ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

héttorony

 

eNRARV2019SK

 

bojarcuk

 

mizsák

 

retRock

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Public art

redaktor: rk 2010-05-30

 


Umenie zamerané na verejný priestor a spoločnosť


Vidíme, že vďaka informatizácii a prenosným technológiám sa reálny a virtuálny priestor čoraz viac prelínajú. Doteraz som sa venoval najmä svetu na digitálnej sieti, a tak na chvíľu svoju pozornosť presuniem na priestor verejný. Umenie v tomto prostredí už dávno nie je len o pamätníkoch, či plastikách. Práca v priestoroch prístupných širokej verejnosti fascinuje mnohých umelcov kvôli priestorovým možnostiam i kvôli konfrontácii s komplexnou vzorkou spoločnosti, nie len s konkrétnou sociálnou skupinou. Prínos humanizácie verejných priestranstiev pochopili aj vládne štruktúry a tak napríklad aj k urbanistickému riešeniu parížskej štvrte La Défense (boli prizvaní Výtvarníci, ako Alexander Calder, César, či slovenský Jozef Jankovič. Od päťdesiatych rokov sa na verejných priestranstvách začali objavovať aj kynetické, optické, či ozvučené objekty (napríklad od N. Schöffera) a s nastupujúcou postmodernou sa prvky umeleckých smerov ešte viac navzájom prepletali, a tak aj umenie vo verejnom priestore menilo charakter a zväčšovalo svoj záber.(59) V súčasnosti je tento druh umenia podobne, ako umenie v priestore internetu úzko prepojený so sociálne zameraným umením, alebo sa zaoberá otázkami urbanizácie, globalizácie, no hranice jeho pôsobnosti sa prakticky nedajú určiť. Od sedemdesiatych rokov minulého storočia okupujú verejné plochy undergroundové umenie graffiti. Z tohto hnutia sa neskôr odvinulo progresívne umenie nazývané streetart, zamerané nielen na “maľby“ na stenách, ale na akýkoľvek prejav umenia komunikujúci s ulicou (street), či s urbánnym prostredím. Streetart sa spravidla objavuje vo väčších mestách, kde sa ľudia o aktuálne problémy a tendencie v globálnom kontexte zaujímajú viac ako v menších mestách a na vidieku, kde rezonujú skôr existenčné, a lokálne otázky.
Vývin moderných technológií podmieňuje vznik nových koncepcií ponímania priestoru a hmotného sveta, ako takého. Veľmi zaujímavým príkladom je inovatívne využitie už exiestujúcich technológií na vytvorenie tzv. “rozšírenej reality“ (60) Tim O'Reilly vo svojej eseji poukazuje na to, že nie je potrebné čakať, kým sa globálne zavedú nové technológie (napríklad RFID čipy). Stačí inovatívne využiť už existujúcu technológiu objektívov digitálnych fotoaparátov, či mobilných telefónov v spojení so sofistikovanými rozpoznávacími algoritmami. Tie nám niekedy aj v spojení s informačnou databázou internetu bez problému dešifrujú identitu objektov, ľudí a pomocou GPS navigácie nám na displeji môžu zobraziť ľubovoľné informácie o našom momentálnom okolí, ako napríklad verejná doprava, zábava, služby, kultúrne informácie, a mnoho iných. Takúto službu nám vie poskytnúť napríklad aplikácia Layar (61) určená pre smartfóny (62). Samotní autori projektu ho popisujú ako prehliadač (browser) rozšírenej reality a tvrdia, že táto aplikácia nám „ukáže veci, ktoré nemôžeme vidieť“. Úžasné, no na druhej strane sa vynára potenciálne riziko pre naše súkromie, pretože všadeprítomné kamery dokážu v spojení s databázou internetu bez problémov rozoznávať aj ľudské tváre (63). Témou technológie a “bezpečnosti“ sa už skôr zaoberala vo svojich enviromentoch napríklad Julia Scher. Nateraz však ostanem pri umeleckom využití nových technológií. Skupina Graffit Research Lab (GRL) (64), ktorá viditeľne inklinuje k filozofii a estetike graffiti subkultúry, vyvinula množstvo nástrojov nenásilnej intervencie do verejných priestorov. Jednou z nich je Laser Tag. Je to systém, pomocou ktorého dokážu vytvoriť graffiti efemérneho charakteru laserovým ukazovadlom. Na plochy budov a podobne sú totiž premietané dataprojektorom. Základ mobilného systému Laser Tag tvorí autorský počítačový program skupiny GRL, ktorý spracováva dáta z kamery, snímajúcej vybranú plochu. Princíp systému je v podstate veľmi jednoduchý: Ak kamera snímajúca plochu zazrie jasný bod laserového ukazovadla, projektor na tomto mieste zanechá obraz. Laser jednoducho nahradil sprej a takáto forma nie je ani ilegálna, síce v niektorých krajinách je tento nebezpečne silný laser zakázaný. Na festivale Ars Electronica 2007 som si mal možnosť tento spôsob graffiti vyskúšať na vlastnej koži a jeho možnosti ma naozaj nadchli. V tomto prípade slúži kamera počítaču ako zrakový orgán.
