ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

héttorony

 

eNRARV2019SK

 

bojarcuk

 

mizsák

 

Vianoce u babky2019

 

retRock

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Spoznaj to !

redaktor: Zk 2011-01-31

 


 

Spoznaj To !

DUŠAN D. FABIAN - PESTIS DRACONUM
VYDAVATEĽSTVO ARTIS OMNIS, ŽILINA 2008


Nemusí (a ani nechodí) každému lietať po rozume sci-fi, fantasy, a preto nie pre každého bude platiť, že meno Dušan D. Fabian mu niečo hovorí. No medzi znalcami je jednou z najznámejších postáv slovenskej sci-fi a fantasy scény a vraj ho poznajú aj v zahraničí. Pracuje ako vedecký výskumník na Ústave fyziológie hospodárskych zvierat Slovenskej akadémie vied. Donedávna pôsobil aj ako aktívny hudobník vo viacerých undergroundových zoskupeniach.
Publikoval viacero poviedok, za niektoré z nich získal aj rôzne ocenenia: sú to poviedky Migréna, Ži a nenechaj žiť, Tri čierne utorky, V predvečer prvého mája, Cesta k novej identite a Na dne a ocenenia Béla 2001 (za poviedku Migréna), Béla 2002 (za poviedku Tri čierne utorky), European Science Fiction Society Enocuragement Award 2006 a Istron 2006 (za poviedku V predvečer prvého mája). Okrem toho mu vyšli romány Invocatio Elementalium a Pestis Draconum. Román PESTIS DRACONUM mu dokonca vyšiel dvakrát, a to v tom istom roku 2008 – v pražskom vydavateľstve Brokilon a v žilinskom Vydavateľstve ARTIS OMNIS. Do rúk mi zákerne vložili slovenské vydanie. Tak mi treba! Prilepilo sa na mňa (alebo ja na knihu?), nemohol som sa od románu odtrhnúť. Autor je mladý ročník (1975) s výborným logickým uvažovaním, na ktorom poznať životné poznamenanie vedeckou prácou, ktoré je iba a len v prospech jeho literárnej tvorby.
Dielo fabuluje natoľko presvedčivo, až čitateľ prichádza k pokušeniu, či nečíta o udalostiach, ktoré sa naozaj práve stali. Slovenské teritória, na ktorých sa jednotlivé časti jeho sci-fi odohrávajú, sú úplne prirodzene začlenené do diela: až tak hlboko, že pôsobia dokonale presvedčivým dojmom normálneho príbehu. Hoci o „normálny“ príbeh, samozrejme, nejde. „To“ sa prebudí násilne vytrhnuté z tisícročného spánku, a z miesta hlboko pod povrchom zeme sa dostane k povrchu. To pôvodne nemalo telo ani ruky, ktorými by sa mohlo dotýkať vecí okolo seba, no malo oči, ktorými videlo aj v temnote, a uši, ktorými počulo aj v nepredstaveľne veľkej hĺbke. Na pokyn zhora sa zmocní drobného vyplašeného tvora s kožou pokrytou šedými šupinami. Nečistá obludná mágia začína pracovať...
Košice aj Banská Štiavnica s okolím sa stávajú svedkami hrozivých udalostí. Legendy o slovenských drakoch, po ktorých dnes v Tatrách ostali názvy ako Dračí štít, zub, chrbát a hrebeň, Dračia stena, hlava, dolina a bránka, Dračie sedlo, pleso a pezúry, a Dračia demänovská jaskyňa, dostávajú nový rozmer. Autor výborne zvláda stupňovanie, dosahovanie stáleho napätia, ale aj prirodzenosti v chode vecí. Obdivoval som jeho dôslednosť  až do posledného dychu. Podrobnosti isteže prezrádať nebudem – na ne slúžia priamo knihy. Príjemne ma prekvapil fakt, že inteligentne usmernená fantázia sa môže zmestiť do súčasného románu bez toho, aby čo len na zlomok sekundy pôsobila násilnícky. Myslím, že pozitívnu rolu tu zohráva aj vek autora, ktorý očividne nemá žiadne postranné úmysly: ide za svojím nápadom cieľavedomo do cieľa, nestriehne na to, ako sa k dielu postavia kolegovia zo spisovateľskej branže. Možnože tu zohráva priaznivú úlohu aj skutočnosť, že autor nemá nijaké hlbšie väzby na priateľstvá z bratislavského Klubu spisovateľov. Nikým neviazaný, nikým nespútaný, prešliapava svoj vlastný literárny chodník. Má dobrý a rozumný cieľ: svedectvom je jeden zo stupienkov, román PESTIS DRACONUM, svieže sci-fi dielo z mladej literárnej liahne.
Súčasťou knihy je aj jej gramatická čistota: tentoraz bolo chýb iba niekoľko desiatok. Dobré znamenie, lebo o redakčnú a jazykovú úpravu sa podelili iba tri pracovníčky: Andrea Harmanová, Silvia Čanigová a Ivana Horecká. Keby ich bolo, povedzme, štyridsať, nevychádzala by ani jedna chyba na redaktora.

       

Miloš Drastich
3. 3. 2009