ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otvárací cas

 

Róth Maximilián

 

Sándy

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

A. Sokol - P.F. 2011 (1)

redaktor: zk 2010-10-24

 

 

Augustin Sokol

P. F. 2011

 


Zdvihol som čašu a predniesol novoročný prípitok: Pred hviezdnou bránou nového roku vám zo srdca želám veľa lásky, zdravia, porozumenia a pokoja!
Po mojom prípitku začali na nebi vybuchovať rakety. Ako vo filme Hviezdna brána.
(Úvodná poznámka: V zátvorkách sú kľúčové slová. Po ich zadaní do počítačového prehliadača sú na takto vyhľadaných odkazoch uložené pôvodné znenia použitých variantov umeleckých diel. To je v súlade s platnými zákonnými ustanoveniami o autorských právach.)
(Stargate Emmerich youtube) http://www.youtube.com/watch?v=lh6EYbcBv5Y
 

Klikol som si na odkaz, osviežil si tak pamäť, predstavivosť a nahodil príjemnú atmošku. Pri ďalšom písaní som to viackrát zopakoval. Takto písať je asi nudné a hlúpe. Ale ja viem písať iba takto. Spomenul som si na známy vtip. Andrej povedal Borisovi: „Dnes mi vyšiel prvý článok.“ Boris sa začudoval: „Ty si aj spisovateľ? Nevedel som o tom.“ Andrej odvetil: „Nie som spisovateľ. Mám pásomnicu.“ Veru, je to tak. Dobrých spisovateľov je málo. Hostiteľov pásomníc je omnoho viacej. Občas som si pri táborákoch zaspieval, hral na gitare a rozprával svoje príbehy. Vyvolávalo to vo mne príjemne pocity. „Rozprávka vo svojej funkcii je rozprávanie v kruhu poslucháčov. Rodí sa z potreby rozprávať a z rozkoše naslúchať. Zosadnúť si a nechať sa ukolísavať hovoreným slovom.“ Tak povedal Čapek. Platilo to najmä u prírodných národov. Tak povedal Strauss.
(Claude Lévi Strauss wikipédia) http://sk.wikipedia.org/wiki/Claude_L%C3%A9vi-Strauss
 

(V odkazoch sú medzery nahradené znakmi pre podčiarknutie. Splývajú však s podčiarknutím odkazu.) Na rozdiel od nás prírodné národy žili v omnoho užšom súlade s prírodou. Mal som to šťastie žiť s nimi pod jednou strechou. Stal som sa tak samozvaným odborníkom vo sviatostiach ich viery, nádeje a lásky.
(bibliaaty.sk 1KOR 13, 1-13) http://www.bibliaaty.sk/1KOR,13
 

„13 A teraz zostáva viera, nádej a láska, to troje, ale najväčšia z nich je láska.“ Tak povedal Pavol. Utešoval som sa s nádejou, žeby to mohlo byť ako pri rozprávaní mojich táborákových príbehov. Začal som preto písať. Napodobňoval som našich predkov. Vzal som si svoj zálesácky nôž, orezal som s ním husie brko a opatrne ho namočil do atramentu. Jeho stopa sa pomaličky plazila po snehobielom papieri. Ako had. Máme hada. Pytóna kráľovského. Je to náš domáci miláčik. Jeho fotku mám stále pri sebe. Pre šťastie. Pustil som si k tmavomodrému atramentu skladbu Tmavomodrý svet od Ježka. „Postoj chvíľa, si krásna!“ Tak povedal Goethe. Chvíľku som počkal. Až pokiaľ atrament úplne zaschol. Mal som dostatok času v pohode si popremýšľať, že o čom som písal. Minulosť plynula v súvislej zlatej niti príbehov cez prítomnosť do budúcnosti. Ako to budú vnímať čitatelia? Otázka, ktorá zaznela aj na školeniach o tvorivom písaní. Spomenul som si na dva známe vtipy. Prvý vtip. Do električky nastúpil kôň a v pohode sa usadil. Od sprievodcu si kúpil lístok a hneď ho zožral. Na ďalšej zástavke nastúpil revízor. Sprievodca ho schválne poslal za koňom. Revízor ho vyzval, aby sa preukázal platným cestovným lístkom. Kôň iba zaerdžal na celú električku. Siahol si s kopytom do vrecka a vytiahol mesačník.
(Sandokan the tiger from Malesia youtube) http://www.youtube.com/watch?v=dTOW2iBkyPA
 

