ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

FecsoDuncsak

 

Sloboda

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Mucha

redaktor: sk 2011-03-18

 

Dom mešťana v Starej Ľubovni 20. a 21.4.2011 opäť poskytol svoje priestory pre skupinu mladých nezávislých divadelníkov. Tí vyjadrili svoj názor prostredníctvom dvoch netradičných divadelných predstavení, ktoré sa každé svojím vlastným spôsobom snaží zmeniť pohľad na život (nielen) v Starej Ľubovni. Hru MUCHA napísala a zrežírovala Marika Smoroňová. Po nej nasledovala politická satira na tému "Môžeme si
za povodne sami?" v réžii Mariky Smrekovej.

 

Predstavenie Mucha sa nieslo v tónoch "urehotanosti" hlavného protagonistu Jozefa Štupáka. Už pri písaní poviedky režisérke Marike napadlo literárnu predlohu zdramatizovať. V Afrike existuje mucha, po uštipnutí ktorej umiera človek na záchvat smiechu.
"Pôrodný krik mojej mamy prerušil môj smiech," povedal hlavný hrdina a oči mu svietia radosťou, harmóniou a hĺbkou vlastnej výpovede.

 

Avantgardný prístup k divadelnému uskutočneniu, na ktorý Ľubovňania nie sú zvyknutí, diváci prijali nadšene. Zaujímavé stvárnenie poviedky znásoboval komorný priestor pivničky domu ľubovnianskeho mešťana. "Nebol čas ani na nádych, nakopené dramatické situácie vytvárali pocit akčnosti. Dej predstavenia mi pripomínal rozmanitosť vlastného smiechu. Veľmi ma potešilo aj presné načasovanie a trefný výber hudby," zhodnotil jeden z divákov.

 

Režisérka Marika Smoroňová zhrnula svoje pocity týkajúce sa práce s hercami: „Neskutočne ma bavila práca s hercami, boli to naozaj dni plné záchvatov smiechu, príjemnej bolesti brucha, dobrého pocitu zo spolupráce. Stretli sa ľudia, ktorí chcú robiť divadlo a navyše s dobrým úmyslom vypovedať o živote a svete cez seba o témach, o ktorých je potrebné hovoriť. Človek sa budí a každé ráno má možnosť vybrať si, či bude šťastný alebo nešťastný. Touto vetou by som mohla zhrnúť tému predstavenia, hoci malo odkazovať na viacero tém, ktoré si, dúfam, divák dokázal odčítať a transformovať do svojho osobitého života. Bavilo ma mať z práce radosť".

 

Politická satira na tému Môžeme si za povodne sami? bola reakciou na článok z Ľubovnianských novín s názvom „Predajú sa mestské lesy?“ Článok popisujúci priebeh rokovania Mz, dôvody predaja a odhlasovanie nízkej predajnej ceny lesa poslancami a primátorom pre anonymného kupca nenačrtol inú možnosť ako les predať. Mesto Stará Ľubovňa sa do projektu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR pre rok 2011 nezapojilo i napriek tomu, ako sa problém povodní v našom meste a okolitých obciach rozrástol.
Divadelná satira na lokálnu politiku si kládla za cieľ upozorniť divákov na túto problematiku a zároveň ich vyzvať k tomu, aby zvážili, či je naozaj to najodbornejšie a najhumánnejšie riešenie mestské lesy nad Kolačkovom predať kvôli tomu, že sa v týchto lokalitách už niekoľko rokov koná nezákonná ťažba, ktorá poškodzuje pôdu, vytvára množstvo ciest na zvážanie dreva a tým zvyšuje povodňové riziko.

 


zdroje:
www.korzar.sme.sk
http://marikasmrekova.blogspot.com/