ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

FecsoDuncsak

 

Sloboda

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Fenomén 2.0

redaktor: rk 2010-05-30

 

 

Doba 2.0 a sociálne zamerané umenie


Samozrejme, technológia sa vyvíja ruka v ruke so spoločnosťou a nie je tomu inak ani v prípade internetu. Vplyvom internetizácie a technologizácie sa spoločnosť na nové podmienky života asimilovala. Počítače, mobilné telefóny, prenosné zariadenia, GPS navigácie, MP3 prehrávače, mobilné internetové pripojenie, laptopy a nespočetné množstvo podobných “pomocníkov“ nám potichu od základov zmenili spôsob života, a spôsob myslenia. Už v dobe antického Grécka mysliteľ Sokrates neskrýval svoje obavy z presadenia sa písaného textu v edukačnom systéme. Vyjadril sa nasledovne: „Ak sa to ľudia naučia (písať), implantuje to do ich duší zábudlivosť; upustia od precvičovania vlastnej pamäte, pretože sa budú spoliehať na to, čo je napísané. Veci si už nebudú pamätať zo svojich spomienok, ale z externých záznamov.“ (42)
Určite, všetko má svoju cenu a myslím, že Sokratove pozorovania dnes platia dvojnásobne. Technológia sa totiž stala súčasťou bežného života, našimi predĺženými končatinami, amplifikovanými zmyslami i “pripojeným“ mozgom (43). Nemám v úmysle tvrdiť, že sme sa stali otrokmi technológie, no treba uznať, že spolu s výhodami má aj svoje menej prospešné vplyvy. Koexistencia tejto high-tech a ľudstva teda podmieňuje vývoj oboch strán.


Fenomén 2.0

To, čo je označované pojmom „web 2.0“, sa neviaže na určitý vynález v rámci internetu. Je to najmä zmena spôsobu jeho využívania. Vývoj webu priniesol množstvo inovácií, no pojem web 2.0 nie je žiadna nová verzia internetu, spojená s určitým prelomovým dátumom. Vo svojej podstate ide o blok aplikácií a najmä o spôsob ich využitia. Tieto zmeny si všimol aj Tim O'Reilly, zakladateľ pojmu web 2.0, a medzi prvými reagoval. Chcel túto zmenu zachytiť, a tak zorganizoval Web 2.0 konferenciu, kde sa snažil spolu s ďalšími zadefinovať to, čo sa vlastne na sieti odohráva (44). Najdôležitejším rozdielom medzi webom 1.0 a webom 2.0 je prístup k internetovej populácii. “Prvá verzia“ bola zameraná na veľkých hráčov. Gigantické portály so statickým HTML obsahom boli centrami internetu. Neskôr sa však architektúra webu začala meniť na participačnú a stále viac dôležitými sa stávajú jednotlivci, a malé weby. Štruktúra dnešného webu sa podobá skôr na jeden veľký ekosystém, kde všetko na všetkom závisí a aj tie najdrobnejšie mikróby (jednotliví užívatelia) hrajú v tomto komplexe veľkú úlohu. Najväčšie a najznámejšie servery dneška by boli bez prispievania jednotlivcov prakticky bez obsahu. Takisto sa mení charakter softvéru. S dostupnosťou internetu sa vývoj presúva na servery výrobcov a samotné programy sú dostupné cez internet. Žiadna inštalácia, preinštalovávanie nových verzií, žiadne problémy s kompatibilitou. Všetko je dostupné cez náš internetový browser (45). O'Reilly vo svojej eseji Čo je to Web 2.0 (46), tvrdí, že koncept druhej verzie webu nemá pevne stanovené hranice, ale skôr gravitačné jadro princípov. V jadre webu 2.0 tento dokument uvádza vlastnosti, ako: 
 
Web, ako platforma
Užívateľ kontroluje svoje dáta
Služby, nie softvérové balíky
Softvér za hranicou jedného počítača
participačná architektúra
remixovateľné zdroje dát a ich transformácie
skrotenie kolektívnej inteligencie

a od tohto jadra sa odvíjajú atribúty ako napríklad:

hraj sa
dôveruj svojim užívateľom
hackovateľnosť
právo na remixovanie. „Niektoré práva vyhradené“
nepredvídateľné používateľské správanie sa
Dlhý chvost (The Long Tail)
bohatý užívateľský zážitok (Rich user experience)


