ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Performancia - živé umenie

redaktor: rk 2010-05-30

 

 

Umenie Performancie.

Performancia je jeden z hlavných pojmov akčného umenia, ktorý sa koncom sedemdesiatych rokov začal používať v súvislosti s umeleckými aktivitami  prezentovanými pred publikom. Zahŕňa prvky hudby, tanca, poézie a divadla, ale aj nových médií. Od ostatných prejavov akčného umenia ho odlišuje najmä prítomnosť obecenstva, ktoré sa v prípade happeningu môže redukovať na účastníkov a v prípade eventu úplne absentuje. (3)
Performancia (Performance Art) môže byť akákoľvek situácia obsahujúca tieto štyri základné elementy: čas, priestor, umelcovo telo a vzťah medzi umelcom a publikom. Podstatným faktorom je jedinečnosť performancie, vylučujúca identickosť dvoch predstavení.
K charakteristickým znakom performancie patrí jej živé prevedenie, absencia pravidiel, experimentálna povaha, nepredajnosť, multižánrovosť a  multidisciplinárnosť. „S dôrazom na akciu prebiehajúcu času, nie na produkciu objektov, je performancia enigmatická a kontroverzná umelecká forma. Zložitá na výklad s neustále sa meniacimi východiskami, je miestom stretu elementov rozličných umeleckých disciplín, ako je hudba, tanec, divadlo, literatúra a vizuálne umenia. Rovnako ako hudba, performancia môže byť nahrávaná, ale často obsahuje vzájomné vzťahy medzi umelcom a divákmi, ktoré dokumentácie nedokáže plne zaznamenať. Performancia skutočne existuje iba v spomienkach tých, ktorí ju zažili.“ (4) Na rozdiel o konvenčnej drámy, performancia zvyčajne neobsahuje zápletku. Umelosť divadla je dekonštruovaná a dôraz sa kladie na „tu a teraz“.

Javiskovou performanciou sa kurátorsky zaoberá RoseLee Goldeberg. Preklady textov tejto autorky vydal už v roku 1988 samizdatovo Michal Murin, ktorý sa k performancii, ako ju prezentuje Goldbergová vyjadril takto: „Jej interpretácia živého umenia, javiskovej produkcie, oscilujúcej medzi experimentálnym divadlom, experimentálnym tancom a experimentálnou hudbu, ktorá dokáže pracovať s atribútmi javiskového útvaru, je komponovaná a štruktúrovaná ma v tom čase osobne oslovila. Časť z tohto samizdatového prekladu som uverejnil v časopise PROFIL 3/1993. V tomto čísle uvádzam po prvý raz ako strešný pojem performance – do ktorého integrujem umenie akcie, event, happening podľa americkej histórie umenia. Dovtedy akční umelci používali slovo performance ako dehonestáciu, ako niečo neurodzené.“ (5)
Boris Nieslony je považovaný za jedeného z najvýznamnejších a najvšestrannejších  prispievateľov k performancii. Pôsobil ako kurátor, performer a umenovedec. Je zakladateľom Black Marekt International – performačnej skupiny pravidelne sa stretávajúcej a uskutočňujúcej performačné projekty a ASA. (6) V rokoch 2000 – 2001 vytvorili Nieslony a Gerhard Dirmoser plagátovú štúdiu k performancii v umení a vede.
Podľa schémy  PERFORMANCE – ART KONTEXT (7), okruh foriem  performancie pokrýva širokú škálu umeleckých aktivít, zahŕňajúcich foto performanciu (Hannah Wilke, Pierre Molinier);  živú sochu (Gilber & George 1969); hru (Ralf Samens,Udo Idelberger); samotný život ako performanciu (Colette: priebeh svojho života pomenovala umením); expandovanú performanciu (Manfred Vänci Stirnemann, Boris Nieslony); gestický tanec (Schlemmer); minimalistickú performanciu (BBB.J. Deimlinger); sociálnu performanciu (Christoph Schlingensief, Santiago Serra); performanciu ako situáciu (Terry Fox); konceptuálnu performanciu (Ilya Kabakov, A. Monastyrskij); divadlo orgií a mystérií (Hermann Nitsch); rituály ( napr. Katolícka liturgia); naratívnu performanciu (Vito Acconci); umenie mimikry ( je potrebná určitá rola, aby človek mohol byť sám sebou - Cindy Sherman); počítačovú performanciu (Bruce Gilchrist  a. Jonathan Bradley / Stelarc); exorcizmus ako performanciu; sadomasochistickú performanciu (Paul McCarthy) ; demonštrácie (Guerilla Girls); aktivistickú performanciu (PSi7) ; extrémnu performanciu (Julie-Andree Tremblay); cestovanie ako performanciu (Bas Jan Ader); diskusiu ako performanciu (J. Beuys);  multimediálnu performanciu (Rachel Rosenthal); videoperformanciu (Joan Jonas).


