ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

FFF

 

augusztusi nyitva tartás

 

Róth Maximilián

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Interview s Georgeom Dunningom

redaktor: sk 2010-07-31

 

 
Z interview s Georgeom Dunningom:

 


JOHN CANEMAKER: Pred piatimi rokmi som na CBS-TV videl pencil test Vášho animovaného filmu “The Tempest” (“Búrka”). Ešte stále pracujete na tomto filme?

GEORGE DUNNING: Rozhodne áno, dokonca viac ako predtým. Mám niekoľko kúskov v nedokončenom stave a niekoľko ďalších, na ktorých práve pracujem. Snažím sa byť čo najosobnejší. Mojím cieľom je natočiť niekoľko minút a odprezentovať ich hackerom, aby som dokázal, že Shakespeare sa dá urobiť, ako animovaný film. Je jasné, že hraný film s hviezdnym obsadením je z hľadiska príjmov pre pokladnicu omnoho výhodnejší. Ľudia sa ma pýtajú, prečo to točiť ako animáciu. Zdá sa to vhodné, pokiaľ ide o fantasy stránku. Ale za tým je niečo, čo podľa mňa treba ukázať, a práve to robím. Zároveň to odkrýva technickú líniu, v ktorej môžu pokračovať ďalší.    


J.C.: Chystáte sa vynechávať slová tak, ako ste to urobili pri básni, ktorá bola podkladom pre film “Damon the Mower” (“Kosec Damon”)?

G.D.: Je ťažké sa k tomu teraz vyjadriť, pretože som práve uprostred filmu. Možno zmením názor a urobím to celé inak. Ale v tejto etape zisťujem, že vždy vynechávam slová. Vybral som si istú sekvenciu rozhovoru a enormne som ju skrátil – polovicu som vynechal. Potom som sa na to pozrel a vynechal som toho ešte viac. Stále toho veľa vynechávam. Myslím, že je to legitímne, ale predsa ma znepokojuje, že ide o zasahovanie. Zároveň si však myslím, že z pohľadu javiska tu verbálna stránka plní funkciu, ktorá vo filme nie je nevyhnutná, ak to tak môžem povedať. Je to ako keby som hovoril, že viem ako prepísať Shakespeara a trochu sa toho bojím. Jednoducho cítim, že to čo robím je tvorenie filmu. Ja neprepisujem Shakespeara, ale tvorím film. V tomto zmysle by mal byť použitý dialóg bez vynechania jeho veľkej časti.  


J.C.: V klipe som videl kráčať bytosť podobnú stromu.

G.D.: To je Caliban. Vystupuje ako strom počas celého filmu. Nechal som sa uniesť jednou frázou, keď hovorí: „Tento ostrov je môj.“ Zrazu ma to zasiahlo. Videl som obraz tohoto stromu, ktorý je taktiež plný bytostí. Celý klip je trochu ekologicky ladený. Na konci hry odchádzajú a na ostrove ostáva Caliban. Táto situácia pripomína hacknutie sa do prírody.

 
J.C.: Budete v tomto filme používať rôzne grafické techniky?

G.D.: V tejto chvíli nie je film nejaký hypermoderný čo sa týka technických vecí. Používam ccl levely a xeroxové kópie kresieb. Snažím sa udrživať veci ľahko ovládateľné a v takej forme, aby ostatní mohli pomôcť. Pretože ak začnete používať techniku, ktorú ovláda iba jedna osoba, je to veľmi obmedzujúce.


J.C.: Natočili ste pred “Yellow Submarine” nejaké celovečerné filmy?

G.D.: Nie, točili sme TV seriál Saturday morning na hudbu Beatles. King Features to zorganizovali s Beatles a získali povolenie vytvoriť kreslenú verziu štyroch hudobníkov. Bolo to strašné, kresby boli veľmi úbohé. Show bola veľmi obyčajná, lacná a druhotriedna. Bol to ten typ show, kde sú dve čísla nastavené na pätnásť minút prispôsobené na ďalších pätnásť minút, aby z toho bolo pol hodiny. Tak či tak, každý týždeň sme natočili novú polhodinovú show, dali sme to do labáku, nasadili do lietadla, dali sme si deň voľna, a potom sme začali odznova, pomaly postupujúc. Boli to King Features (novinársky syndikát), ktorí prišli s nápadom natočiť celovečerný film neustále tlačili na Briana Epsteina (manažéra Beatles). Veľmi dlho to nechcel odkúpiť, ale napokon súhlasil.


J.C.: Bolo to okolo roku 1967?

