ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

FecsoDuncsak

 

Sloboda

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Z. Víglaská - básne

redaktor: Richard Kitta 2011-04-28

 

 

 

Správa

 

... nechodí
a ja sa usmievam
deň čo deň

 

akoby všetky holuby
zablúdili
zaspali

 

nemusím sa báť
dobrá
či zlá

 

zaspávam bez nej
noc
deň tichom pretne...

 

 

 

 

Nebyť

 

... deň kričí a ja nepočujem.

 

Noc učila ma nepočuť,
zabuchnúť dvere,
pozatvárať okná,
pozhasínať,
nemyslieť,
odísť a nebyť,

 

zabudnúť...

 

 

 

 

Načase

 

Sedím na vlastných pleciach
(bolia váhou riešení).

 

A okolo len tak preletel motýľ
s krídlami ako práve napadaný sneh.

 

Iba chvíľu sa naň dívam,
kým nezmizne v dave povetria.

 

Je načase vziať krídla na plecia
a zmiznúť.

 

 

 

 

Netuším

 

Fúkol mi vietor do vlasov
a prinútil otočiť sa k včerajšku
z nití myšlienok utkal koberec

 

prepletený dúhou
ľahký ako detská pieseň
do oblakov napísal pár kúzelných slov

 

rozfúkal ich do melódií farieb
a ja netuším
mám skôr ohluchnúť alebo oslepnúť

 

 

 

 

P.S.

 

Tisnem ťa k srdcu ako malinový plod...

 

A ty popíjaš z mojej miazgy
A hrešíš ma za každý úlet
A žiarliš na môj pohľad
Že dávam ho hviezdam, slnku
Že upieram ho do neznáma
(Na vzdialený bod)
Že neprečítaš, čo si píšem do duše

 

... dávam ti čítať iba cez plece
útržky čo nepospájaš.

 


Zuzana Víglaská