ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

FecsoDuncsak

 

Sloboda

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Lucie Bílá v kúpeľoch+ (2)

redaktor: Zk 2010-07-14

 

 

(pokračovanie)

„Lucia, spájate ľudí s humorom (4).“ Piatok. Vchádzam do miestnosti a do jej života. Lucia vstáva od stola. Na stole je odspodu osvetlená mapa letových koridorov, ktorá sa odráža na plafóne. Stojí v pozore a salutuje. Podáva hlásenie. – Súdruh nadporučík, rotná ... Jej meno ani neregistrujem. Iba ju hltám očami. Je vysoká a statná. Krv a mlieko! Husté kučery jej zvedavo vykukujú spod helmy s pripevnenými sluchátkami. Jej prirodzene ryšavá farba vlasov interferuje s ultrafialovou zložkou svetla výbojky. Okolo hlavy jej zažiari aura žltých a zelených kvetov z celofánu. V zelených očiach má žlté pigmentové bodky. Dievča s kaleidoskopickými očami. “... a girl with kaleidoscope eyes. / Cellophane flowers of yelow and green, / towering over your head.“ The Beatles: Lucy in the sky with diamonds. Pýtam sa na krstné meno. Lucia! V oblakoch. S diamantmi. O hodinku sa jej končí smena. Pozývam ju do reštaurácii neďaleko kasárne. V reštaurácii ju zase pozývam na sobotňajší ples. Pozvanie prijme. „V rôznych príručkách literatúry dnes nájdeme spomienky, že po vydaní diela sa cez Ameriku prehnala vlna „garpománie“, čo nakoniec odpovedá skutočnosti, že mladí čitatelia sa s hrdinami románu radi identifikujú, a dokonca ich svojimi životnými postojmi a náladami napodobňujú; niečo podobné môžeme sledovať už od Goetheovho Werthera až po Holdena Caulfielda zo Salingerovho románu Kto chytá v žite.“ NENADÁL Radoslav: Irvingova groteskní metafóra. 1990, In: Irving John: Svět podle Garpa, Praha: Odeon, 560 s., s. 555, ISBN 80-207-0131-1. Vraj to bolo hrdinstvo. Aspoň podľa sveta, v ktorom žije Lucia. V skutočnosti je to vždy inak. Kvôli dobrému hodnoteniu útvaru však treba mať hrdinu. Hrdinstvo? Skôr šťastie v nešťastí. Bol to nočný cvičný let. Zrážka vo veľkej výške. Nedalo sa jej vôbec vyhnúť. Dokonca zlyhal aj radar. Nikto nevedel ako sa to stalo. Možno to vskutku bolo UFO. Nasledoval voľný pád. Mikrogravitácia – ako v kozme. V kokpite sa chaoticky vznášali prístroje z rozbitej palubnej dosky. Zlovestne z nich trčali zväzky káblov. Potom plochá vývrtka. Čo treba skôr zapojiť. Automatický rádiokompas? Radšej umelý horizont! Najprv predsa treba vedieť, kde je hore a kde dole. Paradox? Veď hore je nad hlavou a dole pod nohami. Nie však vo vývrtke! Hrôza. Za taký krátky okamžik sa nedá stihnúť zapojiť jediný prístroj. Toľko vzácneho času nedáva ani veľká výška. Iba okamžik. Na definitívne ukončenie alebo zmenu života. Be or not to be? Pomoc prichádza priamo z nebies. Zážitok mystického dotyku kozmickej Matky. Spojka, ktorá spája s Matkou. Magickým káblom. Ako pupočnou šnúrou. Priamo do srdca cez ňu prúdia kozmické vibrácie, mysteriózny svit Luny a trblietajúcich sa hviezd. Možno to bol iba výplod bujnej a do krajnosti vybičovanej fantázie – ale fungovalo to. Tvar a poloha súhvezdí najprv ukazujú, kde je hore a kde dole. A potom aj kde je letisko. Pravou rukou čarovanie s kniplom, ľavou rukou s plynovou pákou. A nohami s pedálmi smerovky. Darí sa vyrovnať let a stabilizovať lietadlo. O chvíľu šťastné pristátie. „Take these broken wings and learn to fly. / All your life.“ The Beatles: Blackbird. Mystická trojica prvých písmen gréckej, hebrejskej a rímskej abecedy. – Alfa, alef a A. V rovnakom priestoročasovom dejinnom poradí je aj trojica AAA: astrológia, astronavigácia a astronómia. Je dobré mať ako koníčka leteckú astronavigáciu. Koníček, ktorý môže zachrániť život. A keby to tak nebolo? Radšej na to nemyslieť! Stále sa však vracia utkvelá myšlienka. Čo tak vymyslieť spojku, ktorou by sa dalo ľahko a okamžite zapojiť každý prístroj.
„A Ódu na radosť (5), sprevádza váš radostný smiech.“ Óda na radosť od Johanna Christophera Friedricha von Schillera, v záverečnej časti Deviatej symfónie Dmol opus 125 od Ludwiga van Beethovena a radostný smiech Lucie Bílej. To sú slová, ktoré k sebe idú. „Michelle, my belle, / these are words that go together well, / my Michelle. / Michelle, my belle, / sont des mots qui vont très bien ensemble, / très bien ensemble. / I love you, I love you, I love you,/ that's all I want to say. / Until I find a way / I will say the only words I know that / You'll understand.“ The Beatles: Michelle.