G.D.: Áno, a preto sa naše štúdio na to dalo. Ako som povedal, kresby postáv v televíznej show boli beznádejné, hoci King Features nič nenamietali. Nemali na vec žiaden názor. Bol to viac-menej obchod. Boli sme zúfalí a ja som poskakoval dookola ako šialený, keďže som vedel, že sa to musí vyriešiť, lebo inak je s nami koniec. Skúšal som niekoľko rôznych návrhov. Dostali sme sa k časti záznamu, kde sa štyria chlapci z Beatles rozprávali po jednom z nahrávaní. Vzali sme tento rozhovor, zanimovali sme ho a stále sme testovali a skúšali nové veci. Videli a obdivovali sme grafické návrhy Heinza Edelmanna v časopise “Twin”. A pomysleli sme si: „Prečo ho aspoň nevyskúšať?“ Tak sme sa s ním skontaktovali, Edelmann priletel, ukázali sme mu, na čom pracujeme a on na dva týždne zmizol. Pamätám si tú hnedú obálku, v ktorej prišli štyri kresby, na každej jeden Beatlesák. Boli naozaj skvelé, veľmi kvalitné. Videli ste, že to nie je Mickey Mouse, nie je to to, ani ono – jednoducho to bolo! Ten film je skutočný fenomén.

         
J.C.: Je to časová schránka 60-tych rokov.

G.D.: Je to tak. Prispeli k tomu mnohí ľudia. Film žije vďaka hudbe Beatles.
Mali sme rozpočet milión dolárov a jedenásť mesiacov, aby sme to natočili. Beatles dostali 200 tisíc dolárov z rozpočtu. Na filme spolupracovali traja režiséri: Jack Stokes, ktorý sa učil remeslu u celej generácie animátorov v Londýne, začínajúc animátorom z Disney Davidom Handom (režisér “Snehulienky”). Ďalším režisérom animácie na “Ponorke” bol Eddie Radich; a Bob Balser, ktorý bol dlho v Barcelone, je tretím režisérom.
Asi päť mesiacov pracovalo 200 ľudí v našom štúdiu v Soho Square. Spomínam si na to obdobie, bolo to úžasne produktívne obdobie plné obetavej práce. Všetci boli veľmi nekompromisní a pracovití. Celá atmosféra sa niesla v duchu “Ukážeme im”, mysliac tým celý zvyšok sveta “že my v Londýne to dokážeme urobiť”. To je zvláštna súčasť prípravy celovečerného filmu.


J.C.: Yellow Submarine bol prvý britský celovečerný film od čias natočenia “Animal Farm”, však?

G.D.: Presne tak. Film zarábal peniaze napravo aj naľavo, ale nie pre TVC, a to nás takmer zruinovalo. Je to veľmi dlhý a veľmi trpký príbeh. Bolo to pre nás veľmi ťažké obdobie. Prekročili sme rozpočet, hoci nie o veľkú sumu. Ľudia z produkcie od King Features zorganizovali prevzatie spoločnosti. Bola to veľmi nepríjemná situácia a veľa sme sa z nej naučili. Keď už bolo po všetkom, všetko sa urovnalo a naše vzťahy s King Features sa obnovili. Ale celá tá vec bola veľmi nepríjemná.


J.C.: Získali ste si kredit filmového umelca tým, že robíte osobné filmy. Má Vám Vaša práca v TVC pomôcť pokračovať v kariére ako nezávislý umelec?
 

G.D.: Predpokladám, že odpoveď je áno. Človek musí z niečoho žiť. Dlhodobo som mal príjem z pôsobenia v Kanadskej filmovej rade. Veľa som sa tam naučil a páčila sa mi takáto forma existencie – vládna podpora, rozpočty na filmy a všetky tie špeciálne prostriedky, ktoré ste mohli takouto formou získať a ku ktorým sa v chladnom svete obchodu nedostanete.

 
J.C.: Kto najviac ovplyvnil Vašu umeleckú kariéru?

G.D.: McLaren. Alexeleff. Bartosch. A potom je tu celý Disney svet, bez ktorého by sme všetci boli chudobnejší, a myslím, že ma v rôznych smeroch veľmi ovplyvnil.

 

z anglického originálu preložila Slávka Kittová

 

 


GEORGE DUNNING (1920-1979): FILMOGRAFIA
1943: J’AI TANT DANSE (I have danced so much), AUPRES DE MA BLONDE (By my blonde, Chants populates),
1944: GRIM PASTURES,
1945: THREE BLIND MICE,
1946: CADET ROUSSELIE, (UPRIGHT AND WRONG),
1947: THE ADVENTURES OF BARON MUNCHHAUSEN, FAMILY TREE (s Evelyn Lambard),

1959: THE WARDROBE,
1962: THE FLYING MAN, THE APPLE,
1968: CHARLEY, THE LADDER, THE YELLOW SUBMARINE,
1970: MOON ROCK,
1973: THE MAGGOT.

Publicita a sponzorované filmy:
1946: DISCOVERY - PENICILLIN,
1958: THE STORY OF THE MOTOR-CAR ENGINE,
1962: THE EVER-CHANGING MOTOR-CAR,
1962-65: THE ADVENTURES OF THUD AND BLUNDER (instruktážny film pre Coal Board), 1966: BEATLES (TV série s Jackom Stokesom), CANADA IS MY PIANO (s Billom Sewellom).