ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

héttorony

 

eNRARV2019SK

 

bojarcuk

 

mizsák

 

retRock

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Labyrint myšlienok (1)

redaktor: Zk 2011-01-31

 

 

 

Labyrint myšlienkových pochodov    (1)

Výhrady voči dielu Kierkegaarda

Soren Kierkegaard

BUĎ – ALEBO
Kalligram, Bratislava 2007

 

Celý vesmír je vytvorený na prísne vedeckom základe. Človek má možnosť pridať sa k tejto vedeckej tvorivosti. Soren Kierkegaard túto príležitosť využil v devätnástom storočí – pridal sa k tvorivosti literárnou formou. Filozofiou.
Po udalostiach z Novembra roku 1989 patrí k novodobému spoločenskému bontónu mať aspoň niečo od tohto dánskeho filozofa a náboženského mysliteľa (1813-1855) v knižnici. Nikto s jeho dielom nepolemizuje, automaticky sa berie ako hotová vec. Pre niekoho je zrejme dôležitejšie mať zaradené dielo, ktoré sa dnes všeobecne považuje za hodnotné, v knižnici, aby každý videl, že sa vyzná.
Prekladateľ rozsiahleho, osemstostranového diela Buď – alebo, Milan Žitný v štúdii K niektorým aspektom Kierkegaardovho života a diela taktiež poznamenáva, že záujem o Kierkegaarda po roku 1989 nedal na seba dlho čakať: „Vychádzajú monografické práce a štúdie, konajú sa sympóziá a vychádzajú prvé preklady v slovenčine (Zvodcov denník, Bázeň a chvenie).“ Pokiaľ Žitný píše o tomto  diele, nejde ďalej za formálne aspekty. Nie je napokon ani jeho úlohou urobiť tak. Aspoň v náznaku sa o to pokúsim v nasledujúcich riadkoch.
Formálne je jeho hrubá, dvojkilogramová kniha rozdelená na dva diely. V prvom je predslov, ďalej Diapsalmata – Osvedčená rada spisovateľom, Buď – alebo. Extatická prednáška, Bezprostredné erotické štádiá čiže erotické v hudbe – Nič nehovoriaci úvod, Prvé štádium, Druhé štádium, Tretie štádium...1. Zmyselná geniálnosť vymedzená ako zvádzanie, 2. Iné adaptácie Dona Juana a ich vzťah k hudbe, 3. Vnútorná hudobná výstava opery, Nič nehovoriaca dohra, Odblesk antického tragizmu v modernej tragédii, Siluetky – Improvizovaný príhovor...1. Mária Beaumarchaisová, 2. Donna Elvira, 3. Grétka, Najnešťastnejší, Prvá láska, Striedavé hospodárstvo, Zvodcov denník.
V druhom dieli sa nachádza Estetická platnosť manželstva, Rovnováha medzi estetickým a etickým pri utváraní osobnosti, Ultimátum, O povznášajúcej myšlienke, že voči Bohu sme vždy v nepráve, Chronológia života a diela Sorena Kierkegaarda, Poznámky plus záverečná štúdia z pera Milana Žitného. V nej je aj zmienka, že dánsky literát zožal knihou Buď – alebo veľký úspech, na čom mal zásluhu aj Zvodcov denník.
Autor vyvolal literárnu senzáciu. Nepochybne prejavil dostatočnú mieru uvažovania nad témami z rozmanitých aspektov. No nad niektorými jeho výrokmi som sa musel pozastaviť.
 

Pokora, dobro-zlo etc.

„Dobrým človekom môže byť každý, kto chce, ale byť zlý, na to je podľa mnohých vždy potrebný talent. Aj preto chcú byť mnohí filozofmi a nie kresťanmi, lebo byť filozofom, na to treba talent, ale byť kresťanom, na to je potrebná pokora, a tú môže mať každý, kto chce,“ tvrdí Soren Kierkegaard (ďalej S. K.).
Pokoru podľa mňa nemôže mať každý kto chce. Sú ľudia, ktorí sa narodia s hlbokou vzdornosťou v duši a radšej sa dajú napríklad pri dejinných udalostiach popraviť, než dať sa pokoriť. Byť zlý – na to netreba mať talent, stačí primitivizmus, drzosť, nevychovanosť, sebectvo. A na to, aby bol človek kresťanom, nemusí byť pokorný. Poznal som za socializmu dosť kresťanov, ktorí sa v nedeľu išli pomodliť, aby potom celý týždeň svojmu okoliu zlomyseľne škodili. Dnes sú z niektorých, vtedy chudobných, takýchto kresťanov slovenskí multimilionári. To je tá nevyhnutná kresťanská pokora, o ktorej píše S.K.?


