ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Sándy

 

BabamasszázsSK

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Mathew Barney

redaktor: rk 2010-07-30

 

 

Matthew Barney (San Francisco, 1967) je súčasný významný predstaviteľ amerického multimediálneho umenia. Zaoberá sa sochárstvom, fotografiou, kresbou ale najmä filmom a videoartom. Pre jeho rané práce sú charakteristické skulptúry, objekty a inštalácie, ktoré kombinuje a funkčne dopĺňa s performanciou a videom. Upozornil na seba cyklom HQ videoartových diel známych pod názvom The Cremaster. Túto sériu vytvoril v rokoch 1994 až 2002. Pozostáva z piatich filmov, ktoré ako celok zaznamenali výrazný celosvetový úspech a zapísali sa do histórie avantgardného filmu.


"Drawing Restraint"

Barneyho doteraz neuzavretý cyklus Drawing Restraint začal v roku 1987 ako rad štúdiových experimentov, ktoré analyzujú "atletický model rozvoja". K rastu svalstva dochádza iba jeho namáhaním a reakciou je odpor, až "zničenie" svalových buniek, no v konečnom dôsledku sa sval stáva silnejším a odolnejším. V projekte operuje so znehybnením tela, pričom sa snaží urobiť jeho nákres / Drawing Restraints 1-6 (1987-1989). Táto fáza bola zdokumentová videom a fotografiami. Drawing Restraint 7 mal úspech na Bienále v Benátkach v roku 1993. Preto túto časť bola charakteristická naratívnosť, Barney použil tri video kanály ako aj výber svojich kresieb a fotografií.
Séria desiatich vitrín, ktoré obsahovali kresby, pomenoval autor ako Drawing Restraint 8 a predznamenala deviatu časť. Za soundtrackom k experimentálnemu filmu, ktorý predstavoval Drawing Restraint 9, stála Björk. Deviatka obsahovala veľkorozmerné skulptúry, kresby, ktoré kopírovali idey ako šintoizmus, ceremónia pitia čaju, lov veľrýb a ťažba a rafinéria ropy.
Drawing Restraints 10 - 16 (2005–07) znamenajú istý posun v použití a chápaní samotných autorských diel, sú skôr ukážkou site-specific perfomancie, pripomínajú skoršie práce realizované autorom na Yale.


"The Cremaster"

Epický cyklus Cremaster (1994–2002) je Barneyho spektakulárny projekt pozostávajúci z piatich celovečerných filmov. Ústrednou témou je samotný proces tvorby autora. Jeho sochársky background sa prejavil originálnym spôsobom v celej svojej šírke a to v médiu HQ videa.
Barney sa akoby snaží o zdokonalenie a posun sochárskeho diela vyhodnocovaním aktuálnej pozície, osvetlenia, veľkosti a tvaru na scéne. Barney považuje svoj audiovizuálny materiál za prostriedok ale aj ako konečný produkt sochárstva, čím priamo nadväzuje napr. na rané videoperformancie Brucea Naumanna. Na soundtrackoch spolupracoval s Jonathanom Beplerom, ktorý komponoval a aranžoval všetky audiostopy The Cremaster. Multimediálnu podobu získava cyklus tým, že v rámci kinematografickej kompozície sa Barney režisérsky nevyhýba ani fotografiám, kresbám, sochám a inštaláciám, ktoré vnútorne a (ne)logicky prepája s každou epizódou. Jeho koncepčným východiskom je mužský sval - cremaster, ktorý ovláda testikulárne kontrakcie ako prirodzenú reakciu na vonkajšie podnety.
V celom cykle Barney narába s anatomickou alúziou na ľudské reprodukčné orgány. Barney sa ale dostáva až k obsesívnemu záujmu o embryonálny proces, v ktorej dochádza k sexuálnej diferenciácii rodiaceho sa jedinca.
The Cremaster 1 až 5 v podstate umelecky reflektuje tento biologický vývoj. Cyklus sa však opakovane vracia k okamihom raného sexuálneho vývoja, v ktorom je výsledok procesu stále neznámy. K čistej potencionalite sa Barney dostáva prostredníctvom sugestívnych obrazových metafor.
Cyklus The Cremaster sa vyvíjal počas ôsmich rokov, Barney tak cielene využil nielen poznatky z biológie, ale aj iných oblastí ako geografia, geológia, psychológia a mytológia. Využil ich pre vlastné umelecko-vedného skúmanie a výsledné stvárnenie. Barneyho fotografia, často zaliata v plaste, je vo filme prítomná vo forme diptychov a triptychov, v snahe uchovať klasické portréty protagonistov pohybujúcich sa na časovej ose. Jeho grafitové a vazelínové kresby predstavujú kľúčové aspekty projektu z pohľadu celkovej koncepcie a organicky dotvárajú cyklus The Cremaster.

 


"After 2007"

Po vyčerpávajúcom cykle sa Barney vrátil k živým vystúpeniam pred publikom.
"The pieces Ren" a "Guardian of the Veil" síce vychádzajú z atmosféry The Cremaster, ale sú už konkrétnym rituálom, ktorého podklad čerpal autor z egyptskej symboliky dôkladne spracovanej v knihe Normana Mailera "Ancient Evenings".
V júni 2009, v spolupráci s Elizabeth Peyton, Mathew Barney vytvoril a zrealizoval peformanciu s názvom "Blood of Two". Performancia bola zároveň otvorením nového exhibičného priestoru nadácie Deste - "Slaughterhouse" na gréckom ostrove Hydra. Dvojhodinového predstavenia sa zúčastnila aj skupina potápačov. Tí z neďalekej zátoky vytiahli vitrínu s kresbami, ktorá tam bola umiestnená niekoľko mesiacov predtým. Paralelne s tým, sa k Slaughterhouse blížil pohrebný sprievod rybárov, ktorý niesol v truhle mŕtveho žraloka. V priestoroch Slaughterhouse bola vitrína otvorená, a žralok uvarený a zjedený účastníkmi performancie...

 

z anglických originálov vybral a preložil
Richard Kitta

zdroje:
http://www.cremaster.net/
www.drawingrestraint.net
http://en.wikipedia.org/wiki/Matthew_Barney
http://unit.bjork.com/specials/dr9
http://tmagazine.blogs.nytimes.com/2009/06/17/now-viewing-blood-of-two/