ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

FecsoDuncsak

 

Sloboda

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Homo Neanderthalensis

redaktor: Zk 2010-09-05

 

 

Homo neanderthalensis

Homo neanderthalensis, (alt. Homo sapiens neanderthalensis) alebo jednoducho neandertálec je praveká forma človeka . Jeho pozostatky boli vôbec prvou preskúmanou fosíliou pravekého človeka so zverejnenými výsledkami.
Prvé lebky neandrtálcov boli objavené v belgickej lokalite Engis (1829) a vo Forbesovom lome na Gibraltári (1848 ). Tieto nálezy však boli uložené v múzeách a preto je často za prvú lokalitu nálezu kostrových pozostatkov mylne považovaná dolina Neandertal neďaleko Düsseldorfu, z ktorého bol odvodený aj názov celej vývojovej vetvy.
Prvú zvyšky kostry neandertálca objavil v údolí Neandertale profesor Carl Fuhlrott roku 1856. Nález skompletizoval a preskúmal. Jeho závery boli pre vtedajší vedecký svet neprijateľný. Odporcovia Fuhlrotta a iní vedecké autority tej doby na čele s G. Cuvierom to príkro odsudzovali. Až Darwinova teória evolučnej biológie roku 1859 a ďalšie nálezy dali nakoniec za pravdu Fuhlrottovi.

Dlhodobým problémom bolo od začiatku to, kam neandertálca vo vývojovom diagrame radiť. Dnes prevláda názor, že ich pôvod je úzko spätý s „evolučným skokom“ v dejinách rodu Homo, ku ktorému došlo zhruba pred 1 miliónom rokov v Afrike. Po dlhom období stagnácie sa náhle na africkom kontinente vynárajú progresívnejšie formy hominidov s vyšším objemom mozgu a vyššou postavou ako u ich predchodcu Homo ergaster a príbuzného druhu Homo erectus . Jedna skupina týchto vyspelých praľudí už minimálne pred 800 000 rokmi osídlila Európu. Vedci im pridelili názov Homo antecessor ("človek-priekopník"). Pred približne 600 000 rokmi sa z Homo antecessor vyvinul nový druh , Homo heidelbergensis, ktorý je považovaný za predka neskorších neandertálcov. Potvrdzujú to aj výskumy DNA extrahovanej z kostier neandertálcov, ktoré indikujú, že posledný spoločný predok neandertálcov a moderných ľudí žil pred 700 000 rokmi a k definitívnemu rozštiepeniu oboch druhov došlo zhruba pred 370 000 rokmi. Homo heidelbergensis bol v Európe čoskoro konfrontovaný s prudkými poveternostnými a klimatickými zmenami, ktoré charakterizovali príchod Doby ľadovej. Staroba spoločného ženského predka všetkých neandrtálcov (asi 250 000 rokov) zodpovedá vrcholu tzv. Mindelského glaciálu, kedy sa v Európe objavujú prví hominidi s rysmi neandrtálca. Vo svojej typickej forme sa neandrtálci vynárajú na konci ďalšieho glaciálu spred 130 000 rokov.
 
Na tvári neandertálca bol zaujímavý výrazný nos, nízke ploché čelo a takmer neviditeľná brada. Objem ich hlavy sa pohyboval na úrovni rozpätia hlavy súčasného človeka (takmer 1500 cm3). Podľa štúdií DNA mali títo hominidi svetlú pleť niektorí z nich mali už ryšavé vlasy.
Posledné stopy mousteriénu a kostier nenadertálcov sa nachádzajú v Španielsku a vo východnej Európe pred zhruba 30 000 rokmi. Poslední neandertálci žili v jaskynnom systéme pri Gibraltáre ešte pred 24 000 rokmi.
Azda najzaujímavejšou otázkou ostáva, či sa mohli neandertálci skrížili s modernými Homo sapiens a prispieť tak k súčasnému európskemu genofondu . Podľa antropológov je to nepravdepodobné, pretože už na kostrách najstarších európskych sapientov sa nachádzajú určité typické neandertálske znaky, ktoré sa u vtedajších afrických Homo sapiens nevyskytovali.
Pôvodná časť populácie, ktorá okupovala tropickú Afriku, sa vyznačovala štíhlou konštrukciou tela a relatívne dlhými končatinami. Táto telesná stavba „zväčšovala“ povrch tela v pomere k telesnej hmotnosti a umožňovala rýchlejšie odvádzať prebytočné teplo z tela. Predkovia neandertálcov sa museli vyrovnávať s diametrálne odlišnou klímou, ktorá naopak vyžadovala maximálnu konzerváciu telesného tepla a teda aj relatívne zmenšenie telesného povrchu.
Po prekonaní dvoch dôb ľadových sa neandertálci pôsobili muskulárnejšie a odolnejšie. Boli približne 165 cm vysoký, s mohutným trupom a robustnými kosťami, ktoré boli potrebné pri love na robustné zvery vtedajšej fauny. Potrava neandrtálcov obsahovala hlavne mäso veľkých zvierat (veľké bylinožravce) ale aj morské živočíchy ako mäkkýše, tulene, ryby, morské vtáky a korytnačky. Niektoré nálezy dokonca preukazujú to, že neandertálec si už čistil zuby...

Charakteristickým znakom neandertálca je tzv. "mousterská kultúra (mousterien)“. Tá sa vyznačuje osobitou technikou výroby nástrojov, ktorá sa v Európe objavuje pred zhruba štvrť miliónom rokov. Neandertálec dokázal pokročilo opracovávať aj drobné štiepky kamenného jadra, ktoré boli v predchádzajúcom období len výrobným odpadom. Na konci stredného paleolitu sa v súvislosti s neandertálcami stretávame s ich pohrebiskami, z ktorých najznámejší je lokalizovaný v irackom Šnidare, ktorý obsahoval kostru človeka s amputovanou rukou.
Posledné genetickej výskumy ukazujú, že európski neandrtálci prenikli až do strednej Ázie. Za najvýchodnejšie položené nálezisko bola doteraz považovaná jaskyňa Tešik-Tas v Uzbekistane. V nej boli v 30. rokoch 20. stor. objavené pozostatky neandertálskeho dieťaťa staré asi 70 000 rokov. Analýza DNA z približne 30-38 000 rokov starej kostry v Okladnikovej jaskyni na Altaji ukázala, že patrí neandertálcovi. Neandertálci tak obývali aj južnú Sibír.

 


zdroj:
http://en.wikipedia.org/wiki/Neanderthal
http://animals.about.com/od/primates/p/neandertal.htm