Podobnou streetartovou estetikou sa vyznačuje aj projekt TXTual healing, zahájený v roku 2006 Paulom Notzoldom. Pomocou SMS správ vytvára interaktívne verejné akcie, postavené na participácii divákov. Prostredníctvom ich krátkych textových správ vytvára priestor pre užívateľsky generovaný naratív. Mobilné telefóny sa tak stávajú nástrojom na komunikáciu s publikom v danom priestore, pokým bežná SMS komunikácia je väčšinou osobného charakteru. Po odoslaní správy pomocou mobilu na uvedené telefónne číslo sa text zjaví na verejnej projekcii v reálnom čase. Technicky sú teda tieto výroky necenzúrovateľné. TXTual healing má podobne ako Laser Tag viacero variácií. Na začiatku mali účastníci možnosť posielať svoje správy zobrazené v „bublinách slobodného prejavu“ (65), evokujúc ako zdroj výrokov okná na dome, kam bola projekcia nasmerovaná. V neskorších akciách zas mohli diváci vkladať texty do úst hrdinov interaktívneho obrazového príbehu a tak mali možnosť aktívne sa podieľať na vytváraní dejovej línie.
Pomerne novým druhom akcií vo verejných priestoroch sú happeningy, zastrešené pomenovaním Flashmob (66). Ide o skupinovú akciu, kde na prvý pohľad ľudia z davu, ktorí nemajú navzájom nič spoločné, začnú cielene kooperovať v tanečných kreáciách, speve, či akomsi pouličnom muzikáli alebo iných nečakaných činnostiach. Originálna idea ironicky narážala na konformnosť mladých ľudí “vezúcich sa“ módnymi vlnami. ...a oni sa toho chytili. Piliere flashmobov sú zakorenené v nenáročnosti a rýchlosti internetovej komunikácie. Cez e-mail, alebo pomocou internetových sociálnych sietí dostane skupina potenciálnych aktérov inštrukcie o mieste, čase a o aktivite, ktorú budú na danom mieste robiť. Takto sa mobilizovali tucty ľudí, aby vydávali vtáčie zvuky v Central Parku, uskutočnili pochod Zombie v San Francisku alebo tichú tanečnú párty na Londýnskej železničnej stanici. Tieto akcie mali nenásilný charakter s cieľom šokovať a pobaviť okolie. Neskôr si však našli cestu aj k politickému aktivizmu. Asi najsilnejšou akciou tohto druhu boli verejné politické protesty v represívnom Bielorusku. Problémom tam bolo, že v navonok demokratickej krajine sa všetky snahy o politické protesty skončili zatýkaním aktérov. V máji roku 2006 prišiel jeden bloger s nápadom, že protest bude spočívať v nevinnom akte jedenia zmrzliny na hlavnom námestí v Minsku. Samozrejme, bezpečnostné zložky boli informované a preto niektorých ľudí so zmrzlinou odvliekli. Nič však nevysielalo svetu lepšiu správu s textom „policajný štát“, ako fotografie zatýkania detí za jedenie zmrzliny. Problémom pre štát bolo, že nevedel identifikovať organizujúcu skupinu, pretože tá pred akciou prakticky neexistovala.
Osobne som sa zo zvedavosti, aj kvôli výskumu pre moju záverečnú prácu, do jednej flashmob akcie konanej v Barcelone toto leto, zapojil. Bolo zaujímavé pozorovať hladký a veľmi kontrolovaný priebeh celej akcie, s názvom Experimento MP3, bez prítomnosti akéhokoľvek organizátora. Inštrukcie boli totiž nahrané vo zvukovom súbore, stiahnuteľnom z internetu, ktorý sme si mali všetci v daný čas pustiť. Impulz pre akciu prišiel od newyorkskej skupiny Improv Everywhere. Nešlo o politický, či ekologický aktivizmus. Mali sme plniť jednoduché úlohy, ako usmievať sa na seba, tancovať spolu, chodiť určitým smerom, či za určitým človekom a podobne, a medzi navzájom neznámymi ľuďmi sa zrazu vytvoril akýsi vzťah. Zaujímavým je aj fakt, že tá istá akcia sa odohrávala v štyroch mestách simultánne (Barcelóna, Madrid, Vigo a Murícia). Dokopy sa zapojilo viac ako 1800 ľudí. Idealistickou optikou tu máme možnosť vidieť priestor pre formovanie lepších medziľudských vzťahov najmä v mestských spoločenstvách. Na druhej strane optikou paranoidnou môžeme vidieť snahu o experiment so slepo poslúchajucou nekritickou masou. (67)
Aj na základe skúmania mnou spomínaných projektov je možné tvrdiť, že verejný priestor má dnes vďaka spoločenským a technologickým premenám aj charakter sociálneho nástroja. Zaiste, je to spojené aj so snahou komunít či jednotlivcov kultivovať spoločnosť a priniesť umenie k čo najväčšiemu počtu divákov.
Priestor, život, fluxus. Všetko je čoraz viac prepojené neviditeľnými nitkami s umením. Bežné životné situácie sa už nedajú jednohlasne označiť za umenie, no ani ich ako umenie odmietnuť.