Správanie sa netizenov (47) sa časom takisto veľmi zmenilo. Do nedávna bol medzi internetovou a reálnou identitou väčšinou podstatný rozdiel najmä preto, že šlo len o nick, prípadne aj e-mailovú adresu. V dnešnej dobe sa vytvára akýsi “informačný tieň“ (48) celého materiálneho sveta, vrátane reálnej ľudskej identity, na internete. Napríklad na Facebooku si mnoho ľudí možno vyhľadať podľa mena (toho reálneho), či e-mailovej adresy. Netizeni (väčšina) sa snažia zverejniť o sebe toľko informácií, koľko je možné. Svoje bydlisko, telefónne číslo, osobné fotografie... aby boli so svojimi “blízkymi“ stále v spojení. Hranica medzi internetovým priestorom a reálnym svetom sa teda čoraz viac stráca. Joseph Dominick (49) upozorňuje okrem iného na pojem „sebaodhalenie“ (self-disclosure). Chápe ho ako odhalenie súkromných až intímnych vecí, „sebaprezentáciu“ (selfpresentation), na druhej strane ako odhalenie všeobecných, bežných informácií. Erving Goffman (50) zasa definuje sebaprezentáciu (self-presentation) v bežnom živote ako trvalý proces manažovania informácií a hovorí o ňom ako o performancii.
Vidíme, že medziľudské vzťahy a komunikácia prešli vplyvom nových socializačných foriem veľkou transformáciou. Týmto dvom témam sa budem venovať trocha viac, pretože sú v priamom vzťahu s mojou prácou.
Internet sa vyvíja exponenciálnou rýchlosťou, a tak Tim O'Reilly vo svojej eseji Web 2.0 five years on(51), sumarizuje a načrtáva ďalší vývoj, a smerovania internetového priemyslu. Vysvetľuje, ako sa internet učí, vďaka tomu, že naše fotoaparáty sú jeho očami, mikrofóny ušami a mobilné senzory zdrojmi cenných informácií, prepočítavaných sofistikovanými algoritmami rozpoznávajúcimi veci na fotografiách a reči v zvukových stopách. Tomuto vývoju je ale každoročne venovaná svetová konferencia a preto to v tejto práci nebudem do hĺbky rozoberať. 
Človek je tvor spoločenský. Nie náhodou alebo občas, ale vždy. Sociabilita je ľudská vlastnosť, odrážajúca sa takmer v každom aspekte nášho života, ako príčina i dôsledok našich konaní a rozhodovania sa. Archeologické výskumy potvrdili, že už od praveku sa človek združoval v spoločenstvách, napríklad aby si spojením síl a prerozdelením práce uľahčil prežitie. Najtvrdším humánnym trestom pre väzňa je uvrhnutie do samoty bez možnosti ľudského kontaktu. Sociálne väzby teda nie sú len komunikácia a vidíme, že majú pre človeka odjakživa veľký význam. Prostredníctvom technologických prostriedkov, vrátane internetu, sa možnosti socializácie mnohonásobne zvyšujú. Medziľudská Internetová komunikácia prebieha mnohými spôsobmi. Napríklad staršia, no stále veľmi efektívna služba elektronickej pošty: e-mail, diskusné fóra a online chatové miestnosti, či „instant messengery“ ako ICQ a Skype, umožňujúci hlasové, dokonca aj videohovory. Neskôr sa zjavili rôzne portály sociálnych sietí, portály zamerané na publikáciu užívateľom generovaného obsahu, blogy, či úspornejšie mikroblogy. Možností výberu vhodnej platformy, či pravdepodobnosť, že nájdeme vhodných recipientov našich výstupov, je vzhľadom na ponuku služieb veľká. Každý si teda má šancu nájsť portál a s ním spojenú komunitu, ktorá mu vyhovuje. Niektoré spôsoby nám totiž ponúkajú komunikáciu s otvorenou skupinou recipientov. To znamená, že svoj “obsah“ (text, fotografie, videá, atď. ) publikujeme a potenciálny príjemcovia si ho podľa ich záujmu môžu na sieti vyhľadať. Už neodmysliteľnou súčasťou týchto systémov je možnosť zanechať „komentáre“ a tak sa vyjadriť ako návštevník ku konkrétnym, povedzme, článkom. Tieto návyky na sprostredkovanú komunikáciu majú však aj svoje negatívne vplyvy. Komunikácia sa prenášaním na sieť odosobňuje. Odpadá síce čas a potreba na, časovo náročné a niekedy prakticky nereálne, presúvanie našich fyzických schránok. Na druhej strane, aj keď sa to niekedy na prvý pohľad nemusí zdať, pri čítaní digitálneho textu na monitore absentujú city a ľudský faktor. Z tohto hľadiska sú komunikácii v reálnom priestore asi najpríbuznejšie videohovory. Vďaka vizuálnej informácii o tvári účastníka rozhovoru vieme vycítiť aj signály v emočnej rovine, no stále tu postrádame možnosť fyzického kontaktu. Pre výmenu informácií v rámci obchodného, či iného profesionálneho charakteru je tento vecný systém bezchybný. V osobnej rovine však v niektorých prípadoch môžeme hovoriť o odosobnení sa. Pri závislosti na virtuálnom priestore z toho môže plynúť strata sociálnej inteligencie pri reálnom medziľudskom kontakte.
Informačný (52) a komunikačný rozmer internetu je nesporne vynikajúca pomôcka, no na internet sa nemôžeme slepo spoliehať argumentujúc, že je tam všetko. Po prvé: Informácie čí weby spred pár rokov už nemusia na uvedenej adrese existovať. Ďalším problémom je, že napriek mnohým snahám o otvorenosť informácií a o „open source“ softvér, je stále veľmi veľa informácií prístupných len platiacim klientom. Niet sa čo čudovať. Internet je veľmi dobre vynášajúcou platformou pre biznis. Voľné informácie suplujú rôzne „trial verzie“ a „demá“. Je pravda, že šikovný netizen si cestu, aj keď nelegálnu, skoro vždy nájde. Záleží len na tom, ako veľmi dané dáta chce, a koľko času, či úsilia je ochotný ich získaniu obetovať. Znova chcem zdôrazniť, že mojím cieľom nie je ukázať internet v negatívnom svetle, no každá minca má dve strany a myslím, že v rámci objektívneho výskumu je potrebné poukázať aj na negatíva a možné riziká, ktoré v sebe toto médium nesie.
V rámci kapitoly o webe 2.0 a spoločnosti chcem uviesť niekoľko projektov, pracujúcich s komunitami (nie len internetovými) prostredníctvom webu. Prvou webstránkou, zaujímavou pre výskum v rámci tejto práce je portál Dropping Knowledge (53), ktorý si za cieľ kladie podporiť diskusiu vo svete sociálnych a environmentálnych problémov. Impulzom pre založenie tejto neziskovej organizácie bola pôvodne vojna v Iraku, no od svojho vzniku je zameraná na viac ako len tradičné "anti-hnutia". Dropping Knowledge sa stala interaktívnou platformou pre otázky, problémy a podnety obyvateľov z celého sveta, snažiac sa obrátiť apatiu na akciu. V roku 2006 bola zorganizovaná na berlínskom námestí Babelplatz deväťhodinová diskusia za okrúhlym stolom nazvaná The Table of Free Voices, pod dohľadom nemeckého ministra zahraničných vecí Franka-Walter Steinmeiera. Na vybraných sto otázok, zbieraných na webe projektu počas obdobia jedného roka pred akciou, odpovedalo verejne na kameru stodvanásť medzinárodne uznávaných umelcov, filozofov, vedcov a aktivistov (54). Tento nápad získal aj čestné uznanie v kategórii Digitálne komunity na festivale Ars Electronica v roku 2007.