Genéza performancie. Životodarná provokácia a pohŕdanie divákom.

Marinetti povzbudzoval svojich umeleckých kolegov, aby na scéne robili čokoľvek ich napadne, všetko v záujme vyprovokovania divákov. Publikum, ktoré sa nebúri je len davom otupeným „intelektuálnou intoxikáciou“.
Kľúčovým podnetom na výrazový posun performancie sa stal záujem o varieté. Sila tohto umeleckého prejavu bola v jeho pestrosti, bohatosti možností vyjadrenia, neustálom experimente a absencii akýchkoľvek limitov a obmedzení. Za všetkými týmto aktivitami však stál jediný spoločný menovateľ, ktorým bola snaha upútať, vyvolať v publiku úžas. Významným momentom tu bolo tiež oslobodenie sa od lineárnej dejovej línie, dokonca narácie ako takej.
V Zürichu sa Hugo Ball v roku 1916 stretol s kabaretnou hviezdou Emmy Hennings a spoločne otvorili Kabaret Voltaire, kľúčové miesto vzniku hnutia DADA. Samotný fakt zrodenia hnutia z atmosféry dekadencie, anarchie a bizarnosti kabaretného sveta, nemálo prispel k výrazu vznikajúcich diel.  V zadymenej kaviarni vznikali polovičaté manifesty, zatiaľ čo na pódiu prebiehali tzv. intímne performancie - básnické prednesy, spevácke a tanečné predstavenie, vystúpenia kúzelníkov. Z tejto atmosféry sa zrodili jedinečné osobnosti, akou bol napríklad Frank Wedekind.
Po extravagantných performanciách z produkcie  futuristov a dadaistov, prichádzajú nové – surrealistické. Síce rovnako extravagantné a mnohokrát šokujúce, sústrediace však svoju pozornosť na umelecký jazyk. Namiesto anarchistických  snáh o prvoplánové pobúrenie sa k slovu dostáva koordinovaná umelecká činnosť. Podstatnú úlohu tu zohrali aj surrealistické pokusy s automatickou kresbou a poéziou, ktoré  neskôr vyústili do akčnej maľby. Za smerodajné dielo tejto doby je považovaný umelecký počin  Francisa Picabia a Erika Satieho z roku 1924  Relâche. Treba spomenúť, že východiskovým bodom pre toto predstavenie bola spolupráca s Ballets suédois. (8)


Hľadanie čistej formy.

O performancii sa na Bauhause uvažovalo od počiatku  ako o  nedeliteľnej súčasti interdisciplinárneho okruhu. Tvorcom koncepcie a stal Oskar Schlemmer s jeho radom úspešných performancií, ktoré vďaka využitiu mechanických  prístrojov a celkovému obrazovému designu korešpondovali s víziou Bauhausu a reflektovali jeho technologickú i umeleckú stránku.
Schlemmer vypracoval teóriu  performancie. Vo svojich poznámkach sa neustále zaoberal problémom teórie verzus praxe, čo bolo nevyhnutné pri edukačnom procese takého predmetu, akým boli javiskové tvorivé dielne. Za súčasť teoretického výskumu považoval maľbu, a preto maľbu a performanciu uznal za komplementárne médiá.
                
