ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

FecsoDuncsak

 

Sloboda

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Človek-Technológia-Príroda (3)

redaktor: sk 2011-07-15

 

ČLOVEK – TECHNOLÓGIA – PRÍRODA (3)

 

Michal Šimonfy

 


V predchádzajúcich statiach som uviedol niekoľko príkladov experimentov s genetickou resp. inou manipuláciou tela realizovaných počas niekoľkých predošlých rokov, pretože mám za to, že uvedením takýchto príkladov môžem v čitateľovi vyvolať zakaždým iný okruh súvislostí a otázok plynúcich z konkrétnych experimentov. Oblasť genetiky však treba nevyhnutne chápať aj v širších filozofických, etických a v neposlednom rade politických súvislostiach. Bioetika má ako samostatný odbor za úlohu preskúmať etické stanoviská aplikovania biotechnológií a redefinovať postavenie tradičných hodnôt, ktoré sa ocitajú pod novým tlakom. Rovnako by mala generovať dôležitý diskurz a vyplniť názorové pole nachádzajúce sa medzi krajnými postojmi “morálnej paniky“ plynúcej z predstavy o dôsledkoch genetiky a extrémne „liberálneho náhľadu na nové technológie a technosciences.“ Joanna Zylinska v publikácií Bioethics in the Age of New Media otvára polemiku o súčasnej bioetike nasledovnými otázkami:
– Je interrupcia vraždou?
– Malo by byť človeku dovolené zadovážiť si náhradný orgán, pokiaľ je niekto
v ohrození života a iný je ochotný jeho predaja?
– Mali by doktori vždy hovoriť pacientom pravdu?
– Vyústi genetický výskum pokusom o vytvorenie novej, “dokonalej rasy”?
Jedná sa o otázky, o ktorých zodpovedanie sa môže pokúsiť každý človek, a práve to by nemalo zostať len na expertoch – teoretikoch a filozofoch, teológoch a doktoroch, ale byť výsledkom určitej spoločenskej zhody, ktorej by mala predchádzať širšia diskusia. Aj keď nie každá odpoveď na takéto, ale aj iné súvisiace otázky bude vystihovať správny náhľad na problematiku a dôkladné zváženie všetkých stanovísk (niektoré by boli zrejme len opakovaním ortodoxných postojov, či už náboženského, alebo svetského svetonázoru), otvorenie širšej diskusie a podrobenie vznikajúcich tém čo najväčšiemu počtu kritických názorov može poslúžiť ako vhodná metóda pre dosiahnutie nášho konečného stanoviska. Treba podotknúť, že tieto otázky nás zároveň často stavajú na hranice hodnôt, ktoré nemajú kvantifikovateľnú povahu a zachovanie každej z nich je súčasnú spoločnosť dôležité (život, sloboda, sociálna spravodlivosť). Zodpovedanie týchto otázok často znamená určenie znaku nerovnosti, preto sa do konfliktu dostávajú sloboda s ochranou života, ochrana prírody s hodnotou ľudského života, výskumom či poznaním. Výsledkom bioetického diskurzu by malo byť nájdenie nového, vhodného ťažiska či centra pozornosti a vytvorenie novej rovnováhy medzi človekom a prírodou, slobodou, výskumom a životom.

 


GOVERNMENT, BIOPOWER, BIOPOLITICS

 