Únik  básnikov

 V zásade je to pekná myšlienka: „Básnik vidí ideály, ale musí unikať zo sveta, aby sa z nich mohol tešiť, nemôže niesť v sebe tie božské obrazy uprostred chaosu života, nemôže pokojne kráčať svojou cestou, ustavične ho atakuje karikatúra, ktorá ho obklopuje, a už vonkoncom nemá síl na to, aby si natiahol rúcho tých ideálov. Život básnika býva preto neraz predmetom biedneho súcitu ľudí, ktorí si len preto, že uviazli v konečnosti, namýšľajú, že už sú za vodou.“
Možnože to tak bolo pred jeden a pol storočím za života S.K. No dnes s básnikmi nikto nesúcití. Viem o hŕbe nevydaných básnických zbierok žijúcich autorov, ktorých osobne a dlho poznám – miliardári, milionári, jednotlivé osobnosti ani bohaté inštitúcie im nepomôžu. Žiaden súcit neexistuje! Platí úplne iné heslo – rodinkárstvo, známosť, spolupijan (to je najčarovnejšia formulka!).


Jób  ako  protitromf

„Pochybovanie spočíva v diferencii, zúfalstvo v absolútne. Na to, aby sme pochybovali, potrebujeme talent, ale na to, aby sme si zúfali, na to talent netreba; talent ako taký je však diferencia a ak si niečo pre svoje uplatnenie vyžaduje diferenciu, potom nikdy nemôže byť absolútnym; absolútnym môže byť jedine ako absolútno pre absolútno.“
Ako môže spočívať zúfalstvo v absolútne, keď Jób zažíval absolútne zlo, a predsa ho strpel? Keby si absolútne zúfal, spáchal by sebevraždu – v kresťanstve ten najohavnejší zločin – a nečakal by na božie milosrdenstvo. Alebo inak povedané – slová treba voliť veľmi opatrne v každom storočí!


Krkolomná  slovná  konštrukcia  ešte  nedáva  odpoveď

„Keď myslím, znekonečňujem sa, ale nie absolútne, pretože miznem v absolútne; až keď sa absolútne volím, znekonečňujem sám seba absolútne; pretože ja sám som absolútno, len seba samého môžem voliť absolútne a táto absolútna voľba seba samého je moja sloboda; len tým, že som absolútne volil, položil som absolútnu diferenciu, totiž diferenciu medzi dobrom a zlom.“
Dobro a zlo sú samé o sebe rozdielom. Netreba nič dávať medzi čierne a biele, špinavé a čisté, lásku a nenávisť: oproti sebe stojace pojmy nepotrebujú žiadnu diferenciu, lebo tieto pojmy samé sú odlíšením od ostatného, samé sú aj absolútnom: keď je niečo biele, je to absolútne biele aj bez zásahu S. K. ak niekto pribehne a začne oponovať, že je aj sivobiele, matnobiele, krémovobiele...nech si uvedomí, že to sú takisto absolútne pojmy pre niečo radikálne odlišné od bieleho (a nielen od bieleho, od všetkého ostatného). Keď je raz niečo sivobiele, je to dokonale odlíšené od bieleho. Rozozná to dokonca aj farboslepý.


Nech  si  len  každý  nezakladá  rodinu!

S. K. nevedomky zabojoval proti kresťanstvu: „V neposlednom rade sa mi mystikov život nepáči preto, lebo ho pokladám za podvádzanie sveta, v ktorom žije, za podvod voči ľuďom, s ktorými je spätý alebo by s nimi bol vstúpil do vzťahu, keby sa mu nebolo zapáčilo stať sa mystikom. Vo všeosbecnosti si mystik volí osamelý život, tým sa jeho rozhodnutie však neobjasňuje; otázkou totiž ostáva, či má právo si ho zvoliť. Pokiaľ si volí osamelý život, nepodvádza iných, ktorým tým akoby vravel: ´Nechcem mať s vami nijaké vzťahy.´ Otázkou však je, či má právo urobiť to. Najmä ako manžel a otec rodiny som nepriateľom mysticizmu. Aj môj domácky život má svoj aditon, svätyňu, ale keby som bol mystikom, musel by som mať ešte jednu iba pre seba, a to by som bol veru zlý manžel. Podľa mňa je povinnosťou každého človeka založiť si rodinu, ale vonkoncom si nemyslím, že sa treba oženiť a potom byť zlým manželom; z toho vyplýva, že zákonite odmietam akýkoľvek mysticizmus.“
Najvýznamnejší kresťania, všetci podchytení v Oxfordskom lexikóne svätcov (Kalligram, Bratislava 1996), boli všetci mystici. Teda podľa S. K. sú títo kresťania podvodníci. Zaujímavé, že si to za stopäťdesiat rokov nikto nevšimol. Dúfam, že autora nečítajú len prekladatelia, pisárky, sadzači a korektori.
Prečo by si mal každý človek založiť rodinu, je úplne nepochopiteľné. Kňazi, podľa typu cirkve, si nezakladajú rodiny. Ani rehoľné sestry, Ježiš Kristus takisto nemal rodinu, podobne ako matka Tereza a tisícky a tisícky ďalších. Podľa metra S. K. to všetko musia byť zlí ľudia! Nazdávam sa, že je viac ako odvážne tvrdiť, že Ježiš Kristus bol zlý, lebo si nesplnil základnú povinnosť – nezaložil si rodinu, neoženil sa. Slovom, citovaná téza S. K. je celá postavená na hlbokom omyle.

 (pokračovanie)

 

Miloš   Drastich
3. 12. 2007