ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otvárací cas

 

Róth Maximilián

 

Sándy

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Trio Sokol - Spojka1 (2)

redaktor: milk 2010-11-20

 

 

 

(pokračovanie)

 

 

„Lucia, spájate ľudí s humorom.“.
Piatok. Vchádzam do miestnosti a do jej života. Lucia vstáva od stola. Na stole je odspodu osvetlená mapa letových koridorov, ktorá sa odráža na plafóne. Stojí v pozore a salutuje. Podáva hlásenie. – Súdruh nadporučík, rotná... Jej meno ani neregistrujem. Iba ju hltám očami. Je vysoká a statná. Krv a mlieko! Husté kučery jej zvedavo vykukujú spod helmy s pripevnenými sluchátkami. Jej prirodzene ryšavá farba vlasov interferuje s ultrafialovou zložkou svetla výbojky. Okolo hlavy jej zažiari aura žltých a zelených kvetov z celofánu. V zelených očiach má žlté pigmentové bodky. Dievča s kaleidoskopickými očami. “... a girl with kaleidoscope eyes. / Cellophane flowers of yelow and green, / towering over your head.“ (The Beatles: Lucy in the sky with diamonds.) Pýtam sa na krstné meno. Lucia! V oblakoch. S diamantmi. O hodinku sa jej končí smena. Pozývam ju do reštaurácii neďaleko kasárne. V reštaurácii ju zase pozývam na sobotňajší ples. Pozvanie prijme. „V rôznych príručkách literatúry dnes nájdeme spomienky, že po vydaní diela sa cez Ameriku prehnala vlna „garpománie“, čo nakoniec odpovedá skutočnosti, že mladí čitatelia sa s hrdinami románu radi identifikujú, a dokonca ich svojimi životnými postojmi a náladami napodobňujú; niečo podobné môžeme sledovať už od Goetheovho Werthera až po Holdena Caulfielda zo Salingerovho románu Kto chytá v žite.“ (NENADÁL Radoslav: Irvingova groteskní metafóra. 1990, In: Irving John: Svět podle Garpa, Praha: Odeon, 560 s., s. 555, ISBN 80-207-0131-1.) Vraj to bolo hrdinstvo. Aspoň podľa sveta, v ktorom žila Lucia. V skutočnosti je to vždy inak. Kvôli dobrému hodnoteniu útvaru však treba mať hrdinu. Hrdinstvo? Skôr šťastie v nešťastí. Bol to nočný cvičný let. Zrážka vo veľkej výške. Nedalo sa jej vôbec vyhnúť. Dokonca zlyhal aj radar. Nikto nevedel ako sa to stalo. Možno to vskutku bolo UFO. Nasledoval voľný pád. Mikrogravitácia – ako v kozme. V kokpite sa chaoticky vznášali prístroje z rozbitej palubnej dosky. Zlovestne z nich trčali zväzky káblov. Potom plochá vývrtka. Čo treba skôr zapojiť. Automatický rádiokompas? Radšej umelý horizont! Najprv predsa treba vedieť, kde je hore a kde