ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

eNRARV2019SK

 

héttorony

 

bojarcuk

 

mizsák

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Demokracia ?

redaktor: Zk 2011-01-31

 


 

 

Demokracia ?   

Robte, čo vám hovoríme

NOAM CHOMSKY - ČO POVIEME, TO PLATÍ
VYDAVATEĽSTVO SSS 2009

 

Kto nechápe kontakt vesmír-Zem-človek, nepochopil ešte nič o živote, jeho význame a hĺbke. Je to otázka myslenia, uvažovania: našťastie, medzi nami je ešte vždy dosť hlboko rozmýšľajúcich. Jedným z nich je jeden z najznámejších Američanov, Noam Chomsky, ktorému na sklonku roku 2009 vyšla vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave kniha ČO POVIEME, TO PLATÍ. Je to súbor interview s Davidom Barsamianom, a obsahom ich rozhovorov je závažná téma – americká moc v meniacom sa svete.
Málokto pozná zákulisie najväčšej mocnosti našej planéty tak dôverne – a zostáva pritom taký priamy a otvorený – ako Noam Chomsky. Preto treba veľmi vážne zbystriť pozornosť, keď práve tento muž vyslovuje závažné slová: „Demokracia je v poriadku, pokiaľ urobíte to, čo vám povieme. Nie je v poriadku, pokiaľ si zvolíte niekoho, kto sa nám nepáči. Izrael a Spojené štáty teda okamžite pristúpili k tvrdému potrestaniu Palestínčanov – odrezali ich od finančných zdrojov, vystupňovali svoje zverstvá, a nechali ich hladovať. To nám dáva celkom dobrý obraz o tom, čo majú Spojené štáty na mysli pod pojmom šírenie demokracie.“
Mysliteľ Chomsky je navzdory veku vo svojich názoroch štipľavejší než čili papričky: „V dobre organizovanej spoločnosti nehovorí človek veci, ktoré vie, ale tie, ktorými môýe poslúžiť moci.“  A len o kúsoček ďalej pripomína ako to na tomto svete chodí – cisár má povolenie molestovať celý svet, ale za najväčšieho zločinca považujeme obyčajného piráta. Spomína Norimberský proces, ktorý hrubé porušovanie medzinárodného práva považoval za najväčší medzinárodný zločin. Hovorí o ňom v súvislosti s inváziou v Iraku, ktorá oficiálne je dodnes úplne v poriadku.
David Barsamian Noama Chomského priamo vyprovokoval otázkou „Howard Zinn povedal vo svojom prejave „Problémom je občianska poslušnosť“, že naším problémom nie je občianska neposlušnosť...Naším problémom je občianska poslušnosť –  to, že ľudia plnia rozkazy, bez toho, aby sa nad nimi zamysleli. Čo sa s tým dá urobiť?“ Chomský mu pritakal – „Howard má v podstate pravdu. Poslušnosť a podriadenie sa sile sú najväčším problémom – NIELEN TU, ALE VŠADE.“ Zdôraznil, že v USA to má oveľa väčší význam vzhľadom na jej moc, ale problém zostáva rovnaký. Pokiaľ sa mu ľudia nedokážu vzoprieť. Chomský hovorí: „Na Haiti a v Bolívii konajú ľudia tak, aby mohli byť súčasťou demokratického systému. V prípade Bolívie ide o niečo obzvlášť pozoruhodné, lebo väčšina populácie sú pôvodní obyvatelia. Môžete si byť istí, že Pentagon to veľmi znepokojuje.“ Chomsky svojou ľadovou mysľou pripomína antických stoikov – pozerá sa na javy, udalosti akoby periskopom a chladnokrvne ich analyzuje: „Spomenuli ste Martina Luthera Kinga. On by vám ako prvý povedal, že nekonal na vlastnú päsť. Bol súčasťou ľudového hnutia... a čo robil v čase, keď ho zavraždili? Podporoval štrajk zdravotníkov v Memphise a plánoval pochod chudobných na Washington. ZA TO HO NIKTO NEPOCHVÁLIL.“