Druhý vtip. V električke sedel občan cigánskeho pôvodu. Mal dlhé vlasy, fúziská a hustú bradu. Revízor ho vyzval, aby sa preukázal platným cestovným lístkom. Občan odvetil: „Je to vôbec možné! Ty si ma nespoznal? Mňa? Slávneho a nebojácneho Sandokana? Veď predsa aj každý hlupák vie, že Sandokan žiadny lístok nepotrebuje!“ Revízor telefonicky zavolal policajtov. Po ich príchode opäť občanovi zopakoval svoju výzvu. Ten sa iba potmehúdsky usmial popod fúzy a bez slova vytiahol z vrecka mesačník. Rozdiely medzi týmito vtipmi sú zrejmé. V čase prvého vtipu sa dalo z električky za jazdy naskakovať aj vyskakovať. Mala iba jeden vozeň s dvoma dverami, ktoré boli stále otvorené. Po vozni chodil sprievodca, ktorý predával a s klieštikmi štikal lístky. Dnešná mládež by si to mohla vychutnať už iba vo filmoch. Naopak, vtedajšia mládež by si asi ťažko vedela predstaviť dnešné električky. Skôr tak električku s koňom. Vozne boli totižto najprv ťahané po koľajniciach s koňmi. Vráťme sa k našej silvestrovskej oslave. Za slávnostne prestretým stole sme boli piati. Mali sme už za sebou viaceré spoločné misie. Na prvej som zabezpečoval výučbu rozoberania, skladania a údržby strelných zbraní.
(Cesta vo vlaku v roku 1956 na povstanie v Budapešti) http://mozaika.sme.sk/c/2839870/cesta-vo-vlaku-v-roku-1956-na-povstanie-v-budapesti.html
 

Na ďalších misiách som zase zabezpečoval prevádzku a údržbu prenosných zariadení pre spojovaciu a výpočtovú techniku. Až do 8. januára sme si naplánovali spoločný pobyt v kúpeľoch. Spomenul som si, že 8. januára 1642 zomrel Galileo. „Eppur si muove!“ Tak vraj podľa legendy povedal Galileo.
(Haggard Eppur si muove english lyric and translation youtube) http://www.youtube.com/watch?v=gcqXlbzi3ms
„Aside the one in sorrows / to release my darkened mind.“
(Queen Bohemian rhapsody with lyrics youtube) http://www.youtube.com/watch?v=qe9PSliDG4M
„Thunderbolt and lightning, very, very frightening me / (Galileo) Galileo (Galileo) Galileo, Galileo Figaro.“
(Galileo kozmická sonda wikipédia) http://sk.wikipedia.org/wiki/Galileo_(kozmick%C3%A1_sonda)
 

„Galileo bola americká planetárna sonda, určená na prieskum planéty Jupiter, jej okolia a systému jej mesiacov, najmä štyroch veľkých, takzvaných Galileových.“ Galileo sa narodil 15. februára 1564. V temnom, tajomnom, fantastickom a ťaživom šestnástom storočí. Ako šestnásť ťažkých ton.
(Eric Burdon Sixteen Tons Joe Versus the Volcano Theme youtube) http://www.youtube.com/watch?v=E6m1qgnUw74
 

“You load sixteen tons, what do you get? / Another day older and deeper in debt / saint Peter, don't you call me, 'cause I can't go; / I owe my soul to the company store.” Galileo bol veľký bojovník za vedecky overenú pravdu. Aj ja som bol bojovník. Zamyslel som sa nad tým. Stvoriteľ dobra vložil do vesmírneho počítača svoj program. Všetky nebeské telesá sa pohybovali po svojich dráhach podľa tohto programu. I stalo sa tak. A bolo to dobré. Stvoriteľ zla vložil svoj program do pozemského počítača. I stalo sa tak. A bolo to zlé. Možno takýto program vloží aj do mimozemských počítačov. Tak to bolo aj vo filme Hviezdna brána. Nič nového pod Slnkom. Iba sa opäť dejiny opakujú a v piesňach ospevujú. „Pomaly ovečky hore dolinami / ja som bača starý, / nevládzem už za vami.“ Je to múdra ľudová pesnička s ukážkou sily v podobenstve. Pomaly najďalej zájdeš. A naopak. „Citius, altius, fortius!“ Tak zase znie olympijské heslo. Aj rozvoj ľudstva bol stále rýchlejší, ciele vyššie a nástroje silnejšie. Ruka v ruke s ním bol rýchlejší aj rozvoj informatiky. Ciele pri využívaní počítačov boli vyššie a programovacie nástroje boli silnejšie. Zažil som to. Svoje prvé programy som začínal písať v jazyku, ktorý bol predchodcom asembléru. (Asembler wikipédia) http://sk.wikipedia.org/wiki/Asembler 

(programovací jazyk Python wikipédia)http://sk.wikipedia.org/wiki/Python_(programovac%C3%AD_jazyk)
Začnem sa učiť jazyk python. Zamyslel som sa nad tým. Predchodca asembléru bol ako jednobunkový živočích. Python bude ako ľudoop. Každý jazyk vo mne vyvolával spomienky na príbehy. Predchodcu jazyka asemblér ma učil učiteľ, ktorého sme volali Pišta. Svoj príbeh o pahorku nám vyrozprával na posedení po poslednej skúške. Neskôr som bol s mojou priateľkou Lízou v Londýne. Spolu sme si tam pozreli film Pahorok.
 