„Len spomaľte, Lucia, veď aj zajtra je deň (6) a rozkvitnete krajšie, jak čerešňový kvet.“ Práca poľudštila opicu, práca zušľachťuje človeka a pozdrav medzi súdruhmi je česť práci! Ale aby nám práca dobre išla, tak je občas potrebné aj spomaliť a načerpať nových síl do ďalšej práce a tak ďalej... Odpočinok po dobre vykonanej práci je takisto dôležitý ako samotná práca. Aby sme nevyhoreli ako preťažená žiarovka. Aby sme na druhý deň rozkvitli ako kvet. V rovnakej miere to platí pre našu duševnú aj telesnú stránku. Prírodné hodiny sú v našom vnútri nastavené tak, že dni sa pravidelne striedajú s nocami. Po každej noci svitne nový deň. Noc a deň majú v našom živote rovnako významnú a nezastupiteľnú úlohu. Naše prežitky v nočných snoch s nadprirodzenými bytosťami sú pre nás rovnako dôležité ako tie, ktoré prežívame počas dňa s prirodzenými a skutočnými bytosťami. Vlastne na takzvaných nadprirodzených bytostiach nie je nič nadprirodzené, lebo sú výsledkom nášho učenia a vzdelávania sa už odmalička. Rodičia nám rozprávajú a čítajú rozprávky o rozprávkových bytostiach. Neskôr si už sami čítame knihy s rozprávkovými, SciFi, hororovými a fantasy príbehmi. A všetky tieto nadprirodzené bytosti sa postupne sami od seba prirodzene vstrebávajú do nášho vedomia a podvedomia. Vraj v každom z nás je ukrytý upír. Netreba sa ho báť, lebo nám vôbec neuškodí. Naopak, je užitočný, príťažlivý, roztomilý a príjemný, len si to zo začiatku nie vždycky uvedomujeme. Všímajme si, že ako citlivo upíra vnímala nežná ženská duša. Žene sa snívalo o milovaní, roztúžená sa zobúdza, ide k oknu a pozerá sa von. Vchádza upír. Žena sa k nemu otočí a namiesto, aby pred ním utiekla, tak si vyzývavo siahne na prsník a ľahne si do postele. Aj tieň ruky upíra jej potom siaha na prsník. Žena v návale očakávanej rozkoše roztúžene zakláňa hlavu, aby sa upírovi oddala celou svojou dušou aj telom.