dole. Paradox? Veď hore je nad hlavou a dole pod nohami. Nie však vo vývrtke! Hrôza. Za taký krátky okamžik sa nedá stihnúť zapojiť jediný prístroj. Toľko vzácneho času nedáva ani veľká výška. Iba okamžik. Na definitívne ukončenie alebo zmenu života. Be or not to be? Pomoc prichádza priamo z nebies. Zážitok mystického dotyku kozmickej Matky. Spojka, ktorá spája s Matkou. Magickým káblom. Ako pupočnou šnúrou. Priamo do srdca cez ňu prúdia kozmické vibrácie, mysteriózny svit Luny a trblietajúcich sa hviezd. Možno to bol iba výplod bujnej a do krajnosti vybičovanej fantázie – ale fungovalo to. Tvar a poloha súhvezdí najprv ukazujú, kde je hore a kde dole. A potom aj kde je letisko. Pravou rukou čarovanie s kniplom, ľavou rukou s plynovou pákou. A nohami s pedálmi smerovky. Darí sa vyrovnať let a stabilizovať lietadlo. O chvíľu šťastné pristátie. „Take these broken wings and learn to fly. / All your life.“ (The Beatles: Blackbird.) Mystická trojica prvých písmen gréckej, hebrejskej a rímskej abecedy. – Alfa, alef a A. V rovnakom priestoročasovom dejinnom poradí je aj trojica AAA: astrológia, astronavigácia a astronómia. Je dobré mať ako koníčka leteckú astronavigáciu. Koníček, ktorý môže zachrániť život. A keby to tak nebolo? Radšej na to nemyslieť! Stále sa mi však vracia utkvelá myšlienka. Čo tak vymyslieť spojku, ktorou by sa dalo ľahko a okamžite zapojiť každý prístroj.
(Sister act 2 Joyfull joyfull interpretazione coro St Francis youtube).
http://www.youtube.com/watch?v=W5zwmD4CYZw
„A Ódu na radosť, sprevádza váš radostný smiech.“.
Óda na radosť a radostný smiech Lucie. To sú slová, ktoré k sebe dobre idú. „Michelle, my belle, / these are words that go together well, / my Michelle. / Michelle, my belle, / sont des mots qui vont très bien ensemble,“ (The Beatles: Michelle.) Fantasticky to vyznelo práve v Óde na radosť od Johanna Christophera Friedricha von Schillera, zhudobnenej v záverečnej časti Deviatej symfónie Dmol opus 125 od Ludwiga van Beethovena, v kantáte od Petra Iľjiča Čajkovského a vo filme Sestra v akcii v naštudovaní speváčky Deloris Von Cartierovej, s rehoľným menom ako sestra Mary Clarence, ktorú stvárnila Whoopi Goldberg Caryn Elaine Johnson.
(Nosferatu music by Jeremy Redthorn 1922 youtube).
http://www.youtube.com/watch?v=LlbtHskZxVI
(Český Krumlov princezná Eleonora).
http://www.lovecpokladu.cz/home/eleonora-amalie-upiri-princezna-z-ceskeho-krumlova-4927


