ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

FecsoDuncsak

 

Sloboda

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Jazzové rozmarnosti

redaktor: rk 2010-11-23

 

 

 

 

Jazzové

 

rozmarnosti

 

 

 

Kontrabasista Dave Holland nás prekvapuje aj ohuruje svojimi džezovými výbojmi už od šesťdesiatych rokov, keď udivoval a šokoval freedžezovou hrou v zostave Milesa Davisa. Jeho kvartet, kvintet, sextet, ale naposledy aj octet, patria k tomu najšťavnatejšiemu, čo sa v modernom džeze posledných desaťročí vykvasí. Tentoraz vyšiel na sklonku roku 2010 na značke Dare2 Records (na Slovensku distribuuje DIVYD) album DAVE HOLLAND OCTET – PATHWAYS ako záznam z ich účinkovania v klube Birdland v New Yorku v dňoch 7. až 11. januára 2009. V náročných kompozíciach dostávajú priestor temná a zároveň rýchla trúbka či flugelhorn Alexa Sipiagina, baritónový saxofón Garyho Smulyana, tenorový a sopránový saxofón Chrisa Pottera, altový saxofón a flauta Antonia Harta, trombón veterána Robina Eubanksa, vibrafón a marimba Stevea Nelsona, kontrabas Daveho Hollanda a bicie Nateho Smitha. Kvalitná, potemnená, nočná hudba prevažne z pera Hollanda (pričinili sa aj Potter a Sipiagin) nám predstavuje Daveovu osmičku v plnej forme a kráse.


Tenorový saxofonista Heinz Sauer je dobre zapísaný v histórii súčasnej nemeckej džezovej moderny. Na jeho najnovšom albume IF (BLUE) THEN (BLUE) ho striedavo sprevádzajú klaviristi Michael Wollny a Joachim Kühn, pričom Wollny si občas zahrá aj na klávesovom nástroji fender rhodes. Nadmieru uvoľnene hrajú tak vlastné kompozície, ako aj skladby z pera Ellingtona či Milesa Davisa. Nadoblačný album vydala v roku 2010 značka sústreďujúca sa na pokrokové udalosti v džeze, značka ACT (DIVYD), ktorá ani v tomto prípade nepochybila, uvoľnený, intelektuálny džez skvelo potvrdzuje schopnosti a majstrovstvo zúčastnených hudobníkov. Ich džezový entuziazmus je až priveľmi nápadný a neodolateľný. Osobitne to cítiť na Sauerovej a Kühnovej kompozícii La belle rancune. Meditatívne polohy pretvarujú niektoré inak notoricky známe štandardy (All Blues, Flamenco Sketches, In A Sentimental Mood) takmer na nepoznanie. Šťastná to hodinka!


Billy Cobham je pojem bubeníka široko známy viacerým generáciám milovníkov džezu. Od svojich prvopočiatkov vždy moderný, nositeľ tvorivej slobody, nápaditosti. Čiže od rokov mladosti miestami prelínanej spoluprácou s Milesom Davisom v tých najavantgardnejších časoch tvorby (napríklad omračujúca kompozícia Great Expectations) až po dnešok, ktorý čerstvo vyplnil usilovnou prácou na albume BILLY COBHAM - PALINDROME z roku 2010; priniesla ho značka BHM (DIVYD). Z celého albumu vanie, sála až vyžaruje mladistvosť, hýrivá nápaditosť, úžasná radosť z bytia, z hrania, z hudobných nápadov nespútane práve teraz vyjadrených rozmanitými nástrojmi. Či už je to gitara (jean-Marie Ecay), klávesové (Christophe Cravero), saxofón (Ernie Watts), alebo trombón (Marshall Gilkes), trúbka (Michael Rodriguez), prípadne organ (Christophe Cravero) alebo niektorý z ďalších nástrojov a hudobníkov za nimi, hudba je stále vzrušujúca ako napínavá detektívka. Darmo, Billy Cobham je nielen vážny džezový pojem, je to pečať. Autorská pečať tvorivého génia. Jeho nový kvetnatý album Palindrome to čerstvo potvrdzuje.


Nová generácia džezových talentov usilovne vytŕča rožky. Medzi nimi Magnus Lindgren a jeho nový projekt z roku 2010 na značke Enja (DIVYD) nazvaný BATUCADA JAZZ. Magnus Lindgren tu hrá na reeds, čiže na dychové nástroje, v danom prípade na tenorový saxofón, rôzne flauty a klarinety, ale aj spieva, obsadil miesto za basou, perkusiami a gitarou. K tomu si prizval celú sadu hudobníkov, ktorí sa rozospievali, hrajú na klavír, perkusie, gitaru, bicie atď. Všetky kompozície zložil a zaranžoval Magnus Lindgren, takže smelo možno hovoriť o jeho všestrannom talente. Latinskoamerické motívy boli nahrávané tam, kam koreňovo patria – v Brazílii. Mladému severanovi očividne viac slnka a rozletu v živote chýba. Nahrádza si to komponovaním tohto štýlu džezu, ktorý sprítomňuje priamo v Riu de Janeiro. S akým úspechom, to posúdi najlepšie a najdôveryhodnejšie iba čas.

 

 

MILOŠ DRASTICH