ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

bojarcuk

 

mizsák

 

Vianoce u babky2019

 

retRock

 

eNRARV2019SK

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Inter-view

redaktor: rk 2010-11-27

 

  

INTER-VIEW

 

iw

Participujúce autorky:

Gabika Binderová (SK), Veronika Bromová (CZ), Milena Dopitová (CZ), Lucia Dovičáková (SK), Katarína Ďuricová (SK), Jana Farmanová (SK), Pavlína Fichta Čierna (SK), Eva Filová (SK), Mira Gáberová (SK), Tatiana Grófová (SK), Zdena Kolečková (CZ), Petra Malá (CZ), Monika Mikyšková (SK), Ildikó Pálová (SK), Dorota Sadovská (SK), Pavla Sceranková (SK), Lucia Tallová (SK), Michaela Thelenová (CZ), Emöke Vargová (SK), Vlasta Žáková (SK)

 

Výstava bude mapovať tvorbu súčasných slovenských a českých autoriek, ktoré reflektujú aktuálne témy, akými sú telo, telesnosť, identita, vzťahy (deti, rodina), práca s pamäťou rodiny. Je pravidlom, že keď sa realizuje výstava autoriek, ktoré pracujú s uvedenými témami, automaticky sa predpokladá, že pôjde o projekt spojený s otázkami feminizmu. Zámerom výstavy nie je opierať sa o feminizmus ako o jediné možné východisko, ale ani sa voči nemu vymedzovať negatívne. Cieľom projektu je pokúsiť sa pozrieť na tento problém z inej perspektívy. Projektu predchádzal výskum zameraný na sledovanie meniacich sa postojov k feminizmu, pričom ťažiskové boli nasledujúce okruhy otázok:

 

a/ Musia byť všetky diela, vytvorené autorkami na dané témy automaticky interpretované z pohľadu feminizmu?

 

b/ Existujú diela, kde autorky pracujú napríklad s telesnosťou a pritom sa na ne nedá aplikovať teória feminizmu?

 

c/ Stotožňujú sa autorky výtvarníčky s interpretáciami, ktoré  ich dielo analyzujú z hľadiska feminizmu alebo naopak s interpretáciami, ktoré sú vo vzťahu k feminizmu neutrálne?

 

Výsledkom výskumu je výstava, ktorá prezentuje skúmaný problém komplexnejšie, nielen prostredníctvom vystavených diel a ich interpretáciou, ale aj výpoveďami autoriek o ich vlastnej tvorbe, prostredníctvom otázok. Každá autorka dostala jednu až dve otázky, ktoré sa viazali na jej vlastnú tvorbu a tri obecné otázky, ktoré boli zamerané na rôzne aspekty feminizmu a rodového umenia:

 

1. Myslíte si, že keď žena – výtvarníčka použije vo svojej tvorbe témy spojené s rodinou, vzťahmi, materstvom, telesnosťou, sexualitou, identitou alebo pamäťou, ktoré reflektuje aj feministická teória, tak sa jej diela musia automaticky čítať aj z pohľadu feminizmu? Alebo ich môžeme takto čítať iba za predpokladu, že autorka s uvedenými témami pracuje vedome alebo dokonca kriticky? To znamená, že keď s nimi pracuje nevedome, intuitívne, nemôžeme ich interpretovať v kontexte feminizmu? Ak nie, v akom kontexte ich teda čítať?

 

2. Pojmy feminizmus, feministické umenie, ktoré sa u nás začínajú objavovať po roku 1989 od začiatku vyvolávali skôr negatívne reakcie, vrátane  postojov samotných výtvarníčok, ktoré boli do tohto kontextu svojou tvorbou alebo jej časťou zaraďované. Negatívne asociácie spájané s týmito pojmami sú evidentné aj v súčasnosti. Myslíte si, že je to aj preto, lebo feministická teória vyčlenila umenie žien z obecného kontextu umenia, čo prinieslo pozitíva aj negatíva? Na jednej strane sa posilnila pozícia ženy výtvarníčky, ale na druhej strane to mohlo priniesť aj istú izoláciu, vytvorenie obrazu, akoby sa ženy negatívne vymedzovali voči ostatnému mužskému svetu? Myslíte, že práve to spôsobilo, že mnohé výtvarníčky nechceli byť s pojmom feminizmus priamo spájané? Aký je váš postoj k feminizmu?

 

3. V súčasnosti sa viac používa pojem rodové (gendrové) umenie, pod ktorý sa dá zahrnúť rovnako tvorba mužov aj žien, ktorí reflektujú rodové otázky. Myslíte si, že zavedením tohto pojmu sa stiera potenciálna nadradenosť jedného alebo druhého pohlavia, a preto je to pojem, ktorý je aj v kontexte umenia vhodnejší ako feminizmus?

 

Cieľom výstavy nie je nájsť definitívne odpovede, alebo dať návod na správne čítanie, ale skôr otvoriť diskusiu. K výstave bude vydaný sprievodný dvojjazyčný (slovensko-anglický) katalóg s odbornou štúdiou, rozhovormi s výtvarníčkami a reprodukciami vystavených diel.

 

Barbora Geržová

 

 

 

miesto: Reprezentačné sály, Nitrianska galéria, Župné námestie 3, Nitra

trvanie výstavy: do 20. 2. 2011

kurátorka: Barbora Geržová