ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otvárací cas

 

Róth Maximilián

 

Sándy

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Labyrint myšlienok (2)

redaktor: Zk 2011-01-31

 

 

 

Labyrint  myšlienkových pochodov    (2)

Výhrady voči dielu Kierkegaarda

Soren Kierkegaard
BUĎ – ALEBO
Kalligram, Bratislava 2007

(pokračovanie)

 


Človek  nemôže  získať  dejiny

Pekne sa číta táto veta S. K., kým o nej človek nezačne uvažovať: „Večná dôstojnosť človeka totiž spočíva v tom, že môže získať dejiny, a jeho božskosť je v tom, že sám, ak chce, im môže dať kontinuitu; tú nadobudnú až vtedy, ak nebudú stelesnením toho, čo sa mi stalo či prihodilo, ale budú mojím vlastným konaním, a to tak, aby i to, čo sa mi prihodilo, som premenil a previedol z nevyhnutnosti na slobodu.“
Človek nemôže získať dejiny: tie sa píšu s človekom, aj bez neho. Písali sa dávno pred prvými vírusmi, baktériami, nositeľmi rozvoja života na našej planéte a budú sa písať aj dávno po tom, ako teoreticky človek odíde z vesmírnej scény. Dejiny, to je aj život a umieranie hviezd, galaxií, let slnečného lúča – nič z toho človek nezískáva,  môže to len pozorovať a brať na vedomie, prípadne niektoré čiastkové aspekty využiť pre svoj život (solárne vozidlo ako vedomé uchopenie existencie slnečných lúčov). Slová nie sú len na to, aby sa pri svite a mihote sviec písali brkom na pergamen do dlhočizných, neprehľadných súvetí!


Husička  letiaca  okolo  Einsteina

Máme tu ďalší pozoruhodný citát: „A predsa som takmer presvedčený, že dobrou hlavou sa možno stať, ak sami chceme. Daj človeku energiu, vášeň a bude všetkým. Predstav si mladú dievčinu, nech je trebárs pochabá, čudácka, hlúpa husička, predstav si, že sa hlboko a vrúcne do Teba zaľúbi, a uvidíš – dobrá hlava sa dostaví sama od seba, uvidíš, aká bude múdra a bystrá, keď bude skúmať, či jej milý opätuje lásku; urob ju šťastnou a uvidíš, ako jej na perách rozkvitne rojčenie; urob ju nešťastnou a vypočuješ si chladné reflexie dôvtipu a rozumu.“
Jej zrazu dobrá hlava pri všetkej námahe rovnicu E rovná sa m krát c na druhú (energia rovná sa hmotnosť krát rýchlosť svetla na druhú) nevymyslí. Na to bol potrebný mozog Einsteina, tri a pol miliardy zrenia živej hmoty a pravá chvíľa v Einsteinovom uvažovaní. Okrem toho zápis nápadu a jeho rozšírenie medzi ľuďmi, ďalej je dôležité jeho použitie v praxi. Dobrá husička sa teoreticky mohla akurát tak do Einsteina zamilovať...


S. K.  o  nesmrteľnosti  duše

Za jednu z najpozoruhodnejších téz, vyslovených S. K. pred jeden a pol storočím, považujem túto takmer z konca knihy: „Záleží najmä na energii, ktorou sa eticky uvedomujem, inými slovami, bez energie sa nemôžem eticky uvedomiť. A nemôžem sa eticky uvedomiť bez uvedomenia si svojej večnej podstaty. To pokladám za naozajstný dôkaz nesmrteľnosti duše.“
K tejto závažnej téze dodávam – toto uvedomenie vo veľkom meradle sa očividne prelína celým vesmírom: vesmír nie je len nositeľom života na neživom základe, vesmír je uvedomelá, teda svojím spôsobom živá štruktúra.


Prečo  pracovať ?

Niekto sa práce doslova bojí. Pre mňa je moja práca odjakživa pasiou. Preto som sa očividne potešil, keď som v Buď – alebo našiel tieto myšlienky: „Čo je vlastne zmyslom tohto života? Pracovať preto, aby sme žili, to predsa nemôže byť zmyslom života. Ak tvrdíme, že zmyslom života je zomrieť, javí sa nám to opäť ako protirečenie. Pôžitok vlastne nie je v tom, čo vychutnávame, ale v našej predstave.“
Čiže S. K. priznáva prioritu mysle – najprv myseľ, teda predstava v mysli, až potom matéria, zhmotnenie predstavy. Ak vychutnávame predstavu práce, budeme mať pôžitok z jej vykonania, aj z hotového, zhmotneného diela. V mojom prípade teraz konkrétne z recenzie Kierkegaardovej knihy. S. K. je hodnotný autor, mali by si ho vážiť prinajmenšom feministky za rozsiahlu obhajobu manželstva.


Buddhovo  utrpenie  a  Kierkegaardova  láska

Jeho obhajoba manželstva úzko súvisí s obhajobou lásky, ktorej dáva v hrubej knihe veľký priestor. Som za už aj preto, že nesúhlasím s Buddhovým ponímaním utrpenia v živote človeka. Utrpenie nie je jediný aspekt, neviem, prečo mu dal taký neprimeraný priestor. Ešte aj narodenie považuje za utrpenie. To by potom aj slnečný lúč musel považovať za utrpenie, že musí cestovať vesmírom, a ešte aj svietiť!
Proti Buddhovmu utrpeniu (a teda žiadúcej nirváne) predsa – podľa mňa – stoja láska, vášeň, pasia, radosť, potešenie, zábava, zábavka, rozradostnenie, vykúpenie, očakávanie, nádej, vzdor aj oprávnený hnev... (Dosaďte si ďalšie atribúty podľa vlastného názoru).
Buddha – v mojich očiach – zjavne trpel hlbokými depresiami, ktoré sa bezohľadne zmocňujú aj boháčov, čím všetko videl čierne. Ukrajinci sa nepozerajú na smrť čierno, nevidia v nej utrpenie, na smrť hľadia pozitivisticky, bielo. Na čerstvých hodoch hodujú, pijú, jedia, tančia, zabávajú sa, smejú – lúčia sa s mŕtvym. Nevidia v tom žiadne utrpenie, iba nevyhnutnú zásadnú zmenu v živote jedinca. Zažil som to na cestách na vlastné oči.
Nie je všetko utrpenie, čo sa trbliece! Buď utrpenie je – alebo nie je. Rovnako ako uvažovanie, rozmýšľanie, filozofovanie: buď je alebo nie je (v knihe S. K. je ho nadostač, a ešte aj trochu navyše). Buď – alebo.

 

 

Miloš   Drastich
3. 12. 2007