Ďalším fascinujúcim projektom pracujúcim s komunitami prostredníctvom internetu je HiperBarrio (55). Idea vznikla z dvoch nezávislých iniciatív v Kolumbijskom mestečku Medellín. Boli to workshopy Álvara Ramíreza, zamerané na videoblogovanie a mediálne workshopy Juliany Rincón, a Jorgea Montoyu. Prostredníctvom samopublikačných systémov, sú mladí ľudia z Kolumbijských periférií vedení ku kritickému mysleniu a k publikovaniu ich vlastných príbehov, názorov a skúseností. HiperBarrio nabáda občanov na zhromažďovanie a zachovanie kultúrnej, a historickej pamäti ich mesta, či štvrti pomocou občianskeho žurnalizmu. Za tieto snahy mu bolo udelené ocenenie Zlatá Niké v kategórii Digitálne komunity na festivale Ars Electronica v roku 2009.
Do tretice chcem venovať priestor kreatívnemu spojeniu síl slovenského umelca Richarda Kittu a poéta Dalimíra Stana, v projekte interaktívnej poézie s názvom Verse Versus Verse (56). Jeho cieľom je prehĺbiť u verejnosti všeobecne upadajúci záujem o poéziu prostredníctvom digitálneho média, v ktorom má tradičná literatúra paradoxne najväčšieho konkurenta. Je totiž skoro pravidlom, že texty na internete sú informačného a encyklopedického charakteru. Doba sa však nedá zastaviť a autori sa rozhodli nie postaviť do ofenzívy, no spojiť možnosti oboch svetov. Tak sa môžu ľudia priblížiť tvorivému písaniu s pomocou „renomovaného košického básnika Poemata“ (57). Tým je v skutočnosti samotný básnik. Experimentálna poézia tak vzniká kladením verša proti veršu. Po roku fungovania projektu dokonca zhliadol svetlo sveta výber bezmála dvesto kvalitných spoluautorsky vytvorených básní v prvom slovenskom zborníku interaktívnej poézie Poemat 2007. Autori pôsobnosť Poemata ďalej rozšírili aj na verejný priestor počas akcie Screen 2 vo forme multimediálnej projekcie priamo na Hlavnej ulici v Košiciach, kedy sa do interaktívneho veršovania v reálnom čase mohol zapojiť ktokoľvek z okoloidúcich.(58)