Všetky nepríjemné udalosti vrátane mnohých mŕtvych v Iraku aj tlakov na ďalšie krajiny tohto regiónu súvisia buď priamo alebo nepriamo – s ropou. Chomsky aj energetickú istotu v podobe ropy vidí nadčasovejšie než väčšina jeho súčasníkov: „Pokiaľ ide o ropný zlom, možno by bolo pre nás požehnaním, ak by k nemu naozaj v blízkej budúcnosti prišlo. Ľudia o tom hovoria, akoby to bola nejaká katastrofa, no neuvedomujú si, že v skutočnosti by ešte k väčšej katastrofe prišlo, ak by sme pokračovali v používaní ropy. Mohla by to byť otázka jedinej generácie. Zásoby ropy nie sú neobmedzené. Ak by mala táto situácia viesť k rozumným krokom smerujúcim k rekonštrukcii našej spoločnosti a k zmiereniu sa so skutočnosťou, že nemôžeme donekonečna znečisťovať atmosféru a ničiť životné prostredie, pretože inak zomrieme, tak je to fajn – čím skôr, tým lepšie.“  Áno, Chomský má absolútnu pravdu – zbytočne sa USA bijú o mocenské pozície nad zdrojmi ropy, keď z hľadiska dlhodobého prežitia ľudstva sú aj tak nepomerne dôležitejšie nové objavy úplne iných technológií, pracujúcich s inými energetickými zdrojmi – v tom je jediná záruka budúcnosti ľudstva.
Priam úsmevný je aj jeho pohľad na udalosti z 11. septembra 2001 v USA. Chomský podozrieva ľudí pri moci, že sa im páčia sprisahanecké teórie, ktoré priamo alebo nepriamo spájajú Bushovu vládu s účasťou na útokoch. Podľa Chomského to odvádza obrovské množstvo pozornosti od skutočných zločinov, ktoré vláda pácha, a ktoré sú podľa neho oveľa závažnejšie. „Neprekvapilo by ma, keby sme o tridsať rokov zistili, že utajené spisy o 11. septembri boli tiež vládnou iniciatívou.“
Na adresu slávneho ekonóma z USA, Thomasa Friedmana, raketovo odkázal: „Hospodárska politika, ktorú on sám podporuje, sa ukázala ako pohroma pre väčšinu krajín tretieho sveta. Ak zoberieme čísla z posledných dvadsaťpäť rokov, zistíme, že hospodársky rast prudko klesol práve v krajinách, ktoré prijali politiku, ktorú on tak miluje. Krajiny, ktoré striktne dodržiavali neoliberálone zásady, zaznamenali extrémne prudký pokles hospodárskeho rastu, ako aj takmer všetkých ostatných makroekonomických ukazovateľov. Spojené štáty v skutočnosti nedodržiavajú pravidlá, ktoré vnucujú ostatným. Počas dvadsaťpäťročného obdobia reálne mzdy väčšiny obyvateľstva stagnovali. Je pravda, že Thomasovi Friedmanovi a jeho priateľom sa z ekonomického hľadiska darilo, rovnako ako ľuďom mne podobným, teda z rovnakej príjmovej skupiny. Pre hornú polovicu jedného percenta našej populácie to bolo veľkolepé obdobie. Ak chcete, môžete to nazvať zlatým vekom. Ale pre väčšinu obyvateľstva to celkom isto neplatí.“
Noam Chomsky je taktiež nositeľom tézy, podľa ktorej v Spojených štátoch existuje závažný deficit demokracie. Tvrdí, že medzi verejnou mienkou a politikou existuje obrovská priepasť. Nepekné javy vníma aj ďalej vo svete – v Čile napríklad pozoruje ruku diktatúry, ktorá tam podľa neho je ešte stále pri sile. Uvádza príklad – štátom vlastnená spoločnosť na výrobu medi Codelco musí podľa zákona stále odovzdávať 10 % svojich príjmov armáde. No všíma si aj krajiny, kde dokáže víťaziť rozum  – keď sa napríklad prezidenta Ekvádoru Rafaela Corrêu pýtali na jednu veľkú americkú vojenskú základňu v Ekvádore, či ju dá zavrieť, odpovedal: „AK NÁM DOVOLIA UMIESTNIŤ VOJENSKÚ ZÁKLADŇU V MIAMI, BUDEME AKCEPTOVAŤ ZÁKLADŇU V EKVÁDORE.“ Len tak sa môže dosahovať rovnováha v tomto svete. A to je myslenie, ku ktorému vás svojou knihou nabáda Noam Chomsky.

 

Miloš Drastich
18. 1. 2010