ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

FecsoDuncsak

 

Sloboda

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Lucie Bílá v kúpeľoch+

redaktor: Zk 2010-07-14

 

 

Trio Sokol
Lucie Bíla v kúpeľoch – anotácie a poznámky


Samotné karaoke by malo trvať približne 2 minúty. Priemerné časy na prečítanie hore uvedených odkazov po zadaní kľúčových slov do počítačového prehliadača, očíslované ako (4), (7) a (10), sú po 10 sekúnd, teda spolu 30 sekúnd. Časy na zhliadnutie a vypočutie ďalších odkazov (1), (2), (3), (5), (6), (8), (9), (11), (12) a (13) sú 619, 164, 148, 422, 86, 118, 118, 379, 204 a 291 sekúnd, teda spolu 2579 sekúnd, čo je približne 43 minút. Wikipedia o karaoke uvádza: „Karaoke (z japonského kara – prázdny a ōkesutora  – orchester) je forma zábavy, kde amatérsky spevák spieva do hudeného základu. Skladby sú väčšinou veľmi známe populárne piesne, z ktorých je čiastočne alebo úplne odstránený hlas pôvodného interpreta. Slová piesne sú zobrazované na obrazovke alebo plátne. Sú často animované alebo menia svoju farbu v závislosti na práve hranej časti. Pomáhajú tak spevákovi udržať správny rytmus. Ako zdroj karaoke môžete použiť midi súbory s vpísaným textom.“

Príbeh o Vijovi (1) od Nikolaja Vasilieviča Gogoľa bol už aj viackrát natočený ako film pod rôznymi názvami. Nepodarilo sa nám zistiť, či bol natočený aj Sen smiešneho človeka od Fiodora Michaljloviča Dostojevského. Našim snom je totižto napísať scenár pre takýto film. Je pravdepodobne, že varianty Gogoľovho Viju boli využívané pri vytváraní podobných umeleckých diel známych spisovateliek a spisovateľov, ako Selma Lagerlofová, Stephenia Meyerová, Joanne Jo Murray J. K. Rowlingová, John Ronald Reuel Tolkien a Clive Staples Lewis.

