ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otvárací cas

 

Róth Maximilián

 

Sándy

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

časopis ENTER

redaktor: milk 2011-01-03

 

časopis  E N T E R

rozhovor so šéfredaktorom Richardom Kittom

 

 

 

Roku 2013 sa Košice stanú európskym hlavným mestom kultúry, z čoho vyplýva viacero kultúrnych projektov, ktoré by nemali mať len ročné trvanie a regionálnu pôsobnosť, ale mali by naznačiť dlhodobé kultúrne smerovanie, čo je v súčasnosti asi najťažšia úloha. Jedným z konkrétnych príspevkov oprávňujúcich Košice, aby sa stali európskym kultúrnym centrom, je aj literárno-umelecký časopis Enter.

 

Nedá mi „nezaspomínať si“ na Košice v roku 2013. V jednom z predošlých interview sa mi pošmykol jazyk: „Rok 2013 bol kľúčový pre celý východoslovenský región.“ Slovíčko „bol“ redaktorku rozosmialo, nedošlo jej, že jej úsmev môže veľmi rýchlo opadnúť. Do projektu európskeho mesta kultúry som sa zahryzol hneď po jeho vyhlásení, v roku 2007. Napriek tomu, že sa nepovažujem za exemplárneho lokálpatriota. Keďže môj umelecký background je skôr multimediálny, spoznal som mnoho miestnych (a nemiestnych) umelcov a iných „samovrahov“, ktorých zle nastavený systém v lepšom prípade pribrzdil. Jednoducho ak si neskúsený, pri koordinácii umeleckých záležitostí niekedy neodhadneš, koľko nervov a vlasov ťa to bude stáť. Niektoré z košických kultúrnych vízií, zjednotených pod názvom Interface mali od začiatku kvalitný európsky rozmer. Problémy však spočívali a spočívajú v ich reálnosti. Či sa Košice nestanú mestom kultúrnej európy iba de jure, bude závisieť len od jasnozrivosti, komunikatívnosti a slušnosti ľudí na najbližších minimálne dvadsať rokov. Projekty takéhoto rozsahu sa nedajú uskutočniť zo dňa na deň. V Košiciach a regióne makajú ľudia od rána do večera a na kultúrne vyžitie im spravidla neostáva ani čas, ani energia. Preto si osobne vážim najmä neoficiálne donquiotovské aktivity východniarov, ktorí nespokojní s týmto stavom vynakladajú enormné úsilie pre spoločnú vec. Neuznávam tých, čo tárajú a čakajú na vhodnejšiu príležitosť a už vôbec nie tých, ktorí z tejto situácie nezaslúžene profitujú. Vďaka EHMK 2013 vzniklo viacero zaujímavých združení a iniciatív, ktoré spolu vygenerovali strašné množstvo originálnych aj nezaujímavých nápadov. To, že v takýchto situáciách vylezie na povrch spravidla vždy niekoľko príživníckych kreatúr, sa zdá byť prirodzenou negatívnou súčasťou každej kultúry. Uznajte, čo by mohlo byť lepším humusom pre novovzniknutý časopis ENTER, v dobrom, agrikultúrnom zmysle slova?

 

 

Prvé číslo časopisu ENTER s podtitulom Kam zo súčasného umenia a literatúry vyšlo v lete, mohli by ste priblížiť koncepciu tohto časopisu? Komu je určený a aká bude jeho periodicita?

 

Áno, leto je vhodný čas na rekreáciu, ale aj na robenie iných užitočných hlúpostí. „Keď sa iní kúpu vo vani, ja tvorím.“ povedal Salvador. Bez ohľadu na našu kolektívnu meteosenzitivitu sme nad koncepciou ENTER-u špekulovali viac ako dva roky. S odstupom času sa dá povedať, že to bol pozitívny, a zrejme jediný možný prístup. Prežili sme obdobie úletov a tvorivých depresií. ENTER je teda „staronovým“ časopisom, ktorý sa postupne kryštalizoval. Staronovým aj preto, že je zčasti snahou o nadviazanie na skromnú tradíciu miestnych (a nemiestnych), dnes už nebohých literárnych časopisov. Od začiatku sme sa orientovali nielen na literatúru, ale aj ostatné umelecké formy. Jednoducho sme sa zamerali na to, čomu rozumieme. Keď sa ma ktosi dávnejšie opýtal ako vlastne vzniká taký časopis, uvedomil som si, že možno ani nie je na škodu, že nám to tak dlho trvá... Totiž fakt dobrý časopis vzniká neustále, okrem toho, že opisuje dobu aká je a aká nikdy nebude. ENTER vznikol najprv v našich lebkách, a to nie najmúdrejších a najkrajších, ale chvalabohu otvorených...