„Len spomaľte, Lucia, veď aj zajtra je deň a rozkvitnete krajšie, jak čerešňový kvet.“.
Práca poľudštila opicu. Práca zušľachťuje človeka. Pozdrav medzi súdruhmi je „česť práci!“ Ale aby nám práca dobre išla, tak je občas potrebné aj spomaliť. A načerpať nových síl do ďalšej práce. Odpočinok po dobre vykonanej práci je takisto dôležitý ako samotná práca. Aby sme nevyhoreli. Ako preťažená žiarovka. Aby sme na druhý deň rozkvitli. Ako kvet. V rovnakej miere to platí pre našu duševnú aj telesnú stránku. Prírodné hodiny sú v našom vnútri nastavené tak, že dni sa pravidelne striedajú s nocami. Po každej noci svitne nový deň. Noc a deň majú v našom živote rovnako významnú a nezastupiteľnú úlohu. Naše prežitky v nočných snoch s nadprirodzenými bytosťami sú pre nás rovnako dôležité ako tie, ktoré prežívame počas dňa s prirodzenými bytosťami. Vlastne na nadprirodzených bytostiach nie je nič nadprirodzené. Sú výsledkom nášho učenia a vzdelávania sa už odmalička. Rodičia nám rozprávajú a čítajú rozprávky o rozprávkových bytostiach. Neskôr si už sami čítame knihy s rozprávkovými, Sci-Fi, fantasy a hororovými príbehmi. A všetky tieto nadprirodzené bytosti sa postupne sami od seba prirodzene vstrebávajú do nášho vedomia a podvedomia. Vraj v každom z nás je ukrytý upír. Netreba sa ho báť. Lebo nám vôbec neuškodí. Naopak. Je užitočný, príťažlivý, roztomilý a príjemný. Len si to zo začiatku nie vždycky uvedomujeme. Všímajme si, že ako citlivo upíra vnímala nežná ženská duša. Žene sa snívalo o milovaní. Roztúžená sa zobúdza. Ide k oknu. Pozerá sa von. Vchádza upír. Otočí sa k nemu. Ale namiesto aby pred ním utiekla, si vyzývavo siahne na prsník. A ľahne si do postele. Aj tieň ruky upíra jej potom siaha na prsník. V návale očakávanej rozkoše roztúžene zakláňa hlavu. Aby sa upírovi oddala celou svojou dušou aj telom. Možno to bolo inak. Nebol to upír. Bola to upírska princezná Eleonóra z Českého Krumlova.
(kúpele Brusno).
http://www.kupelebrusno.sk/
„Tam pri kúpeľoch, v Brusne.“.
Na úvodnej webovej stránke kúpeľov v Brusne je fotografia miestnosti s bazénom. Pomohla nám nahodiť príjemnú atmošku. A vyriešiť, že ako by sa dali opísať tie neopísateľné a nadprirodzené pocity. Zažívali sme ich pri plávaní v bazéne. Plávali sme v pohode. Ako ľudský plod v plodovej vode. Miestnosť mala veľkú sklenenú stenu. S výhľadom na blízky les. Nad bazénom svietilo veľké kruhové svietidlo. Odzrkadľovalo sa v skle. Ako lietajúci tanier nad lesom. Odborne povedané, ako neidentifikova(teľ)ný lietajúci objekt, čiže unidentified flying object, so skratkou UFO. Tento úchvatný pohľad vyvolával v nás spomienky na naše fantastické predstavy, tajomné znamenia a podobenstvá. Vtom prišla prekrásna masérka v bielom tričku, nohaviciach a sandáloch. Povedala, že o chvíľu už bude 22 hodín a treba s kúpaním končiť. Pohľad na ňu nám vnukol náhly nápad: Vrelo odporúčať všetkým milovníkom, obdivovateľom, záujemcom, pochybovačom a odporcom UFO, aby si prišli pred 22 hodinou zaplávať do bazénu v kúpeľoch Brusno. Pre zjavovanie sa UFO je to pravé orechové genius loci! Wikipedia uvádza: „Genius loci bol pôvodne v rímskej mytológií duch, ktorý ochraňoval isté miesto. Bol znázorňovaný ako had. Dnes sa tento termín často používa na označenie určitej charakteristickej atmosféry, ktorú má dané miesto. Často ide o malebné zákutia ľudovej a historickej architektúry, či miesta v prírode. Iný dnešný význam výrazu je veľká závislosť osobnosti od rodného kraja či prostredia.“ Wikipedia uvádza: „Had bol v starovekej mytológii kultovná materializácia božstiev (...) posvätné zviera uctievane v rôznych súvislostiach, náboženský symbol s veľa významami a podobne. (...) Svoju úlohu tu hrá fakt, že had sa pohybuje bez nôh, liahne sa z vajíčok ako vták (...) Zrejme na základe svojho skrytého spôsobu života v podzemných dierach, ale aj pre svoje zdanlivé omladnutie po zvlečení kože (...) Azda neexistuje kultúra, v ktorej by had nehral istú symbolickú úlohu.“.
(Stargate sg1 the Asgard song youtube).
http://www.youtube.com/watch?v=jzdeeLS6BM0


