ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

FFF

 

augusztusi nyitva tartás

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

My Space

redaktor: Zk 2010-06-24

 

    

M y  S p a c e

Interview s výtvarníkom Jozefom Suchožom

 

Poznám ťa ako človeka so svojským zmyslom pre humor. Tvoje výtvarné počiny však pôsobia väčšinou vážne, kontemplatívne, cítiť v nich človeka, ktorý rád premýšľa a ktorý si drží od vecí tohto sveta určitý, paradoxne racionálny odstup...

V prvom rade je dobré o mne vedieť, že som v podstate introvert; aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá. Preto sú práce, ktoré realizujem intímnou výpoveďou môjho vnímania sveta, autorskou poetikou - „individuálnou mytológiou“.


Prezraď niečo zo zákulisia vlastného umeleckého uvažovania. Ak ide o spiritualitu a jemné vrstvy nevysloviteľného – je u teba umenie paralelou tradičného náboženstva, alebo jeho alternatívou?

Myslím, že skôr alternatívou. Nesnažím sa držať konkrétneho náboženstva, ale samozrejme, zaujíma ma vždy filozofia a pohľad na svet, či už na ten reálny, alebo nadzmyslový, transcendentálny. Obohacujem sa novými pohľadmi a akousi kompiláciou vzniká moje „nové vlastné náboženstvo“ ako vlastný názor na svet a prostredie, v ktorom žijem.


Tvoríš až keď ťa „okríkne“ vnútorný hlas, alebo ho k tomu vyprovokuješ svojimi otázkami?

Vo väčšine prípadov sa snažím hľadať odpovede na archetypálne otázky, ktoré ma trápia; následne sa snažím ujasniť si veci z viacerých uhlov pohľadu, často aj z histórie. V niektorých prípadoch sa inšpirujem aj samotnou ikonografiou starých majstrov, ktorú potom transformujem zo svojho pohľadu.


Existuje v umení ten „správny“ návod na umenie, ktoré je „správne“, povedzme iba v zmysle svojho obsahu?

Návod asi ťažko. Myslím, že by to bola dobrá otázka aj pre teoretikov.


Pri pohľade na tvoje diela je divák nútený zorientovať sa – vzniká forma interakcie, ktorá kladie nárok na jeho intelektuálne pozadie... Pre koho to celé robíš? Tvoríš v prvom rade pre seba? Prečo svoje objekty a inštalácie „šifruješ“ a neraz ukrývaš na odľahlých a ťažko dostupných miestach?

Určite svoje práce netvorím len pre seba. V prvom  rade sa snažím vytvárať osobné „intímne priestory“, ktoré pôsobia na každého inak - čo je aj dôvodom výberu konkrétnych miest pre jednotlivé inštalácie. Tieto priestory si vyberám, aby čo najviac komunikovali s konkrétnou ideou práce. Často, ale nie vždy, sú to opustené priestory kostolov, pivníc, kaštieľov. Ich častá nedostupnosť má iba umocňovať ich intímnosť. V súčasnosti sa už akoby zotrela hranica medzi intimitou a verejným... V týchto opustených priestoroch je memorabilita miesta ako duchovný odkaz existencie, ktorá tu kedysi bola, ale zanikla. Ako napríklad staré civilizácie. Kódovanie, alebo šifrovanie je v týchto inštaláciách dôležité z hľadiska vrstvenia  hladín významov, ktoré kladú dôraz na archetypálne otázky s existenciálnym odkazom.


schz

 

Prečo je atraktívne vystavovať napr. land-artové diela v galérii, keď je ich existencia spätá s úplne iným priestorom (site-specific)? Ide o jednoduchý princíp kontrastu? Alebo o formálne vyrovnávanie sa s prestížou inak (mestsky) orientovaných umelcov?

Neviem či je to atraktívne, ale určite je to jedna z foriem prezentácie inštalácií, ktoré sú plnohodnotne „in situ“. Takýmto spôsobom sa prezentovali napríklad aj umelci land artu. Richard Long prezentuje svoje projekty vo forme fotodokumentácií, alebo prepája galerijný priestor s prírodou a z kameňov privezených z rôznych lokalít USA vytvára kruhové kompozície. V prípade mojich inštalácií je situácia trochu iná, lebo sa snažím vytvárať „imaginárne priestory“, ktoré priamo komunikujú s vopred zvoleným konkrétnym miestom. Preto je zložitejšie vystihnúť ich formou fotodokumentácie; možno skôr videodokumentáciou.


Je zaujímavé sledovať ako umelci narábajú s časopriestorom. Do akej miery je v tvojich sochárskych multimediálnych inštaláciách prítomný čas? Ide „iba“ o spirituálne odkazy pre večnosť?

Čas je dôležitou zložkou všetkých mojich prác. Či už formou performance s výtvarným materiálom ako napr. v diele „Očistné nádoby“, alebo v niektorých videoinštaláciách, napr. v „Personal dome“ v Poprade, kde sa v cyklickom opakovaní objavovali na vzduchom nafukovanej kupole (v čase a priestore meniaca svoj tvar) obraz mojich úst. Napokon sú to inštalácie realizované v alternatívnych priestoroch, vždy iba na krátky čas, aby zanechali stopu v pamäti divákov. Na fotodokumentácii je však zachytený iba okamih z celkovej živelnosti diela. Nejde mi iba o spiritualitu večnosti, ale aj o pominuteľnosť a rôzne protiklady ako reálny-imaginárny, inštitucionálny-alternatívny, sakrálny-profánny, duchovný–telesný...


Galéria v Podkroví v Banskej Bystrici nedávno uviedla tvoju autorskú výstavu „My Space“. Jej názov môže evokovať zahltený priestor webových komunít, ale aj stav mysle na opustenom ostrove. Ako je v tomto prípade rozdelený vnútorný a vonkajší priestor medzi umelcom a divákom. Kto je kto?

My space je v tomto prípade miestom komunikácie. Vstupom do mojich „imaginárnych priestorov“, sa divák stáva percipientom, ale aj súčasťou tohto priestoru, čím nastáva vzájomná komunikácia - akýsi dialóg medzi reálnym a imaginárnym svetom.

 

za rozhovor ďakuje Richard Kitta

 

 

Jozef Suchoža (*1978) absolvoval štúdium na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici, kde je momentálne doktorandom. Jeho tvorbu charakterizujú sochárske objekty, environmenty a inštalácie kombinované s digitálnym obrazom videa a fotografie. Jozef Suchoža sa venuje aj umeniu eventu a performancie. Poznávacím znakom jeho diel je multimedialita a autorská snaha o „uchopenie neuchopiteľného“.