ENTER mal svojho bezprostredného predchodcu – KAM (zo súčasnej literatúry a umenia). Mali sme to šťastie a na jeho vydanie sme dostali oficiálnu finančnú podporu. Z KAM teda vyšlo prvé a posledné číslo, na ktorom si každý z nás otestoval svoje schopnosti. To, že bol mierne „nečitateľný“ nám nevadilo. Jeho koncepciou bolo premostiť staré výtvarné a literárne avantgardné Košice so súčasnosťou. K ENTER-u sme sa dostali pomerne rýchlo. Nielen po peripetiách s našim bývalým vydavateľom, ktorého meno tu z morálnych dôvodov neuvádzam, ale najmä po diskusiách medzi mnou, Erikom Grochom a Dalim Stanom (v drevenici s číslom 69), kde sme postupne dospeli k netradičnému formátu, čiastočne inšpirovaní úspešnými alternatívnymi periodikami v zahraničí. Veľmi komplementárnymi pre časopis boli od začiatku precízny Jano Gavura a energický Martin Groch. V tejto zostave prakticky fungujeme dodnes. ENTER je konečne tu a úvodný ročník 2010 má jasný obsahový záber a štruktúru.

Myslím, že k stratégii life-style časopisov máme naozaj kladný subverzívny vzťah. Nechávame časopis „vznikať“ a dotvárame ho tak, aby nikoho nasmrť neunudil, ale nadchol, mierne vytočil, vyprovokoval a najmä inšpiroval. Tvrdá kartónová väzba časopisu so serigrafickou úpravou odradí každého, kto by si ním chcel vystlať odpadkový kôš. No ako zásadné sa mi javí myslenie našej generačne pestrej redakčnej zostavy. To sa automaticky premietlo aj na stránky prvého čísla ENTER-u, kde popri T. Waitsovi stojí zoči-voči o nič menej fotogenická M. Knížová a B. Welchovi šliape na päty košičan J. Palaščák. „Attackďalej“. Myslím, že aj preto je ENTER prístupný širokému spektru čitateľov (divákov, ktorí vedia aj čítať), hovoriac aj o podstatnom pochopení synergického významu textu a obrazovej informácie. Veľkú rolu tu preto zohráva poctivé typografické a grafické riešenie, na ktorom neustále pracujeme. Úplným základom je však obsah a teda výber textov a reprodukcií, ktoré permanentne zbierame a selektujeme. Dnešného človeka len tak k textu neprinútiš, no cez podmanivú vizualitu je schopný prečítať ENTER „na ex“. Môj dobrý kamarát ho prečítal za trištvrte hodinu na hypermarketovej toalete... Do konca tohto roku (vrelá vďaka ministerstvu kultúry) vyjdu ešte dve čísla, ktoré budú približne podobného rangu. Periodicita je plánovaná na 5 čísel ročne.

 

 

Košickí literárni autori, medzi ktorých patríte, pripravujú viaceré pravidelné podujatia na podporu šírenia poézie a súčasnej literárnej tvorby, usporadúvajú multikultúrne festivaly, zaujali aj virtuálny priestor. Podľa zloženia redakcie uvedeného v tiráži vychádzate z ,,osvedčeného“ autorského a organizačného zázemia. Ako chcete budovať a rozširovať autorský kolektív časopisu?

 