 

Martin Palkov
autor je študent Akadémie umení v Banskej Bystrici
text je urývkom z bakalárskej práce "Re:akcia <Internetové umenie v dobe sociálnych sietí/>"
(vedúci: M. Murin, konzultant: K. Rusnáková, oponent: R. Kitta)

 

 

použitá literatúra:

59) V tejto časti som vychádzal aj z informácií v slovníku Jany Geržovej. Slovník  svetového a slovenského výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia, Bratislava: Kruh súčasného umenia PROFIL, 2009, heslo: Umenie verejných priestranstiev
60) Augmented reality. O'Reilly, Tim – Battelle, John. Web Squared: Web 2.0 Five Years On; [online].
O'Reilly Media, Inc. 2009. Dokument dostupný na adrese: http://assets.en.oreilly.com/1/event/28/web2009_websquared-whitepaper.pdf
61) Bližšie informácie a dokumentácia projektu sú dostupné na adrese: http://layar.com/
62) Angl. Výraz smartphone sa dá voľne preložiť ako “múdry mobilný telefón“. V podstate funguje ako vreckový počítač. Má vlastný operačný systém a možnosť rozširovať ho rôznymi aplikáciami.
Najznámejším je snáď iPhone od spoločnosti Apple
63) Rozoznávať tváre dokáže napríklad mobilná aplikácia Augmented Identity, tvrdiac, že s odhaľovaním svojej identity musíme dať najprv súhlas. Podrobnejšie informácie v online článku Dillow, Clay. Augmented Identity App Helps You Identify Strangers on the Street, In Popsci [online]. 2010. Dokument
dostupný na adrese: http://www.popsci.com/technology/article/2010-02/augmented-identity-app-helps-
you-identify-friend-perfect-strangers
64) Podrobnosti o tejto skupine a podrobnosti o ich prácach sa nachádzajú na webe:
http://graffitiresearchlab.com/
65) Free speech bubbles, akcia je zdokumentovaná na adrese: http://www.txtualhealing.com/blog/?p=49
66) Prvý flashmob (z anglického flash – bleskový, mob – skratka pre mobilizáciu) sa uskutočnil v roku 2003. Ideu takejto skupinovej performancie založil Bill Wasik, editor magazínu Harper's. Informácie o tejto forme pouličného umenia som čerpal z kapitoly Faster and Faster In: Shirky, Clay: Here Comes
Everybody: The Power of Organizing Without Organizations, The Penguin Press, 2008
67) Viac informácií, videá a fotodokumentáciu o tejto akcii, je možné zhliadnuť na adresách:
http://www.artfutura.org/v2/blog/?p=1747 a http://www.youtube.com/watch?v=V678LFp_6UE