ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

NuridsányÉvaSK

 

dva percentá

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Neznesiteľná ľahkosť bytia

redaktor: Slávka Kittová 2011-05-14

 

INGRID VIŠŇOVSKÁ
Neznesiteľná ľahkosť bytia

 


Výstava predstavuje tvorbu autorky mladej generácie Ingrid Višňovskej, ktorej umelecký program je od začiatku zameraný na priestorové a často interaktívne inštalácie reagujúce na konkrétne prostredia a existujúce situácie. Autorka pracuje predovšetkým s novými médiami a náročnými technológiami (svetlo, laser, UV žiarenie, zvuk a pod.). Pre priestory Nitrianskej galérie, špeciálne pre Galériu Mladých, ktorá disponuje netypickým pôdorysom schodiskového výstavného priestoru, vytvorila Ingrid Višňovská site specific inštaláciu s názvom Neznesiteľná ľahkosť bytia. Autorka pracuje s vnútorným priestorom schodiska, v ktorom vytvára inštaláciu pozostávajúcu z tenkých priehľadných za sebou radených visiacich pásov s aplikovaným textom, ktoré sú striedavo kombinované s prázdnymi poľami bez textu. Integráciou do zatemnenej miestnosti a vplyvom UV svetla sa text z tmy vynára a naopak, priehľadné pásy zanikajú. Týmto spôsobom vzniká vizuálny efekt levitujúceho, modrou farbou presvetleného hologramu v priestore bez určenia začiatku a konca. Na prvý pohľad estetizujúca forma vizualizovaného textu, ktorý evokuje ilúziu priestoru v priestore nie je náhodná a má svoje jasné smerovanie. Autorka ju použila strategicky, ako zámerný kontrast k obsahu textu, ktorý má existenciálny a sebadeštruktívny charakter pohybujúci sa na hranici ľudského bytia, morálky, etiky, obludnosti až zvrátenosti. Text na páskach je prepisom autentického rozhovoru, respektíve chatu dvoch ľudí, ktorí vedú šokujúci dialóg na tému smrti, vraždy a samovraždy. V tomto kontexte, spojením estetickej formy a brutálneho obsahu autorka poukazuje na nebezpečné pohrávanie sa s bytím a nebytím, s hranicami života a smrti, ktoré sú veľmi krehké. Súčasne vyzdvihuje absurdný, vzhľadom na obsah rozhovoru „chladný“ spôsob komunikácie, ktorá na konštruktívne mysliaceho človeka pôsobí znepokojujúco a môže vyvolať nielen mnoho otázok, ale aj neprekonateľné etické zábrany.

 

Ďalšie možné čítanie inštalácie autorka spája s fenoménom virtuálneho sveta sietí, identity a paralelných svetov a sama ju komentuje nasledovne: „Problematika vytvárania identít, tvorenie ’chat miestnosti‘, kde ľudia strácajú zábrany v komunikácii … bez jasnej identity. Priestor, kde sa koncentrujú rôzne hraničné formy správania, komunikácie, a kde hranice toho, čo je ešte dovolené, strácajú reálny zmysel. Nefunguje spoločenská ‘cenzúra’, no o to viac takéto formy komunikácie tvrdšie odhaľujú rôzne roviny ľudskej mysle a chovania.“

 

Druhú časť výstavy tvorí séria reliéfov, v ktorých autorka používa reflexné pásky umožňujúce vytvoriť ilúziu priestoru premenou dvojrozmernej plochy na trojrozmerný objekt. Pohybom, interakciou diváka a dopadom svetla v reálnom priestore vzniká ilúzia pohybu a obrazu meniaceho sa z 2D na 3D. Vplyvom reálneho svetla objekty projektujú vnútorné iluzívne svetlo, ktoré sa opäť odráža do autentického prostredia neustálou interakciou. Táto iluzívna hra je pre autorku: „…metaforou krehkých hraníc medzi tým, čo vidím a ako to vidím, a tým, čo je reálne“ a tiež „metaforou dvoch paralelných svetov, ktoré sa často krát prekrývajú a menia ’svoje pozície’ na základe vonkajších vnemov, situácii…“

 

Charakteristické prvky – text a svetlo, s ktorými autorka opakovane pracuje, používa aj v objekte Cube (2009), ktorý tvorí tretiu časť výstavy. Ide o interaktívny objekt v tvare kocky, v ktorom je použitá náročná technológia (UV svetlo, modrý neón, UV reflexná farba, fotobunka), prostredníctvom ktorej objekt reaguje na pohyb ľudí v jeho bezprostrednom okolí. Na základe zaregistrovania tohto pohybu sa na jednej zo strán kocky objaví text, ktorý sa však vzápätí stráca. Dochádza tak k situácii, kedy ho divák nie je schopný prečítať ako celok a jednoznačne identifikovať jeho obsah. Autorka hrá s divákom rafinovanú hru, keď mu zámerne a opakovane vymazáva ponúkaný text a sťažuje jeho čitateľnosť. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ho núti k zvýšenej aktivite a koncentrácii, ktorú musí vynaložiť, aby stihol textové fragmenty pospájať do celku. Na druhej strane by mohlo ísť o analógiu k skratkovito nahodeným autorkiným myšlienkam, otázkam, týkajúcich sa celej škály problémov (jednotlivec verzus spoločnosť, hľadanie vlastnej reality, či vzťahu reality a ilúzie), na ktoré ale neexistujú jednoznačné odpovede. Fragmentárnosť sa tak stáva metaforou sveta, v ktorom sa pohybujeme.

 

Ingrid Višňovská (1978) študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v Ateliéri priestorových komunikácií u Doc. Antona Čierneho (1998 – 2004). V roku 2005 sa stala víťazkou medzinárodnej súťaže pre Ars Electronica Centrum (Map XXL) a finalistkou niekoľkých prestížnych cien: v roku 2005 Ceny Oskára Čepana a v roku 2007 ceny Essl Award.

 

Barbora Geržová

 


Kurátorka: Barbora Geržová
Miesto konania: Galéria mladých NG, Župné námestie 3, Nitra
Trvanie výstavy: 23. 6. - 28. 8. 2011