„Lucia (2), ste ako Helena Trójska.“ Cestovania v čase s pomocou strojov času nie sú iba výsadou SciFi príbehov. Vyskytovali sa už vo Svätej Biblii alebo v rozprávkach, ako zázračné ohnivé vozy alebo v starovekých gréckych drámach, ako Deus ex machina a tak ďalej... Wikipedia k tomu uvádza: „V modernej terminológii deus ex machina znamená aj bytosť, objekt alebo udalosť, ktorá sa zrazu objaví a vyrieši zdanlivo neriešiteľnú prekážku (napr. príchod kavalérie). Klasický príklad tohto typu deus ex machina je Homérova Odysea; novším príkladom je Smrť Andromeda od Michaela Crichtona.“ Pre pochopenie týchto príbehov je dôležité pochopiť aj udalosť s názvom priestoročas, ktorý uprednosťňujeme pred časopriestorom. „Teória relativity nás prinútila od základov prebudovať názory na priestor a čas. Museli sme pripustiť, že čas nie je celkom oddelený od priestoru a nezávislý na ňom, ale že sú spolu navzájom prepojené a vytvárajú jedinú udalosť zvanú priestoročas. Každodenná skutočnosť nás presvedčuje, že k jednoznačnému určeniu polohy v priestore je treba troch čísiel – súradníc. Napríklad žiarovka svietiaca vo vašej izbe môže byť dva metre od jednej steny, meter od susednej steny a dva metre nad podlahou. (...) Pripomeňme si, že udalosťou rozumieme v teórii relativity každý jav, ktorý možno charakterizovať jedným bodom v priestore a ktorému možno priradiť presný časový okamžik. Udalosť v priestoročase teda môžeme špecifikovať pomocou štyroch čísel. Ich výber je opäť celkom ľubovoľný: možno použiť akékoľvek dobre definované priestorové súradnice a ľubovoľné miery času. s. 33 (...) Namiesto aby sme určovali polohu na Zemi v kilometroch severne od Piccadilly a v kilometroch západne od Piccadilly, môžeme udávať vzdialenosti v kilometroch smerom severovýchodným a smerom severozápadným od tohto slávneho londýnskeho námestia. (...) Často je užitočné chápať štyri čísla, ktoré rozlišujú jednotlivé udalosti, ako súradnice v štvorrozmernom svete nazývanom priestoročas. Nie je v našich silách si takýto svet predstaviť. Ja sám mám veľké ťažkosti, keď sa snažím predstaviť si trojrozmerné objekty, ale je jednoduché kresliť dvojrozmerné diagramy, ako napríklad povrch Zeme. (Zemský povrch je dvojrozmerný, pretože polohu každého miesta na ňom možno určiť dvoma zemepisnými súradnicami – dĺžkou a šírkou.) Najčastejšie sa používajú také diagramy, v ktorých čas narastá smerom nahor a jedna z priestorových súradníc sa mení pozdĺž vodorovnej osi. s. 34.“ HAWKING Stephen William: Stručná historie času. 1991, Praha, Mladá fronta, 190 s., s. 33 až 34, ISBN 80-204-0169-5. Vo vesmírnych hlbinách sú ale v obrovských vzdialenostiach ukryté v súbežných skutočnostiach aj viac ako štvorrozmerné priestory. Všetci traja sme sa snažili nájsť skladbu o Lucii, ktorá by najlepšie vystihovala ten fantastický dejový priestoročas, keď sa v šesťdesiatych rokoch hral v Košiciach bigbít. A našli sme tak Lucille od Little Richarda z roku 1964. „Košice, to je osobitné miesto na konci republiky, kde sa v šesťdesiatich rokoch 20. storočia ešte stále snúbil a miešal akýsi aristokratický pocit lokálpatriotizmu starousadlíkov s novou prílivovou vlnou takzvaných industrializačných dobyvateľov. Takto začína Ireney Baláž svoje rozprávanie o rocku a beate v Košiciach šesťdesiatych rokov 20. storočia. s. 311. (...) Prelom však nastal až vtedy, keď som začal študovať na vysokej škole, kde som sa zoznámil s gitaristom Augustinom Sokolom a jeho kamarátom, spevákom Teddym Farkašom. (...) Tam sa zrodila zostava Štefan Teddy Farkaš – sólový spev, tamburína, Ireney Baláž – sólová gitara, spev, Dionýz Baláž – basgitara, spev, Augustín Sokol – rytmická gitara, spev. s. 312 (...) Programovo sa hneď začal meniť štýl a repertoár. Prešli sme na tvrdšiu muziku, na rhytm and blues, najprv sme kopírovali Rolling Stones, Pretty Things, Manfreda Manna, Kinks, Spencer Davis Group, neskôr sme prešli na vlastnú tvorbu. (...) Samotný názov skupiny The High Brow (čiže Zdvihnuté obočie alebo Lepšia spoločnosť: všetci členovia skupiny boli vysokoškoláci) vymyslela budúca Sokolova manželka. Stalo sa tak v zime roku 1965 na jednej skúške v mrazivej miestnosti historickej budovy bývalého dominikánskeho kláštora, kde vtedy sídlilo riaditeľstvo Pozemných stavieb. s 313.“ JURÍK Ľuboš, ŠUHAJDA Dodo: Slovenský bigbít. 2008, Bratislava, Slovart, 390 s., s. 311 až 313, ISBN 978-80-8085-466-9.

