ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Max Estes - interview

redaktor: Zk 2011-06-11

 

Jednoduchosť vecí
interview s Maxom Estesom

 

 

 

Ako vznikla trilógia The Crooked?

 

Pôvodne som plánoval urobiť jednu knihu - The Crooked Knife. Nápad bol jednoduchý. Práve som sa presťahoval zo Štátov do Nórska, a nevedel som po nórsky. Chcel som začať niečím pre mňa úplne novým, tak som sa rozhodol precvičiť sa v komikse bez textu. Zbavil som sa potreby ovládať jazyk a akosi nechtiac som prišiel na milión ďalších možností. Zrazu som nebol viazaný ani limitovaný písaným textom, čo bola veľká úľava, keďže úloha spisovateľa mi nikdy veľmi nesedela. Namiesto toho som bol schopný vyrozprávať príbeh samotným obrazom. Bolo to univerzálne, dostupné čitateľom v Nórsku, v Štátoch,  kdekoľvek. Komiksový príbeh som oslobodil od jazyka. Pri práci na tejto knihe som si užil toľko zábavy, že som sa napokon rozhodol vytvoriť trilógiu. Každý príbeh je samostatný, voľne ich spája iba ponurosť a téma, všetky tri knihy sú riešené v modro-šedej, chladnej farebnej škále. Netušil som, že farba vie zohrať tak výraznú úlohu pri udávaní „rozprávačského“ tónu.

 


V podstate vyznievajú dosť minimalisticky. Je to tým, že nerád veľa rozprávaš?

 

Áno, všetky diely The Crooked sú svojim spôsobom veľmi minimalistické. Mám rád dynamické kompozície, dôraz kladiem na pohyb niekoľkých kľúčových elementov. Drobné detaily ma príliš nezaujímajú. V týchto knihách sa často objavujú siluety a tma bráni divákovi prehliadnuť si zreteľne celý obraz. Moja kresba vzniká abstrahovaním; najprv toho na stránku umiestnim dosť veľa, až kým sa postupne nevzdám všetkých zbytočností.

 

 

Vieš si spomenúť na niečo, čo je v týchto knihách vyslovene nórske?

 

Som Američan žijúci v Nórsku od roku 2009. A moja žena je Nórka. Zatiaľ čo prvé dve knihy v sebe veľa nórskeho nemali, tretia a finálna kniha série The Crooked Track (Krivoľaká cesta), na ktorej ešte pracujem, sa odohráva práve v zasnežených horách uprostred Nórska. Je to neuveriteľná krajina. Tunajšia príroda a farby určite ovplyvňujú moju tvorbu.

 


Prvé z dvoch kníh vydal nórsky vydavateľ Jippi a musím uznať, že vyzerajú fakt dobre. Ich hand-made štýl je ukážkou ako sa dá elegantne vybočiť a pritom sa nestratiť. Ako hodnotíš z tohto pohľadu situáciu v Nórsku?

         
Nórska vláda vyčleňuje množstvo prostriedkov na podporu vydavateľov a autorov, čím umožňuje vznik nových diel. Vďaka tomu sa mnoho umelcov môže chytiť rôznych šancí. A z tohto vzťahu ťaží najmä čitateľ. Nóri sú vo všeobecnosti náruživými čitateľmi. Na druhej strane je to malá krajina s piatimi miliónmi obyvateľov, takže náklad mojich komiksov je tomu, myslím, adekvátny. Píšem a ilustrujem tiež knihy pre deti, čo mi prináša oveľa viac peňazí ako práca na komiksoch. No pokiaľ ide o komiks, nemohol sa ocitnúť v priateľskejšom prostredí. Som obklopený nesmierne talentovanými ilustrátormi a dizajnérmi, a vnímavými čitateľmi. K čomu však vo všeobecnosti inklinujú nákupcovia kníh, to netuším. Ja nemôžem písať pre nikoho iného než pre seba. Musí to zaujímať najmä mňa, pritiahnuť moju pozornosť a nadchnúť ma, aby som do toho dal všetko.