 

Martin Palkov
autor je študent Akadémie umení v Banskej Bystrici
text je urývkom z bakalárskej práce "Re:akcia <Internetové umenie v dobe sociálnych sietí/>"
(vedúci: M. Murin, konzultant: K. Rusnáková, oponent: R. Kitta)

 

použitá literatúra:

42) Parker, Jo Ellen. Socrates on Technology, [online]. LiberalArtsOnline, Volume 1, Number 3, May 2001, Dokument dostupný na adrese: http://www.liberalarts.wabash.edu/lao-1-3-socrates-on-technology. V tomto príbehu je trocha irónie, pretože Sokratov výrok poznáme len vďaka tomu, že jeho žiak Platón si ho zapísal.
43) Už spomínaná internetová encyklopédia Wikipédia je vynikajúcim príkladom takejto kolektívnej vedomosti.
44) Pre informáciu o časovom zaradení pojmu “web 2.0“: prvá Web 2.0 konferencia sa uskutočnila v roku
2004
45) Napríklad služba elektronickej pošty Gmail od Google, ktorý nahrádza e-mailové klienty na lokálnych
počítačoch.
46) O'Reilly, Tim. What Is Web 2.0; [online]. O'Reilly Media, Inc. 2005. Dokument dostupný na adrese: http://oreilly.com/pub/a/web2/archive/what-is-web-20.html?page=1
47) Pojem netizen (internet citizen = internetový občan), založil v roku 1992 počítačový špecialista a
spisovateľ Hauben, Michael. Netizens: On the History and Impact of Usenet and the Internet. [online]. IEEE Computer Society Press, 1995. Dokument dostupný na adrese: http://www.columbia.edu/~rh120/
48) Pojem Information Shadow používajú v ich eseji O'Reilly, Tim – Battelle, John. Web Squared: Web 2.0 Five Years On; [online]. O'Reilly Media, Inc. 2009. Dokument dostupný na adrese:
http://assets.en.oreilly.com/1/event/28/web2009_websquared-whitepaper.pdf
49) Dominick, Joseph R.: Who Do You Think You Are? Personal Home Pages and Self-Presentation on the World Wide Web, In Journalism and Mass Communication Quarterly, vol. 76 no. 4 p646-58, Winter 1999, ISSN-1077-6990
50) Viď. Poznámka 49
51) O'Reilly, Tim – Battelle, John. Web Squared: Web 2.0 Five Years On; [online]. O'Reilly Media, Inc. 2009. Dokument dostupný na adrese: http://assets.en.oreilly.com/1/event/28/web2009_websquared-whitepaper.pdf
52) napríklad bleskové vyhľadávanie v rámci hypertextu
53) www.droppingknowledge.org Táto nezisková organizácia bola založená v USA v roku 2003 nemeckým režisérom Ralfom Schmerbergom, americkou filmárkou Cindy Gantz, a americkou aktivistkou Jackie Wallace. 54) Diskusie sa zúčastnili napríklad John Cage, Geert Lovink, či Wim Wenders
55) http://hiperbarrio.org/
56) Projekt funguje na stránke www.vvv.eu.sk
57) Text citovaný z webstránky v predošlej poznámke.
58) V tejto časti som okrem webstránky projektu čerpal informácie aj z článku Lehotská, Zuzana. Verse
Versus Verse 2. In Interface News, [online]. Máj 2008. Dokument dostupný na adrese:
http://kosice13.subory.com/interfacenews/InterfaceNews_email_maj_low.pdf