Ďalšie okruhy tém otvára oblasť biopolitiky, pričom samotný termín býva interpretovaný rôzne. Francúzsky filozof Michael Foucault túto oblasť spája s koncepciou takzvanej biopower. Jeho základným východiskom je posun, zmena pohľadu governmentu na jednotlivca z ”man-as-body” k „man-as-species“, teda poňatie človeka ako prírodného druhu a započíanie istých biologických súvislostí. V spojení so štatistickými nástrojmi, ktoré sa vyvíjali od 18.storočia a demografiou ako výskumom populácie tak vo Foucaultovom výklade štát dokáže vytvárať nástroje a regulačné mechanizmy na získanie kontroly. Tá sa vykonáva ako nad jednotlivcom tak nad celou „masou“ (v zmysle populácie), pričom takúto kontrolu definuje ako biopower, tichý a rafinovaný mechanizmus vládnutia a kontroly. Foucault zároveň popisuje postupnú zmenu od „ovládania teritória“ k „ovládaniu populácie“, pričom do hry vstupujú faktory podmieňujúce život človeka ako biologickej bytosti - zdravie, hygiena, pôrodnosť, dĺžka života, rasa a podobne. Na jednej strane je to moc chápaná v zmysle vedenia (knowledge), zbierania dát a kategorizácie más do diferencovaných skupín: “…použitie informatiky spôsobom, ktorý rekonfiguruje biológiu na informačný zdroj. V biopolitike je telo databázou a informatika vyhľadávacím algoritmom.” Na strane druhej takúto moc môžme chápať v zmysle regulácie, vykonávanej na jednotlivých skupinách alebo populácií ako celku. Ako príklad nám môže poslúžiť čínska One child policy, teda zákon o jednom dieťati, ktorý sa dotýka takmer 36% čínskej populácie a dodržiavanie je vynucované pokutami za jeho porušenie: “Možno povedať, že staroveké právo vziať život alebo nechať žiť bolo nahradené právom podporovať život, alebo nie, od jeho vzniku až do konca.” Biopolitika tak do veľkej miery súvisí s politikou štátu ak štátom rozumieme predovšetkým jeho populáciu, pričom táto presadzuje záujem governmentu o zmenu alebo zušľachtenie jednotlivých častí populačnej štruktúry pre dosiahnutie svojho záujmu (napr. udržateľného rozvoja – one child policy; konkurencieschopnosti štátu – zdravá produktívna časť populácie a podobne). Takáto moc sa môže realizovať pre dosiahnutie pozitívnej zmeny, no zároveň štátu umožnuje eliminovať resp. reguláciou do veľkej miery potlačiť neželané skupiny. V extrémnom prípade vo Foucaultovej interpretácií biopolitika konotuje s filozofiou eugeniky, teda zušľachťovaním genómu populácie, ktorej myšlienky, populárne na začiatku 20. storočia prerástli až do 2. svetovej vojny a konepcie “ čistej rasy.” Práve spojenie myšlienok eugeniky so súčasnou genetikou vyvoláva obavy, pretože aj to, čo sa zo začiatku môže javiť ako neškodná myšlienka (napr. už realizovaná “spermobanka géniov”) môže prerásť do nového druhu diskriminácie a rasizmu. Oblasť bioetiky a biopolitiky je v súčasnosti predmetom rozsiahlych štúdií, v ktorých sa prejavuje pluralita často krát protichodných názorov. Uvedením niekoľkých príkladov a pohľadov na problematiku som sa snažil naznačiť a čitateľovi ozrejmiť aspoň rámec a možné okruhy záujmu týchto disciplín. Príklady aplikovania biotechnológií a určitej fúzie technológií a živých organizmov uvedené v tejto kapitole majú takisto slúžiť ako určitá správa o výskume a technologickom pokroku posledných desaťročí. Tie ako sme videli, okrem skutočnosti, že nám pomáhajú lepšie rozumieť životu na materiálne najzákladnejšej - genetickej úrovni a mnohé znamenajú pokrok v oblasti medicíny, prinášajú so sebou aj množstvo nových problémov a vytvárajú nové napätie medzi zaužívanými hodnotami. Sme svedkami nových objavov, ktoré okrem svojich pozitívnych dopadov môžu mať za následok utilizáciu prírody v nevídanom rozsahu, v istom zmysle zvnútra ohrozujú jej autenticitu a zmocňujú sa procesov, ktoré sa takmer nedotknuté odohrávali milióny rokov. Je preto nevyhnutné definovať novú povahu tohto vzťahu a neustále ju podrobovať kritickému skúmaniu.

 

 

úryvok z diplomovej práce Michal Šimonfy - "BIO-ART" vypracovanej na Katedre Intermédií a Digitálnych médií Akadémie umení v Banskej Bystrici v roku 2011

 

(vedúci dp: MgA. Ing. Michal Murin ArtD., konzultant dp: PhDr. Katarína Rusnáková, Ph.D.)