tváre zamieseného a vypečeného chleba, striedka zasýtila, kôrka
prevoňala a vydrhla sklovinu. K tomu pohár speneného mlieka a
nemusela hľadať polotovary v regáloch, či v mraziacich boxoch. Mala
svoju disciplínu a svoje zvyky. Navonok pôsobila odmerane, v
chladných pohyboch sa nieslo mračno z poslednej búrky. Farár v
spovedelnici jej povedal, že dôstojnosť sa u nej skĺbila so vznešenou
inteligenciou a potom barytónovým hlasom zdôraznil: A preto sa tak aj
správajte! Nevedela o nepísanom zákone, že navonok a vnútri, je
vlastne synonymum. Pochopiteľne, že aj črty tváre sa ohýbajú pod
náporom každodenného zmätku kyslíka s dusíkom, ale aby mali ľudia
veniec života zavesený na krku, nech iní môžu oblapávať kalichy
kvetov a trhať z nudy, či neprajných úmyslov lupene, tak to nie.
Žila si život, ktorého súkromie bolo za betónovým plotom sveta.
Sem-tam
prijala návštevu a keď osoba oproti miešala kávu tým istým smerom
a s obdobným výrazom labužníctva sŕkala čiernu vodu z plného
uška, zaradila si ju do cvičebného programu, úbor bol v duchaplných
reakciách a činky v žuvacích svaloch. Existovala aj výnimka, ktorá
si s ňou pripíjala cez monitor a do očí jej vyfukovala exotický dym
z cigár. Bol to muž z jej minulých životov, osudový článok jej
života, mimoriadne pozorný a keďže poznal jej nedochvíľnosť v
trpezlivosti, nikdy nenavrhoval čas ani priestor, vedel, že to rovno
na jej svaly môže hodiť posilňovaciu vežu a uvidí už len železo
z kovošrotu. Nie zbytočne si dávala pozor na rakov a ich klepetá a
nechodila k riekam s básničkami o romantike života.
Jej povesť sa niesla vo všetkých znameniach zvieratníka. Každému
najprv ukradla vôňu človeka a potom sa prejavila: od barana, keď
vyrovnala svoje stočené rohy a naberala na ne nadpriemerne vyvinuté
sebavedomia, cez škorpióna, čo si cielene odhrýzal z nervových
sústav, po rybu, ktorá bola schopná počúvať príbehy zeme a v
ústach mať guľaté pochopenie. Leva v sebe zamlčiavala, jeho hrivu
vášne si nechala pohladkať len od vyvolených. Volala sa Igéd a so
svojím menom sa dokázala hrať ako trojročné dievčatko, ktoré sa
učí písmeno r. Tvorila z neho hravé skomoleniny a smiala sa na plné
hrdlo. Keď si predstavila, že tie štyri písmenká nesú jej
identitu, ktorá sa podáva z úst do úst cez chápadlá dedinskej
chobotnice a každý si z nej zoberie iba kúsok, na ktorý má práve
chuť, vtedy jej srdce otvorilo preplnené komory a z povznesenej
nálady padali krvavo sladké moruše. Ponúkala z nich aj okoloidúcim,
ale oni mali ruky vyťahané od nákupných tašiek, z ktorých
vykúkalo ovocie zo zelovocu. Milovala hry, najmä na skrývačku a
naháňačku a tak schovávala svoje skutočné ja a naháňala sa za
práve letiacim outfitom , aby zapadla aspoň do jednej skupiny.
Vnútornú samotu jej dokázal preklenúť len jeden človek, iba on so
svojimi na mieru vyrobenými záhradnými nožnicami sa prestrihal cez
šípové kríky k jej podstate, ktorá aj pre ňu samotnú bola
záhadou. A tak objavovali dvaja a Kolumbus bol pri nich len
kormidelník akejsi lode bez vlajky.