„Lucia, ste ako Helena Trójska (3).“ Amor vincit omnia! Cherchez la femme! Láska zvíťazí vždy a nad všetkým! Všade, vždy a za všetkým hľadaj ženu! Sigmund Freud, Carl Gustav Jung, Erich From, Publius Vergilius Maro, Michelangelo Merisi da Caravaggio a Alexandre Dumas starší. Uznávaní vedeckí odborníci, staroveký rímsky básnik, italský maliar a francúzsky spisovateľ. Tých všetkých, podobne ako nás, hlboko oslovili poučenia z príbehu o krásnej Helene Trójskej. Vynikajúci herec Brad Pitt predviedol vo filme Trója, v roli Achilesa, aj názornú a výstižnú ukážku z bojového umenia. Správne vyhodnotil svoje postavenie v nastávajúcom boji. „Malý trpaslík, ale s veľkým oštepom.“ V porovnaní so svojim protivníkom bol ako trpaslík, ale s veľkým oštepom. Jeho oštep bol však vzhľadom k veľkosti a sile protivníka aj tak malý. Preto ho zabodol do zeme. Iba so štítom a s krátkym mečom sa proti nemu rozbehol. So štítom odrazil prvý oštep, ktorý po ňom protivník vrhol. Pustil na zem štít, uhol sa druhému vrhnutému oštepu a s mečom dobehol až k nemu. Iba meč proti meču. Achilesov smrteľný úder s mečom bol o zlomok sekundy rýchlejší. Lebo aj sám bol rýchlejší, v dôsledku svojej výhodnejšej hmotnosti, zotrvačnosti, hybnosti, ale hlavne rýchlejšej mysle. Lebo jeho myseľ bola čistá ako odraz mesačného svitu za jasnej bezoblačnej noci, ktorý sa zrkadlil na pokojnej a hladkej hladine jazera. Naopak, myseľ protivníka bola ako odraz mesačného svitu na rozbúrených vlnách jazera a ukrytého pod búrkovými mračnami. Neovládateľný hnev, až zúrivosť, to boli tie rozbúrené vlny a mračná v mysli protivníka. Japonskí majstri bojových umení tento čistý stav mysle bojovníka nazývali ako Mizu no Kokoro a Tsuki no Kokoro. Zásadný rozdiel medzi našim a klasickým čínskym divadlom je v tom, že v čínskom sú herci navyše aj majstri v bojových umeniach. Neskôr sa to prejavilo aj vo filme a v televíznych seriáloch. Všetci traja sme nadšení obdivovatelia takých svetoznámych hercov, ako sú Jean Marais a Gérard Philipe. Ich šermiarske umenie vo filmoch Hrbáč a Fanfán tulipán nás ale neoslovilo. Rozdiely medzi úrovňami zvládania bojových umení si predvedieme na seriáloch, ktoré sú vysielané cez TV kanály AXN a AXN SciFi. William Shatner si v osemdesiatich rokoch zahral v slávnom seriáli Star Trek. Kapitán James Tiberius „Jim“ Kirk bol v jeho predvedení vskutku vynikajúci po všetkých stránkach. Až na jedinú výnimku: jeho bojové scény nás opäť neoslovili. Tieto scény boli totižto očividne prehrávané. Pri džudistickom chvate Seoi Nage, teda prehodenie cez plece, mu jeho protivník sám priam naskočil na chrbát, nemotorne sa prevalil a bezvládne spadol na zem, ako vrece zemiakov. Je zrejmé, že Shatner nacvičoval džudistické chvaty iba povrchne a nedôsledne. Základom nácviku v džude sú pády. Spadnúť na zem počas boja môže mať vážne dôsledky. Shatnerové pády na zem nepôsobili vážne, ale skôr ako sranda. Padal na zadok a pri tom zvodne zdvíhal nožičku. Ako mladá a neskúsená baletka, keď sa pri nácviku pošmykne na podlahe v tanečnej sále. Prenesme sa o 30 rokov dopredu k seriálom, ktoré sa natáčali už v súčasnosti. David Hewlett si v StarGate Atlantis zahral postavu vedca, ktorý sa volal Meredith Rodney McKay, Joe Flanigan plukovníka, ktorý sa volal John Sheppard a Jason Momoa bojovníka, ktorý sa volal Ronon Dex. McKay bol najprv roztržitý a neohrabaný. Počas dôležitého boja mieril na protivníka s automatickou pištoľou, z ktorej sa ani nedalo vystreliť. Bola totižto zaistená proti náhodnému výstrelu. Navyše mu z rukoväte pištole už predtým vypadol zásobník s nábojmi. Neskôr ho ale Ronon dokonale vycvičil, A McKay už potom zvládal bojové umenia, streľbu z pozemských a aj z mimozemských zbraní a stal sa z neho, po boku Shepparda a Ronona, ich rovnocenný spolubojovník. Je to výstižný obraz, ako v týchto seriáloch dochádzalo pri zvládaní bojových umení k postupným zmenám k lepšiemu. Platilo to aj pre ženy. Túto trojicu totižto doplnila ďalšia bojovníčka Teyla Emmagan, ktorú stvárnila Rachel Luttrell. V seriáli Dark Angel zase Jessica Marie Alba stvárnila bojovníčku, ktorá sa za mlada volala Max Guevara a v dospelosti Geneva Locke. Je zrejmé, že na rozdiel od Shatnera, všetky hore uvedené herečky a herci prešli veľmi drahými, dôkladnými a dlhodobými výcvikmi, ktoré boli vykonávané pod odbornými vedeniami vynikajúcich majstrov v bojových umeniach.
 

(pokračovanie)