ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

FecsoDuncsak

 

Sloboda

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Človek-Technológia-Príroda (2)

redaktor: sk 2011-06-10

 

ČLOVEK – TECHNOLÓGIA – PRÍRODA (2)


Michal Šimonfy

 


BIOBOTS

 

Iné experimenty sa zamerali na netradičné využitie živých organizmov a spôsob, akým by mohli nahradiť chýbajúce technológie – skĺbením živého organizmu a technológií vzniká predovšetkým v oblasti armádneho výskumu niekoľko experimentov fungujúcich na symbióze živého a technického. Americká vojenská agentúra DARPA (Defense Advanced Research Projects Agency) predstavila niekoľko projektov v ktorých živým organizmom, napríklad insektom či myšiam zavádzajú do tela mechanizmy, pomocou ktorých ich dokážu ovládať na diaľku. Technológia im umožňuje meniť smer ich pohybu, prípadne kontrolovať pristátie a vzlietnutie – živé organizmy tak vybavené zodpovedajúcou technikou slúžia ako špionážni boti. Výskumný projekt trvajúci od roku 2006 zachádza tak ďaleko, že má ambíciu využívať jednotlivé štádiá metamorfózy niektorých insektov (mole, motýle), počas ktorých “organizmus prechádza procesom ktorý zaceľuje rany a je schopný meniť polohu vnútorných orgánov okolo cudzích objektov” a implantovať potrebnú elektroniku už v štádiu zámotku. Zviera je tak možné ovládať následne po vykuklení, a už po narodení stráca svoju prirodzenú autonómiu.

 

 

DIS/EM/BODIMENT

 

Postupne prichádzali ďalšie pokusy, ktoré neboli nevyhnutne viazané na samotné telo organizmu. Thomas DeMarse z floridskej univerzity predstavil v roku 2004 experiment s neurónmi získanými z tela potkana. 25.000 navzájom nezávislých neurónov vložených do petriho misky počas niekoľkých hodín vytvorilo agregovanú sieť, ktorú vedec pomocou šesťdesiatich elektród pripojil na softvér leteckého simulátora. Tento nervový interface postupne začal reagovať na podnety simulátora a po čase sa naučil lietadlo (stíhačku F22) ovládať, dokonca s ním vzlietnuť. Od pozorovania procesu, počas ktorého sa neuróny spájajú a interagujú si vedci sľubujú objasnenie niektorých príčin nervových porúch ako je napríklad epilepsia, ako aj vytvorenie pokusného prostredia pre možnosti jeho liečby. V iných experimentoch sa vedcom podarilo podobne využiť samostatne fungujúci mozog zvieraťa umiestnený vo výživovom roztoku a pripojením na externé zariadenia dosiahnuť želané správanie, napríklad reakcie na množstvo svetla.

 

 

ČLOVEK VERSUS ANDROID

 