„Tam pri kúpeľoch, v Brusne (7).“ Na úvodnej stránke kúpeľov v Brusne je fotografia miestnosti s bazénom, ktorá nám pomohla nahodiť príjemnú atmošku. A aj vyriešiť, že akým spôsobom by sme mali opísať tie neopísateľné a nadprirodzené pocity, ktoré sme prežívali pri plávaní v bazéne. Miestnosť mala veľkú sklenenú stenu s výhľadom na blízky les. Nad bazénom svietilo veľké kruhové svietidlo. Odzrkadľovalo sa v skle, ako lietajúci tanier nad lesom. Odborne povedané, ako neidentifikova(teľ)ný lietajúci objekt, čiže unidentified flying object, so skratkou UFO. Tento úchvatný pohľad vyvolával v nás spomienky na naše zážitky. A aj na tajomné znamenia a podobenstvá. Vtom prišla prekrásna masérka v bielom tričku, nohaviciach a sandáloch. Povedala, že o chvíľu už bude 22 hodín a treba s kúpaním končiť. Pohľad na ňu nám vnukol náhly nápad, že by sme mohli spoločne začať písať príbehy podľa svojich fantastických zážitkov. Vrelo preto odporúčame všetkým milovníkom, obdivovateľom, záujemcom, pochybovačom a odporcom UFO, aby si prišli pred 22 hodinou zaplávať do bazénu v kúpeľoch Brusno. Pre zjavovanie sa UFO je to pravé orechové genius loci! Wikipedia k tomu uvádza: „Genius loci bol pôvodne v rímskej mytológií duch, ktorý ochraňoval isté miesto. Bol znázorňovaný ako had. Dnes sa tento termín často používa na označenie určitej charakteristickej atmosféry, ktorú má dané miesto. Často ide o malebné zákutia ľudovej a historickej architektúry, či miesta v prírode. Iný dnešný význam výrazu je veľká závislosť osobnosti od rodného kraja či prostredia.“ O hadovi zase v tejto súvislosti Wikipedia uvádza: „Had bol v starovekej mytológii kultovná materializácia božstiev (...) posvätné zviera uctievane v rôznych súvislostiach, náboženský symbol s veľa významami a podobne. (...) Svoju úlohu tu hrá fakt, že had sa pohybuje bez nôh, liahne sa z vajíčok ako vták (...) Zrejme na základe svojho skrytého spôsobu života v podzemných dierach, ale aj pre svoje zdanlivé omladnutie po zvlečení kože (...) Azda neexistuje kultúra, v ktorej by had nehral istú symbolickú úlohu.“
„Pristáli Asgardi (8), tak prosíme Vás, Lucia, príďte tam aj Vy.“ Nedá sa úplne vylúčiť možnosť, že tu s nami žijú aj mimozemšťania. Ako utajení spoluhráči hry. Zatiaľ nás len pozorujú, ako pastieri svoje ovečky. Cestou k nám prekonali obrovské vzdialenosti. My sme to zatiaľ nedokázali. Zrejme sú od nás múdrejší. Preto hneď pochopili, že ľudia na Zemi postupne všetko zničia. Vody od prameňov až k oceánom. Krv Zeme. A Zem vykrváca. Dažďové pralesy. Pľúca Zeme. A Zem sa udusí. Už aj tak vymierajúce druhy rastlín a živočíchov. Tvorstvo Zeme. A stratí sa tak zmysel života Zeme. Cesty Božej prozreteľnosti sú nevyspytateľné. Možno, že Boží trest bude na nás zoslaný cez mimozemšťanov. Vyhubia nás, aby pred nami zachránili Zem. Navyše sa ľudia aj sami navzájom zabíjajú. Takto sme sa zabíjali aj my v Afganistane. To by však bola cesta zla. My by sme ale uprednostnili cestu dobra, lebo ak sú takí múdri, tak namiesto nášho vyhubenia by nám mohli pomôcť. S pomocou ich vyspelejších mimozemských technológií by sme spoločnými silami zmenili našu Zem na novú rajskú záhradu. Spoločne by sme sa vydali aj osídľovať iné planéty. Takíto dobrí mimozemšťania by sa nám páčili. Videli sme ich na pokračovanie v seriáloch o StarGate SG1 a volali sa Asgardi.