(The Hill part 1 1965 Lumet youtube) http://www.youtube.com/watch?v=GlWd_RvUzqw
Po filme sme si išli zatancovať do študentského klubu. Tam som jej prerozprával Pištov príbeh o pahorku. Odohral sa začiatkom júna 1945. V mestečku na Podkarpatskej Rusi. Pred vojnou to bola súčasť Československa. Mestečko počas vojny striedavo drancovali maďarské, rumunské, nemecké a sovietske vojská. Po vojne ľudia túžobne očakávali návrat nezvestných. Veď nádej umiera posledná. Túžili obnoviť vojnou zničené domy alebo sa chceli konečne poriadne najesť alebo slušne sa obliecť. Mnohí z nich sa najprv snažili zabudnúť na všetky tie hrôzy vojny. K tomu potrebovali aj vodku, na jej výrobu zase obilniny, zemiaky, cukor a droždie. Všetko sa to vtedy ťažko zháňalo. A najťažšie droždie. Pišta mal priateľa. Volal sa Janči. Vydaril sa mu husársky kúsok. Zohnal droždie v polkilových papierových baleniach. Napchali ho do štyroch veľkých kufrov. V týchto ťažkých časoch boli obyvatelia utláčaní pod rôznymi zámienkami. Napríklad, aj s prehnanými honmi na šmelinárov. Žiaľ, často na to doplácali nevinní ľudia. Už aj nepodložené a nedokázané podozrenie zo šmeliny malo za následok mnohoročné väzenie. Väčšinou na Sibíri. Aj za polárnym kruhom. Odtiaľ sa namiesto väzňov vracali iba ich tiene s podlomeným zdravím. Alebo sa už nikdy nevrátili. Janči o tom vedel. Sedeli na nástupišti železničnej stanice. Neďaleko sedel ruský poručík v uniforme s mužom, ktorý vyzeral ako sedliak. Ten dal nenápadne poručíkovi peniaze. Poručík mu pošepol, že musí hneď zmiznúť. Lebo o chvíľu už tu budú jeho vojaci chytať šmelinárov. Janči to počul. Mal našťastie vynikajúci sluch a dobre ovládal ruštinu. Nezaváhali a vbehli do záchoda. Kufre sa nevmestili do malého otvoru. Tak ich celý obsah tam vysypali. Kufre pohodili vedľa. Stihli to na poslednú chvíľu. Vychádzali zo stanice. Naproti ním zastavovali vojenské nákladiaky. Zoskakovali z nich vojaci so sapíkmi. Rýchlo obkľúčili celú stanicu. Ani myš by neprekĺzla. Iba o vlások sa vyhli zatknutiu. Pár hodín sa bez cieľa túlali po mestečku.
(Lovin' spoonful Summer in the city youtube) http://www.youtube.com/watch?v=4PiJwoULvKk
 

„Hot town, summer in the city / back of my neck gettin' dirt-'n'-gritty.“ Vrátili sa na stanicu. Zacítili a uvideli pahorok. So záchodom na svojom vrcholku. Koncom vojny bol pôvodný záchod zbombardovaný. Namiesto neho narýchlo postavili iba drevený. Bol plný. Lebo ho už dávno nevyprázdnili. Celé hodiny do neho pražilo horúce júnové slnko. Papierové obaly na droždí sa úplne rozmočili. Droždie začalo prudko kvasiť. Objem obsahu záchoda sa mnohonásobne zväčšoval. Až vyrástol na pahorok. Pristúpil k ním vojak. K nohám im hodil lopaty. Namieril na nich sapík. Rozkázal im pridať sa k ľudom, ktorých tiež takto prinútili nakladať pahorok na pristavené nákladiaky. Len pomaly z neho ubúdalo. Bolo to ešte horšie ako Lumetov Pahorok, sizyfovská práca a Augiášov chliev dohromady. V pahorku bola pochovaná aj ich šanca na zbohatnutie. Ako v rodinnej hrobke z Údolia kráľov. Hovorí sa, že šliapnuť do výkalu je šťastie. Tak potom aj do pahorku z výkalov. Toho šťastia si poriadne užili. Natieklo im z neho aj do topánok. Dopovedal som príbeh. Išli sme si zatancovať. Akurát hrali moju obľúbené pesničku.
 