Igéd obdivovala mužskú mentalitu, udivovala ju racionalita bez
odstávajúcich uší výlevov, pri ženách sa cítila ako vytrhnutý
poklop kanála. Pod pažou nosila teplomer na hormonálne výkyvy a v
prípade extrémov zasahovala, alebo sa podvolila a zaľahla do postele
s rámom zodratým od nervóznych prstov a očami hypnotizovala strop,
aby už konečne spadol, veď sa nastál dosť. Viedla dlhé a studené
vojny so svojimi nepriateľmi v mozgových katakombách, používala
dostupné biologické zbrane a pri poslednom pustení sirény vypla
budík ako nevyspatý, porazený vojak z prvej línie a pravou nohou
vstala do neučesaného dňa. V kabelke mala tlstú peňaženku, parfum
Calvin Klein a ženské zvýrazňovače. V duši anorektickú postavu,
upchaté očné kanáliky a mužské bielidlá, v nose smrad z pálenia
včerajších pneumatík a v záhyboch mysle plisovaný charakter. Ale
jej fantázia, to bol svet vo svete. Mozaikovú dlažbu, či
obkladačky, záclony, vzorované poťahy, maľovku, to všetko vnímala
ako projektor a tváre sa len tak hemžili v spustenej elektrine. Boli
to pre ňu zážitky každodenné, s ilúziami neopakovateľného.
Svojím súhlasom modelovala črty, do ich hlasiviek vkladala akcent s
výškou tóniny. Postavy u nej žili svoje originálne životy, chodili
v ošúchaných frázach, nenávideli sa i milovali, boli gentlmanmi a
zároveň chrapúňmi. Niekedy si potrebovala oddýchnuť od večne sa
krútiacich obrázkov, vtedy zatvorila viečka do známych fyziognómií
a študovala každú jednu anomáliu, obdivovala výnimočnosť kontúr
a merala vzdialenosť medzi vnútornými kútikmi živých kukátok.
Inokedy, akonáhle prestrela na očnú guľu žilkový koberec so
strapcami, vrelo to pohybom. Bola presvedčená, že vidí všetky
mikročastice, pretože kmity boli nesúrodé a svojou rýchlosťou
prekonali stotiny sekundy, tancovali farbami a tvarmi. Veľkolepé
predstavenie bez vstupného. Cirkus molekúl, maringotka so špajlami
atómov.
Mala fotografickú pamäť, 35 rokov a neprekročiteľný chaos vôkol
svojej znášanlivosti so sebou. V to popoludnie si našla v schránke
odkaz, v ktorom stál maják a na majáku ON. Zvažovala, no práve
popísala poslednú stranu v hrubom zošite a nechcelo sa jej rátať na
rukách pre a proti, tak to riskla. Urobila si kúpeľ s myším
chvostom, preventívne, na mimiku naniesla makeup, pery natiahla do
výšky rúžu, zlatistohnedou vyostrila lícne kosti a vytieňovala
očné pozadie. Nahodila sa do červenej, zladila s bledučkomodrou a
na tunike si previazala šnúrku pod prsiami. Vysoké podpätky a
kabelku plnú lesku zadupľovala šatkou vo vlasoch, obtočenou do
príťažlivosti. Fitness štúdio bolo jej pravidelnou zastávkou a tak
holé svalstvo, poprášené solárnymi trubicami sa nieslo v bojovom
nasadení, aj keď zmluva o mieri bola dávno podpísaná. Mala
obľúbenú škrabošku z nečitateľnosti a pre istotu aj slnečné
okuliare na uzatvorený most do emócií. Neplánovala žiadny priebeh,
žiadne konkrétne otázky a odpovede, všetko muselo byť spontánne,
ak tomu mala uveriť. Na toto stretnutie si vybrala Fábiu, poslušné
autíčko. Pre istotu si skontrolovala technické preukazy, teraz keď
policajti plackujú skoro po každom volante, musí byť všetko v
poriadku. Veď aj včera ju zastavili zelení mužíčkovia, výnimočne
mala pás a práve sa rozbiehala po výjazde z mesta, takže aj
rýchlosť bola na deväťdesiatke, len tie doklady od auta. Keďže bývali
na stabilnom mieste, kde teraz našla len akúsi poskladanú A4,
podala im občiansky s vodičským a povedala vychudnutému mimozemšťanovi:
Moment, zavolám manželovi. Pochopiteľne, že doklady boli
pod tou arogantne sa rozťahujúcou nepoužiteľnosťou, no komu napadlo
ten prekliaty dokument nadvihnúť.
