ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

FecsoDuncsak

 

Sloboda

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Krotenie klaunov

redaktor: milk 2010-11-22

 

 


 

"Vytyčovanie satirickej večnosti"

 

BERCO TRNAVEC:

KROTENIE KLAUNOV

Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2009

 

 

 

            Za minulého režimu sme s tým vždy boli hneď hotoví: keď bolo v živote niečo zlé, za všetko mohli komunisti. Beda! Až teraz, s odstupom dlhšieho času, neúprosne vysvitá, že nielen ideologická príslušnosť, farba straníckej knižky, či hrdá nepríslušnosť k akejkoľvek politickej strane, ale jednoducho slabé ľudské povahy, sebectvo, chamtivosť, neschopnosť a množstvo iných neduhov v ľudských povahách sú pravou príčinou mnohých foriem zla, ktoré nás obklopujú. Prišiel na to aj náš nesporne najlepší satirik Berco Trnavec. Kto si zalistuje v jeho piatej knihe KROTENIE KLAUNOV, ktorú v roku 2009 vydalo Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, dá mi zapravdu. Respektíve, zapravdu mi dá nie po listovaní, ale po prečítaní knihy. Nájde v nej totiž tak skvelé práce napísané ešte za éry socializmu, ako aj súčasné poviedky plné trpkého humoru a britkej satiry.

 

            Keď uvažujem o Bercovom Trnavcovom životnom satirickom diele, vychádza mi to tak, že so satirickou ostrosťou tvorivo najbližšie stojí k Saltykovovi-Ščedrinovi. Jeho satira taktiež nebola písaná štýlom, z ktorého by sa čitateľ hneď išiel od smiechu priamo roztrhať. Rozumného tvora skôr jeho tvorba nútila pri zamýšľaní nad predkladanými skutočnosťami do sarkastického úškrnu. No kým Michail Jevgrafovič Saltykov-Ščedrin (1826-1889) vydal za despotického cárskeho Ruska až sedemnásť satirických kníh, Berco Trnavec ich za dvadsať rokov demokratického Slovenska vydal iba päť, hoci feudalizmus sje už vraj dávno za nami. A to je rád, že sa mu to vôbec podarilo. Myslím si, že ešte dlho potrvá, kým si vydavatelia na jeho uštipačný tón zvyknú.

 

U nás všetko dlho trvá, s tým sa treba zmieriť. Keď som na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov kupoval prvé dve knihy vtedy začínajúcej autorskej dvojice Lasica-Satinský, ich svojrázny humor vyšiel v malých knižočkách s nízkym nákladom: maturitná otázka sa z nich stala až po Nežnej revolúcii a ich knihy dnes vychádzajú presne tak, ako sa na prebale prvej z nich niekedy v roku 1968 či 1969 vyhrážali: čo čaká autorov tejto knihy Nečakanie na Godota? Druhé vydanie Nečakanie na Godota, tretie vydanie, štvrté, piate... posmrtné vydanie Nečakanie na Godota.

 

Zaujímavé je všimnúť si aj okolnosti vydania jednotlivých Trnavcových prác, tiež to o čomsi nasvedčuje. Väčšina poviedok z prednovembrového obdobia totiž pochádza z rukopisu zbierky DOBRÝ DEŇ, prijatej do Východoslovenského vydavateľstva v máji roku 1988, no po zmene vydavateľského plánu (?!) po prevrate nevydanej. Poviedku Tatranská poviedka  autorovi v roku 1963 vrátil slávny a uznávaný týždenník Kultúrny život ako NACIONALISTICKÚ.

 

Podobne čudesne skončili aj niektoré zvukové humoristicko-satirické scénky uverejnené v knihe Krotenie klaunov. Sú medzi nimi texty Degustátor a Hitparáda, ktoré pôvodne mali odznieť v 30-minútovej relácii zostavenej pred prevratom v roku 1989 a nazvanej Zvukomaľby: relácia sa už nerealizovala a dokonca aj medzinárodná súťaž zvukových scénok štátov OIRT zanikla v roku 1990. Isteže, po zmene ideológie sa zmenili podmienky – no tie mali byť oveľa otvorenejšie a prístupnejšie práve k takým aspektom tvorby, akým je satira, ale aj humor. Lenže, čo s takými tvorcami, čo len a len zosmiešňujú? Saltykov-Ščedril ostro zosmiešňoval a útočil na to, čo bolo aktuálne v devätnástom storočí, keď žil a tvoril: písal proti despotickému cárizmu a nevoľníctvu, zosmiešňoval cársku byrokraciu a vyšlo mu to. Berco Trnavec zosmiešňuje a zhoväďuje tie hlúposti, ktoré sa dejú priamo pred našimi očami  dnes, počas nášho života. Poukázať na ne však je oveľa ťažšie.

 

            Za kľúčovú, ťažiskovú prácu celej Bercovej piatej knihy Krotenie klaunov považujem poviedku (Milan Kenda ju v rozsiahlom doslove označil výstižne ako obdivuhodnú rozsiahlu frašku) TRI SVADBY V LOCHU DE LUX. Brilantný satirik v nej vytvára takú výstižnú paródiu demokracie, že nevieme, či sa všetko, o čom v poviedke píše, nedeje naozaj. Časy, ktoré žijeme, sú totiž také plné absurdity, že ťažko povedať, čo je ponáška na život, ponáška na demokraciu, a čo je skutočné, čo je naozaj. Zmenil sa hodnotový systém, a ten nový, hoci aj dobre mienený a myslený, otvára neuveriteľné možnosti všetkým drzým chladnokrvným hlupákom a primitívom. Niet síl a rozumu, ktoré by tento zbytočný a nebezpečný CHAOS zastavil, hoci od dní zmien už prešlo vyše dvadsať rokov...

 

Náš satirik je vždy v pravú chvíľu pri všetkých ľudských hlúpostiach, a nastoľuje im neúprosné zrkadlo. Neudivuje ma, že tí, čo sa v jeho satirickom zrkadle spoznávajú, neveľmi radi to vidia. Preto ma neprekvapuje ani to, ako  v terajšej fáze demokratizácie života slovenskej spoločnosti Bercove knihy idú do popredia. Som si však až priveľmi dobre vedomý, že Berco Trnavec si práve týmito britkými knihami stavia duchaplnú, obdivuhodnú DUCHOVNÚ MOHYLU UŽ ZAŽIVA.

 

 

MILOŠ DRASTICH