„Malý trpaslík (9), ale s veľkým oštepom.“ Ľudová múdrosť hovorí, že iba v páru sa šťastne žije. Preto sme si do páru k Lucille od Little Richarda našli 5-4-3-2-1 od Manfreda manna.
„Go shi san ni ichi (10), itsu yon mi futa hito.“ Bojové umenie Go Džu Ryu sa vyznačuje aj číselnými vzťahmi, ktoré sa akoby čítali odzadu. Čítanie odzadu je iba zdanlivé, podobne ako v hebrejčine a arabčine, kde sa číslice aj píšu odzadu. Popri japonských čísloviek itsu yon mi futa hito sa často používali aj čínske číslovky go shi san ni ichi. Bolo to z dôvodu, že japonské bojové umenia sa vyvinuli podľa vzoru čínskych. Navyše je to bojové umenie z ostrova Okinawa, ktoré je súčasťou súostrovia Ryu Kyu v Čínskom mori.
„Haj jaja haj jaja (11).“ Indiáni sami seba nazývali ľudské bytosti a dobyvateľské bledé tváre vnímali ako mimozemšťanov z iného sveta. Takže v podstate to boli SciFi príbehy. Počas Americkej občianskej vojny, ktorá trvala v rokoch 1861 až 1865, sa v roku 1864 začal príbeh poručíka Dunbara. V bitke s konfederačnou armádou bol ťažko zranený. Príbeh bol stvárnený vo filme Dances with wolves. Režíroval ho a hlavnú úlohu si v ňom zahral Kevin Costner. Podobný príbeh pokračoval a vyvrcholil v bitke pri rieke Little Bighorn, v dňoch 25. až 26. júna 1876, vo Veľkej vojne Siuxov, ktorá trvala v rokoch 1876 až 1877. Tento príbeh bol zase stvárnený vo filme Little big man. Postavu pani Luise Pendrakeovej si v ňom zahrala Faye Dunaway, Malého veľkého muža Dustin Hoffman, Starú stanovú kožu Chief Dan George a generála Georga Armstronga Custera Richard Mulligan.
„Tu je Pocahontas (12), veľa dymu, mokré drevo, tam sú bledé tváre.“ Je to podobný SciFi príbeh, ako vo filmoch Dances with wolves a Little big man, len sa odohral v inom storočí. Pocahontas sa narodila roku 1595 v americkom štáte Virginia, zomrela roku 1617 v anglickom meste Gravesend a tam je aj pochovaná v kostole svätého Georga. Spievajúca Pocahontas je ako Lucie Bíla. Počas karaoke by sa preto na pozadí mal premietať animovaný film o Pocahontas. Ako ležia pod slnečnicami Vincenta van Gogha. „Come roll in all the riches all around you / and for once, never wonder what they're worth.“

„Som jedným (13) zo siedmych Asgardov, čo navštívil vás a klon vašej pozemskej Lucie, očaril nás!“ Náš pôvodný príbeh bol o siedmych asgardských dôchodcoch, ktorí strávili na našej planéte svoju liečebnú dovolenku na zotavenie. Kvôli utajeniu sa pri tom vydávali za trpaslíkov. Aby sa mohli dokonale zamaskovať pomocou hrubej vrstvy telového mejkapu na tvári, parochne s dlhými vlasmi, falošnej hustej brady, dlhých fúzov, až po uši a do čela stiahnutej veľkej čiapky, slnečných zrkadlových okuliarov, rukavíc, vysokých čižiem a na mieru ušitých šiat, zahaľujúcich celé telo. Bývali v hustom neobývanom lese, pracovali pod zemou v hlbokej bani a našli zlatý poklad. To im síce zaručovalo bezstarostný život, ale občas si kvôli kondičke išli zamakať do bane. Navyše zmenený tlak ovzdušia v hlbokej bani a stála vlhkosť, bez ohľadu na vonkajšie poveternostné podmienky, mali blahodarný vplyv na ich zdravotný stav. Asgardská cestovná kancelária im zabezpečila výber našej planéty Zem, rozprávky o Lucii a siedmych Asgardoch, riekaniek, pesničiek, melódií, filmov, masáží, neobývaného lesa, prekladateľských komunikátorov, zamaskovanie, vyhĺbenie bane, nájdenie pokladu s pomocou vyspelejšej asgardskej technológie, dodanie klonu pozemskej Lucie, dopravu na asgardskú domácu základňu a nakoniec im to všetko preplatila asgardská zdravotná poisťovňa. Vskutku pekné SciFi!

 

Trio Sokol
ilustrácia: Stargate Worlds, MMO game