Policajt sa na ňu usmial ako na typickú ženskú a poslal ju do zrazu
vyľudnenej premávky. V duchu sa ukľudňovala: No bóže, nie som
technický typ, ale som model na iné použitie. Pustila si Európu 2,
vymrštila hlasitosť do oslobodzujúcich decibelov a švihala si to v
spoločnosti navigátora.
Odparkovala v chládku, pod kvitnúcim stromoradím a jednou babkou,
ktorá predávala upečené jadierka. Zobrala balíček za dve eurá, ak
by bolo nutné otvárať svojej obeti ústa, môže ísť na to
strategicky, lúskaním. Mala zmiešané pocity, chuť na kávu a
špinavé ruky, zase chytala všetko, čo jej zorné pole núkalo do
svojho vlastníctva. Prekročila pomyselný prah a zostala stáť
zoči-voči atramentovo modrej. Od hlavy až po členky, ešteže
špičky smerujúce k nej mali biely povlak namorenej kože. Výkvet
garbiarstva. Najviac ju zaujali jeho podkolienky, vyšponované na
vyformovaných lýtkach. Pochopila, že svojím morským oblekom chce
preklenúť bariéru zo suchozemia. Zapozerala sa do očí, ktoré sa na
ňu prisali svojím kovovým detektorom, silou mocou chceli do seba
vpustiť len pravdu a vyzlečený odraz reality. Prvý moment sa
zasekol, po chvíľke napätia sa gestá uvoľnili, galantne si
podali ruky a obtreli svoje pery o privítanie. Za jeho ramenom
zaregistrovala stôl prestretý do plna. Stála tam fľaška červeného
vína Syrha, dva poháre s tenkými hrdlami, na tácke jednohubky z
rôznych druhov syra, vrchovatý tanier nakrájanej zeleniny, váza s
orgovánom, ktorý voňal do fialova a nerezový popolník ponúkajúci
gravírovaný zapaľovač a Marlborky stovky. Vtedy jej pustil ruku, už
si ju necítila, ale rozpaky a naakumulovaná túžba urobili svoje.
"Vítam Ťa v mojom živom sne." "Prosím? Chceš mi povedať, že toto
miesto nie je Tvojou pracovňou ako si mi tvrdil? Ty sem chodíš len
snívať a potom vešať namočené fantázie na šnúry skutkov?" "Ale
nie, pravdaže nie, iba že tu mám priestor sám pre seba, ruky
vykonávajú automaticky naučenú činnosť, no hlava je oslobodená,
vibruje to v nej do rozletu a krídla nepoznajú slovko nie. Všetko je
možné a ja sa nechávam unášať, vrážam do ostrého vzduchu a
predsa mi prináša len sviežosť." Fúha, musím ísť na ňu opatrne,
v chrbtici sa jej to ohýba pod cholerickými stavcami. "Nezložíš sa?"
a ukázal rukou na pohovku. „Tak dlho som na túto chvíľu
čakal, prepáč mi tú nervozitu, ale mám pocit ako na prvom rande."
Posadila sa, prehodila si nohu cez stehno, rukami sa oprela o váhu
trupu a zvedavo sa poobzerala. Mapovala celú miestnosť do svojho
atlasu, tvorila obratníky a rovníkom bol krb, v ktorom do
aromatického agátu praskali polienka. Útulnosť tu rozhodne
nechýbala. Na stene visela kožušina z medveďa. Predstavila si ju pod
sebou a spokojne pohodila hlavou. Jeho rontgenový pohľad zachytil
uvoľnenosť a ihneď vyslal lúče do trblietajúcich tieňov. "Aká
bola cesta?" Chmára jej preťala čelo: "Pozri, konečne sa zase
vidíme, po sto rokoch, neviem koľkých minulých životoch a Ty mi
položíš k ušiam otázku pre cudzích? Som tu, moja aura sa vznáša
v éteri očakávania, ešte som sa Ťa ani poriadne nedotkla slovom a
dotýkať sa chcem, vytiahnuť Tvoje ego a poobzerať si jeho symetriu,
pozorovať jeho chôdzu, vyhadzovať smeti z charakteru a zasypať Ťa
hoblinami zo sochy minulosti, ktorá ukazovákom nemilosrdne
bodá do mojich krokov.
 

(pokračovanie) 


Flávia