„Pristáli Asgardi, tak prosíme Vás, Lucia, príďte tam aj Vy.“.
Nedá sa úplne vylúčiť možnosť, že tu s nami žijú aj mimozemšťania. Ako utajení spoluhráči hry. Zatiaľ nás len pozorujú. Ako pastieri svoje ovečky. Cestou k nám prekonali obrovské vzdialenosti. My sme to zatiaľ nedokázali. Zrejme sú od nás múdrejší. Preto hneď pochopili, že ľudia na Zemi postupne všetko zničia. Vody od prameňov až k oceánom. Krv Zeme. A Zem vykrváca. Dažďové pralesy. Pľúca Zeme. A Zem sa udusí. Už aj tak vymierajúce druhy rastlín a živočíchov. Tvorstvo Zeme. A stratí sa tak zmysel života Zeme. Cesty Božej prozreteľnosti sú nevyspytateľné. Možno, že Boží trest bude na nás zoslaný cez mimozemšťanov. Vyhubia nás. Aby pred nami zachránili Zem. Navyše sa ľudia aj sami navzájom zabíjajú. Takto sa ľudia zabíjali aj v Afganistane. To by však bola cesta zla. My by sme ale uprednostnili cestu dobra. Lebo ak sú takí múdri, tak namiesto nášho vyhubenia by nám mohli pomôcť. S pomocou ich vyspelejších mimozemských technológií by sme spoločnými silami zmenili našu Zem na novú Rajskú záhradu. Spoločne by sme sa vydali aj osídľovať iné planéty. Takíto dobrí mimozemšťania by sa nám páčili. Videli sme ich v seriáloch „StarGate“. Volali sa Asgardi.
(Manfred mann 5-4-3-2-1 youtube).
http://www.youtube.com/watch?v=O9CAPrEG5sM
„Malý trpaslík, ale s veľkým oštepom.“.
Opäť sme zopakovali túto časť z našich pesničiek. Ľudová múdrosť hovorí, že iba v páru sa šťastne žije. Preto sme si do páru, k „Lucille“ od Little Richarda, našli „5-4-3-2-1“ od Manfreda manna.
(japonské číslovky).
http://www.karatetygr.cz/o_karate_06-04.htm
„Go shi san ni ichi, itsu yon mi futa hito.“.
Bojové umenie „Go Džu Ryu“ sa vyznačuje aj číselnými vzťahmi, ktoré sa akoby čítali odzadu. Popri japonských čísloviek: „itsu yon mi futa hito“, sa často používali aj čínske číslovky: „go shi san ni ichi“. Lebo japonské bojové umenia sa vyvinuli podľa vzoru čínskych. Navyše, je to bojové umenie z ostrova Okinawa, ktoré je súčasťou súostrovia Ryu Kyu v Čínskom mori.
(Little big man Chief Dan George goes up to the mountain to).
http://www.youtube.com/watch?v=QwgnDn8ez9g
„Haj jaja haj jaja.“.
Indiáni sami seba nazývali ľudské bytosti. Dobyvateľské bledé tváre vnímali ako mimozemšťanov z iného sveta. Takže podľa ich názoru to boli ako Sci-Fi príbehy. Počas Americkej občianskej vojny, ktorá trvala v rokoch 1861 až 1865, sa v roku 1864 začal príbeh poručíka Dunbara. V bitke s konfederačnou armádou bol ťažko zranený. Príbeh bol stvárnený vo filme „Dances with wolves“. Režíroval ho a hlavnú úlohu si v ňom zahral Kevin Costner. Podobný príbeh pokračoval a vyvrcholil v bitke pri rieke Little Bighorn, v dňoch 25. až 26. júna 1876, vo Veľkej vojne Siuxov, ktorá trvala v rokoch 1876 až 1877. Tento príbeh bol zase stvárnený vo filme „Little big man“. Postavu pani Luise Pendrakeovej si v ňom zahrala Faye Dunaway, Malého veľkého muža Dustin Hoffman, Starú stanovú kožu Chief Dan George a generála Georga Armstronga Custera zase Richard Mulligan.
(Pocahontas colors of the wind youtube).
http://www.youtube.com/watch?v=TkV-of_eN2w
„Tu je Pocahontas, veľa dymu, mokré drevo, tam sú bledé tváre.“.
Je to podobný Sci-Fi príbeh. Ako vo filmoch „Dances with wolves“ a „Little big man“. Odohral sa ale v inom storočí. Pocahontas sa narodila roku 1595 v americkom štáte Virginia, zomrela roku 1617 v anglickom meste Gravesend a tam je aj pochovaná, v kostole svätého Georga. Počas karaoke by sa mal na pozadí premietať animovaný film o „Pocahontas“. Ako obaja ležia pod slnečnicami Vincenta van Gogha. „Come roll in all the riches all around you / and for once, never wonder what they're worth.“ Ako druhú možnosť navrhujeme premietnuť Obr. 1 a Obr. 2.
(Rossini the Barber of seville Figaro's aria youtube).
http://www.youtube.com/watch?v=012dIqLM_qo
(Ružencová automasáž Augustin Sokol).
http://www.izurnal.sk/index.php?Itemid=55&id=329&option=com_content&task=view
 