Ďalšie štúdie sa venovali priestoru vo vzťahu k performancii. Priestor, ako zjednocujúci architektonický element, bol kľúčovým prvkom výskumov mnohých odvetví na Bauhause. Tunajšie diskusie sa odvíjali od stereometrie priestoru, kde dôležitým pojmom bol Raumempfindung  vo význame akéhosi precíteného objemu. Vyvrcholením týchto výskumov bola performancia Schlemmerových študentov, v ktorej sa tanečník pohyboval vrámci „priestorovej lineárnej siete“.
Ďalším z aspektov štúdií performancie na Bauhause bolo spojenie človeka a stroja. Táto otázka nebola nová, zaoberali sa ňou už futuristi a ruskí konštruktivisti. Kostýmy boli navrhnuté tak, aby metamorfovali ľudskú figúru na mechanický objekt. Bolo to nevyhnutné späté s obmedzovaním pohybov tanečníka. Schlemmer prízvukoval hodnotu tanečníka ako objektu. Ideálom by podľa Kleista bol performer fungujúci ako bábka. Výsledné diela pripomínali akýsi mechanický balet, „čistú“ pohybovú formu zbavenú emočných vstupov.

Vývoj performancie sa viaže na prostredie spojených štátov, kde sa okolo vojnových exulantov z Európy utvára Black Mountain College. (9) Xanti Schawinsky si tu otvoril kurz, ktorý podľa jeho slov nebol zameraný na žiadnu konkrétnu vetvu súčasného umenia, išlo v ňom o štúdium fundamentálnych fenoménov: priestor, forma, farba, svetlo, zvuk, hudba, pohyb a čas. V predstaveniach vznikajúcich pod jeho vedením dával dokopy študentov rôznych odborov, preberajúcich daný koncept z rôznych zorných uhlov a vyjadrujúcich ho na scéne čo najvýstižnejšou reprezentáciou. Išlo najmä o vizuálne divadlo.
K tomuto obdobiu sa viažu aj výskumy Johna Cagea a Mercea Cunninghama. Spájala ich sympatia pre orientálne filozofie a zen-budhizmus, ktorý sa odzrkadlil v novom vnímaní hudby a pohybu. Pre Cagea bol hudbou súbor zvukov, s ktorými sa stretávame na dennej báze, a ktoré sú zväčša považované za hluk. Podstatným elementom tvorby hudobného diela je náhoda a ticho. Tým sa dostávame k nezámernej hudbe, takej, ktorá je do značnej miery hračkou náhody. Z podobnej premisy, aplikovanej na pohyb a tanec vychádzal i Cunningham. Veril, že tanečník môže na javisku pracovať s gestami praktikovanými v jeho bežnom živote. Cage aj Cunninghame sa podieľali na výučbe v Black Mountain College. Event, ktorý sa tu za ich prítomnosti udial v roku 1952 sa stal precedensom pre mnoho diel vznikajúcich v neskorých päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch.

 


Ivana Kohlhammerová
autorka je študentkou Akadémie umení v Banskej Bystrici
text je urývkom z jej bakalárskej práce "PERFORMANCIA – ŽIVÉ UMENIE"
(vedúci: M. Murin, konzultant: K. Rusnáková, oponent: R. Kitta)

 

 


použitá literatúra:

3) JANČÁR, I. Performance. In Slovník svetového a slovenského umenia druhej polovice 20.storočia  Bratislava : Kruh súčasného umenia Profil, 1999.. ISBN. 80-968283-0-4. str. 213 - 216
4) Dostupné [online]  [cit. 2010-4-12] z URL: <http://www.glbtq.com/arts/performance_art.html>
5) Rozhovor s Michalom Murinom, otázky položil Michal Stolárik, bakalárska práca, Filozofická fakulta    Univerzity Komenského,2001
6) Art Service AssosiationNadácia pre samoorganizáciu a sieť performačných umelcov a teoretikov
Dostupné online URL: :< http://www.asa.de/projects/asastart.htm/>.
7) DIRMOSER, G. – NIESLONY, B. PERFORMANCE – ART KONTEXT, (poster study) Dostupné [online]. viď. URL:<http://download-book.net/dg-mechatronic-ppt.html/>.
8) The Ballets suédois bol  prevažne švédky tanečný súbor vystupujúci v rokoch 1920 – 1925 po Európe a Spojených štátoch pod vedením Rolfa de Maré. Získal si reputáciu syntetizátora moderného umenia – kombinovali prvky tanca, drámy, maľby, poézie a hudby s akrobaciou, cirkusom, filmom a pantomímou.
9) Umelecká univerzita fungujúca v rokoch 1933 – 1956  ndaleko Ashevillu v Severnej Karolíne. Bola novým druhom školy fungujúcej na edukačných princípoch Johna Deweya.