Pri pokuse o naznačenie možných dôsledkov využívania genetiky nemôžme vynechať človeka, ľudský život a samotné ľudské telo. Takmer všetok výskum súvisiaci s genetikou sa deje práve v mene medicíny a nádejí, že lepšie porozumenie biologickým procesom nám otvorí cestu k liečbe najzávažnejších civilizačných chorôb. Takýto charakter má napríklad výskum kmeňových buniek od ktorého si vedci sľubujú pomoc pri hľadaní účinného lieku na Parkinsonovu chorobu, sklerózu multiplex, diabetes, srdcové a iné choroby. Kmeňové bunky majú oproti iným špecifickú vlastnosť, a to potenciál stať sa akoukoľvek bunkou v organizme – predstavujú nevyvinutý model všetkých buniek organizmu a špecifikujú sa až podľa potreby. Istú kontroverziu do výskumu v tejto oblasti vnáša fakt, že sa získavajú počas embryonálneho štádia vývinu organizmu, kedy ešte jednotlivé bunky nie sú diferencované. V súčasných výskumoch a trendoch medicíny sa čoraz častejšie hovorí o využívaní bio-potenciálu živej prírody, ktorá má voči tradičným postupom hneď niekoľko výhod. Okrem toho, že sú takéto postupy finančne nenáročnejšie, dosahujú aj oveľa lepšie výsledky v liečbe. Príkladom z praxe môže byť v oblasti medicíny už testovaný postup pre regeneráciu poškodených častí organizmu. V tomto prípade ako náhrada za poškodenú časť ľudského tela (napríklad kĺbu) slúži chrupavka odobraná z tela zvieraťa, ktorá je po kombinácií s ľudskými kmeňovými bunkami vložená do organizmu a nasleduje regeneračný proces priamo v tele pacienta. Na úrovni genetiky vedci takisto dokázali modifikovať zvieratá spôsobom, kedy je ich organizmus schopný produkovať žiadanú bielkovinu alebo zlúčeninu, ktorá je následne odobratá z jeho krvi alebo žliaz. Proces tak dokáže zastúpiť oveľa zložitejší spôsob syntetizovania látok, ktoré sú využívané napríklad vo farmaceutickom priemysle. Živý tvor teda v niektorých prípadoch dokáže nahradiť tradičný chemický priemysel. Predstava zvieracích fariem produkujúcich biochemikálie sa môže o pár rokov stať skutočnosťou. V tomto však nie je kritickým využívanie zvierat v prospech ľudského zdravia, ako skôr na všeobecnejší problém, ktorý mu predchádza. Týmto problémom je hrozba prehlbujúcej sa závislosti človeka na prírode, kým našou snahou by malo byť očistenie a okresávanie potrieb ktoré prírodu utilizujú. Podobné postavenie v rámci medicíny dnes majú aj technológie - ľudské orgány dnes vieme v prípade potreby nahradiť strojom, ktorý v niektorých prípadoch dokonale, v iných s istými obmedzeniami zastúpi jeho funkciu. Dnes možme takmer s istotou konštatovať, že s ďalším vývojom technológií raz dosiaheme zlomový bod v ktorom budú predstavovať lepšiu náhradou za samotný poškodený orgán. Ak si predstavíme napríklad nahradenie ľudského oka optickou protézou, nič nebráni zdokonaleniu jej optických vlastností do takej miery, aby predčila ľudský orgán. Aké dôsledky môže priniesť technologizácia ľudského tela, ktorá vyústi vo vytvorení jeho dokonalejšiej kópie? Skutočnosť, že takáto predstava dnes nepatrí do kategórie science-fiction potvrdzujú aj niektoré príklady. V roku 2008 nebolo umožnené Oscarovi Pistoriusovi, bežcovi s mechanickými protézami namiesto oboch nôh zúčastniť sa Letných olympijských hier. Komisia po dôkladnom rozbore technológie zhodnotila, že z dôvodu ”mechanickej výhody” pred ostatnými športovcami by mal v pretekoch lepšiu východiskovú pozíciu. Iným príkladom môže byť intenzívny výskum a experimenty hľadajúce vhodnú náhradu za ľudskú krv, respekíve jednu z jej podstatných zložiek – červené krvinky. Tie sa starajú o okysličovanie organizmu a zohrávajú dôležitú úlohu v prípade, keď človek v dôsledku nehody stratí veľké množstvo krvi. Kandidátov bolo niekoľko a niektoré sa dostali dokonca do bežnej praxe: počas vojenských operácií v 80.tych rokoch americká armáda používala tzv. HBOC (Hemoglobin-based oxygen carrier) ako univerzálny prostriedok pri trasfúzií krvi, pretože bol kompatibilný so všetkými krvnými skupinami. Neskôr prišli ďalšie typy umelej krvi (Hemolink, OxyVita, PolyHeme, HemAssist) pričom všetky prechádzali viacerými fázami testovania. Neskoršie testy preukázali zvýšenie rizika srdcového infarktu a produkty boli s výnimkou Ruska a Juhafrickej republiky zakázané. V deväťdesiatych rokoch však bolo z používania HemAssistu upodozrievaných viacero vrcholových športovcov, a to pre jeho schopnosť zvyšovať telesný výkon. V tomto bode môžeme tiež rozlišovať medzi zásahom na úrovni tela/organizmu a zásahom na úrovni genetiky, ktorý sa už na prvý pohľad javí ešte problematickejší. Ak sme v predchádzajúcej kapitole spomínali použivánie bioluminiscenčného génu a jeho úspešné aplikovanie na opiciach, na základe podobnosti (podobnej zložitosti) genómu opice a človeka môžeme tvrdiť, že podobný experiment na ľudskom tele by bol len otázkou času a prekonania niekoľkých odlišností. Aké následky by so sebou nieslo rozhodnutie o prípustnosti genetického zásahu na ľudskom tele? Sme ochotní akceptovať takýto zásah, pokiaľ by sa jednalo o záchranu života, zníženia rizika smrteľných chorôb, alebo aj len nepatrnú, bezpečnú a dôkladne otestovanú zmenu?

 

(pokračovanie)