(The Beatles I'm happy just to dance with you youtube) http://www.youtube.com/watch?v=44YitKiVZ8E&feature=related
„Before this dance is through / I think I'll love you too / I'm so happy when you dance with me.“ Šťastie ma mnoho podôb. Tancoval som s Lízou. Bol som šťastný. Asemblér vo mne zase vyvolával spomienky na príbehy o baletkách.
(balet terminológia)
http://www.freezi.net/balet/terminol/slovnik.htm (5 Ballet positions youtube)
http://www.youtube.com/watch?v=nFbN5wzywf4


„Assemblé – Spojený. Skok, pri ktorom sa nohy pred dopadom do piatej pozície spoja.“ Rodičia ma už odmalička brávali do divadla. Na činoherné, operetné, operné a baletné predstavenia. Ako dospelý som si balet vychutnal aj na reprezentačnom divadelnom plese. Potkol som sa tam o káble k farebným osvetľovacím lampám. A šmýkal sa po bruchu až k prekrásnym Julkiným nohám. Tak sme sa zoznámili. Julka bola všestranne nadaná primabalerína. Neskôr potom v malebných chatkách bolo základné školenie asembléru. Pozval som tam Julku. Aby nám predviedla assemblé v baletných ukážkach. Z jej obľúbeného baletu Rómeo a Júlia. Od Prokofieva. Pustila si k tomu z magneťáku hudbu.
(Prokofiev Romeo & Juliet ballet youtube) http://www.youtube.com/watch?v=ZB3sd2BAxys
(Romeo and Juliet the death of Juliet youtube) http://www.youtube.com/watch?v=Vw9Gu1ceBeo


Po skončení školenia v chatkách sme pokračovali vo výučbe na pracovisku. Sálový počítač sme mali vo výpočtovom stredisku výskumného ústavu. Julka mi vybavila dočasné ubytovanie v podnájme. V byte jej priateľky a kolegyne. Tá sa presťahovala. Kvôli umeleckej zmluve o dielo na dobu určitú. Začas som v jej byte býval aj s Evou. Bola to speváčka populárnych pesničiek. Študovala medicínu. V nahrávacom štúdiu nahrávala pesničky. Ako speváčka vystupovala aj v televízii. Na ministerstve pracoval môj priateľ a bývalý kolega zo strojární. Zobral nás s autom na výlet. Svoju snúbenku, moju kolegyňu Vierku a mňa. Boli sme si zaplávať. Vierka vychádzala z vody. Mala na sebe tesne priliehavé plavky. Slniečko príjemne svietilo. Svojimi lúčmi hladkalo jej telo. Bolo orosené kvapkami vody. Ako fľaša vychladeného lahodného šampanského. Vnímal som jej postavu všetkými svojimi zmyslami. Opaľovali sme sa na deke a rozprávali sa o príbehu Rómea a Júlie. Z dnešného hľadiska je to aj príbeh o ľudskej hlúposti. Tybalt zabil Merkúcia. Ináč by namiesto hlupáka Rómea bol hlavný hrdina múdry Merkúcio. Hlúpy mních Vavrinec dal Júlii akúsi žbrndu. Vysvetlil jej, že po jej vypití bude ako mŕtvolka. A tá hlupaňa ju vypila. V rodinnej hrobke už Rómeo iba zízal na jej nehybné telo. A urobil ešte väčšiu hlúposť. Zabil sa. Júlia sa konečne zobudila. A urobila ešte väčšiu hlúposť. Aj ona sa zabila. Zamyslel som sa nad tým. Shakespeare často využíval vo svojich dielach nedorozumenia. Ich zdrojom bola ľudská hlúposť. Ako to vtedy vnímali divadelní diváci? Možno aj tak, že Rómea a Júliu dávali za vzor múdrosti pre vtedajšiu mládež. V tejto súvislosti som si opäť spomenul na vtipy o električkách. Takéto nedorozumenia som zažil aj ja. Našťastie so šťastným koncom. Bol som postupne preškolený z programového vybavenia aj na technické vybavenie počítačov. Asemblér bol spoločným jazykom pre obe odbornosti. Veľa som cestoval. Zoznámil som sa s Alenkou. Ako v ríši divov. A vďaka nej aj so snívajúcimi krásavicami. S Alenkou sme sedeli v útulnej študentskej kaviarničke. Po prednáške si tam odskočila na kávičku. V sieťovej taške mala baletné cvičky. Poobede si išla zatancovať do baletnej sály so zrkadlami. Rozprávali sme sa aj o balete Rómeo a Júlia. Trafil som do čierneho. Bol to jej obľúbený. Pozval som ju navečer do baru. Za pozvanie poďakovala. Navrhla mi stretnutie na pozajtra. Na tom istom mieste. Zajtra ju totižto čakal ťažký deň.
(The Beatles Hard day's night youtube) http://www.youtube.com/watch?v=XkKra3_pfBY


(pokračovanie) 

 

Augustin Gugu Sokol