„Som jedným zo siedmych Asgardov, čo navštívil vás a klon vašej pozemskej Lucie, očaril nás!“.
Náš pôvodný príbeh bol o siedmych asgardských dôchodcoch, ktorí strávili na našej planéte svoju liečebnú dovolenku na zotavenie. Kvôli utajeniu sa pri tom vydávali za trpaslíkov. Zamaskovali sa s pomocou hrubej vrstvy telového mejkapu na tvári, parochne s dlhými vlasmi, falošnej hustej brady, dlhých fúzov, až po uši a do čela stiahnutej veľkej čiapky, slnečných zrkadlových okuliarov, rukavíc, vysokých čižiem a na mieru ušitých šiat, zahaľujúcich celé telo. Bývali v hustom neobývanom lese, pracovali pod zemou v hlbokej bani a našli zlatý poklad. To im síce zaručovalo bezstarostný život. Ale občas si kvôli kondičke išli zamakať do bane. Zmenený tlak ovzdušia v hlbokej bani a stála vlhkosť, bez ohľadu na vonkajšie poveternostné podmienky, mali blahodarný vplyv na ich zdravotný stav. Asgardská cestovná kancelária im zabezpečila výber našej planéty Zem, rozprávky o „Lucii a siedmych Asgardoch“, riekaniek, pesničiek, melódií, filmov, masáží, neobývaného lesa, prekladateľských komunikátorov, zamaskovanie, vyhĺbenie bane, nájdenie pokladu s pomocou vyspelejšej asgardskej technológie, dodanie klonu pozemskej Lucie, kyvadlovú dopravu na asgardskú domácu základňu a nakoniec im to všetko preplatila asgardská zdravotná poisťovňa. Vskutku pekné Sci-Fi! Teda aspoň podľa nášho názoru. Ale už dopredu súhlasíme aj s inými názormi. Lebo každý by mal mať právo na svoj vlastný názor. Súhlasíme: Nie je to pekné Sci-Fi. Vôbec to nie je Sci-Fi. Je to nezmysel. Je to hlúposť. Sú to pravdivé názory? Ale čo je pravda?
(Turínské plátno a Leonardo da Vinci na TV SPECTRUM YouTube).
http://www.youtube.com/watch?v=J2KUgZ5do6k
(camera obscura fotografický aparát wikipédia).
http://sk.wikipedia.org/wiki/Fotografick%C3%BD_apar%C3%A1t
„Pilát mu povedal: Čo je pravda?“ (Ján, 18:38.) Je to zásadná a večná otázka. Lebo ľudské poznanie je iba ako zrnko piesku, pred ktorým sa rozprestiera more nepoznaných záhad. Veď čo vie zrnko piesku o bolestiach mora? Tak je to aj s našimi Sci-Fi poviedkami. Sci-Fi je všetko. Ale Sci-Fi je aj nič. V čase, keď Jules Gabriel Verne písal svoje Sci-Fi romány, tak všetky dnešné reálne veci, ako sú napríklad jadrové ponorky, nadzvukové lietadla a rakety so sondami pre lety do vesmíru, boli vtedy vnímané ako Sci-Fi. Naopak. Dnes už pre nás nič z toho nie je ako Sci-Fi. Je to len ako skutočnosť zobrazená v čase: Ako televízny film, ktorý je 25-krát zobrazená skutočnosť za sekundu. Ako film, ktorý je 24-krát zobrazená skutočnosť za sekundu. Ako fotografia. Ako camera obscura Leonarda da Vinciho, ktorá takto odfotila Turínske plátno. Ako to najfantastickejšie zobrazenie Sci-Fi príbehu na našej planéte Zem. Amen.

 

 

 

Augustin Sokol jr., Jozef Sokol a Augustin Sokol