Áno, ENTER je len jedným z našich početných umeleckých „harašení“. Jedným z najdôležitejších. Skromný hardvér, ktorým disponujeme, nám zatiaľ musí stačiť. Okrem spomínaného softvéru – ľudí, ktorí tvoria jadro časopisu, sa na jeho produkcii podieľajú aj ďalší. Programovo spolupracujeme s viacerými vynikajúcimi externými redaktormi a prekladateľmi ako aj zahraničnými prispievateľmi a doručovateľmi. No v zmysle vrodenej tvorivej nervozity ostaneme asi večne nespokojnými. Narážame na problémy, ktoré súvisia s tým, že ENTER má byť predovšetkým perfektným slovenským a európskym časopisom, čiže v prvom rade nesupluje obdobné, už stáročia zabehnuté slovenské periodiká. Zároveň sa nechceme hrať na Newyorkera, čo by bolo v našich podmienkach prinajmenšom komické. I keď je pravda, že každý časopis má svoju vlastnú filozofiu a stratégiu, čiže je nezmyslom porovnávať. Príčinou nášho nekľudného spánku je ale nepríjemný fakt, že toto naše stredoeurópske čudo zvané Slovákuum pokojne spí, zhruba od prvej polovice deväťdesiatych rokov je akoby na práškoch, občas sa strhne na nejakú tú prírodnú katastrofu, záplavy, silné vetry alebo avizovaný príchod amerického prezidenta... Toto všetko a nielen to spôsobuje v ľuďoch vnútornú apatiu a nechuť postaviť sa zoči-voči vlastnej kultúrnej identite. Hovorím to aj preto, že dnes už všetci čo majú ruky a nohy, paradoxne píšu, maľujú, komponujú alebo pestujú batáty. A všetci tvoria náš potenciálny autorský kolektív. Zámerne som pozabudol na tých, ktorí sa musia starať ani nie tak o svoje deti ako o leštenie bmw-éčka a kŕmenie tučného psa. Ide len o to, že čo je vlastne výsledkom tohto náročného národného tvorivého procesu, ktorý tak krásne determinuje tento súčasný hyperkultúrny stav. Naším skromným zámerom je teda vytvoriť kreatívny priestor, možno akúsi nenápadnú enklávu pre Inšpirátora, ktorý sa aj napriek svojej všadeprítomnosti, zdá byť akýsi rozlietaný.

 

 

V tiráži nie je uvedená nijaká adresa časopisu, okrem telefónu, to znamená, že začínate doslova na kolene, neočakávate vyjadrenia čitateľov? Takže v akých podmienkach začínate, kde si čitatelia môžu časopis Enter kúpiť a kedy môžu očakávať 2. číslo?

 

Áno, stále sme na začiatku. Zvykli sme si robiť mnohé veci za jazdy a na kolene. Naše remeselníctvo je v ENTER-i viditeľné a rukolapné. Priznaný princíp „hand-made“ by sme si radi zachovali aj v budúcnosti. Aj keď je to čudné, stále ide o jednoduchosť pohľadu a ľudského dotyku. A nás jednoducho baví robiť čudné veci.

Názory a reakcie čitateľov (divákov, ktorí vedia aj čítať) nás nepochybne zaujímajú. Webstránka časopisu www.enter.io je momentálne v realizácii a popri finišovaní druhého čísla je našou aktuálnou prioritou. Ide o náročnejšiu časť projektu, pretože elektronickú verziu časopisu chceme interaktívne prepojiť s jeho tlačenou podobou. Čitateľ (divák, ktorý vie aj čítať) bude môcť popri klasickom listovaní v časopise schopný narábať s ďalšími informáciami v podobe hypertextových metadát, ktoré mu tak poskytnú komplexnejší pohľad na vec. Ako vyzerá pravé imerzívne a nelineárne čítanie vám ukáže druhé číslo ENTER-u. To bude dostupné už v prvej polovici októbra 2010 v sieti Artforum, v trafíkách, v nezávislých kultúrnych centrách ako aj na vybraných miestach. V rámci pozitívnej diskriminácie slovenčiny v zahraničí je našim zámerom expedovať ENTER aj do Čiech.

 

 

Časopis Enter na prvý pohľad zaujme grafickou úpravou, viazaný v tvrdých doskách s hrebeňovou väzbou, ale najmä invenčnou grafikou, perfektnou typografiou a veľkorysým priestorom poskytnutým obrázkom. Za vizuálnou koncepciou a grafikou sú E. J. Groch so synom Martinom. Udržať časopis na takejto vysokej úrovni bude náročné (aj finančne), ako ste pripravení pokračovať v tomto trende?

 

To bude závisieť od aktívneho záujmu. Nášho aj verejnosti. Mohli by sme si pripadať ako na Marse. No myslím, že každý z nás má dostatok skúseností na to, aby nepreceňoval ani nepodceňoval celkovú situáciu, ktorá sa väčšinou vyvíja inak ako chceme. Dá sa to vnímať aj ako dočasné riešenie problému, čiže možným východiskom by mohlo byť nateraz citlivé chápanie wittgenstein-derridovského: „O čom sa nedá hovoriť, o tom treba mlčať, alebo to napísať.“ Treba si vybrať. Žeby Inšpirátor?

 

 

 

z pôvodnej verzie rozhovoru

(Knižná Revue 2010/19)