 


Takže nevieš kto je tvoj čitateľ?

 

To fakt netuším (smiech)... Väčšinou píšem pre seba a som príliš skromný, aby som uvažoval o svojich čitateľoch. Snažím sa dať do práce všetko a som poctený, ak niečo z toho zarezonuje. Skvelý príbeh je ako kúzelnícky trik, vytvorenie niečoho z ničoho. Dúfam, že aj moje komiksové príbehy sú práve takéto.

 


Máš nejaké obľúbené miesto, kde sa zvykneš zašívať?

 

Stačí v Oslo roztočiť fľašu a vybrať sa ktorýmkoľvek smerom, výsledok je vždy ohromujúci. Táto krajina je nádherným klenotom. Všade sú lesy, od severu na západ sa tiahnu hory, vodopády, tisíce jazier, ostrovy a hlboké temné fjordy. Nedokážem toto  miesto dostatočne opísať, milujem to tu.

 


Myslíš, že urbánni ľudia strácajú schopnosť vnímať jednoduché veci?

 

Je ľahké stratiť zvedavosť. Ak ťa nezaujíma tvoje okolie, tvoja práca, tvoj milostný život, ani ty sám, je ľahké nič nevidieť. Je to niekedy neznesiteľne smutné, ale príliš veľa ľudí má príliš veľa dôvodov, prečo stratiť chuť do života. Netrúfam si hádať, čo by mohlo byť riešením, ani či vôbec nejaké existuje. Snažím sa ostať spätý s drobnosťami. S tými jednoduchosťami. Vždy na jar, keď príde odmäk a začnú spievať vtáci, cítim sa ako znovuzrodený. Tento pocit mi vystačí na celé týždne. Dôležité je vidieť v maličkostiach veľké veci.

 


Nie je komiks niečím, čo prispieva k nášmu virtualizovanému analfabetizmu?

 

Prepáč, v tomto sa už strácam… Myslím, že najlepšie je nechať veci jednoduché.

 


Považuješ svoje umenie za užitočné? Je cestou do neverlandu alebo slúži na pobavenie ľudí konzumného kulturizmu?

 

Moja práca je užitočná predovšetkým pre mňa. To je všetko, čo môžem o tom povedať. Viem, že bez komiksov by bola moja myseľ v koncoch. Bol by som zbytočný, neinšpiratívny a pre tento svet mŕtvy. Moja práca mi umožňuje dať si v hlave veci poriadku.

 


Byť neinšpiratívny je trochu relatívnou záležitosťou...

 

Možno to vyznie banálne, ale inšpirácia je niečo naozaj živé. Je to niečo, čo nikdy úplne ne-pochopím a vlastne ani nechcem. Som dennodenne inšpirovaný a pozitívne zdrvený toľkými vecami; nevedel by som ich niekam zaradiť ani definovať. Na druhej strane som značne inšpirovaný hudbou a to dobrým jazzom, Tomom Waitsom, Ninou Simone, Wu-Tang Clanom a všetkým čo má ešte dušu. Inšpiráciu môžeš začuť, uvidieť, pocítiť, zavoňať. Je všade.

 


Čo ťa núti vytvárať si svoj vlastný svet?

 

Núti ma vedomie toho, že keby som nekreslil, alebo nerobil čosi podobné, bol by som väzňom svojej vlastnej hlavy, neschopným fungovať. Pracovať pre mňa znamená žiť. A stačí mi bezprostredne reagovať na to, čo vidím… Mal som šťastie, že si takto môžem budovať svoju kariéru. Mnohí to šťastie nemajú.

 


Nie je nespravodlivé, že sa umelci musia takto namáhať a pritom sa zaujímať ešte aj o umenie iných?

 

Nemyslím si, že tu ide o záujem o umenie. Skôr je to záujem o samotný život. Inak povedané, zaujímať sa o umenie, znamená skúmať ľudskú skúsenosť, byť zvedavý. Či už čítaš komiks, poéziu, inklinuješ ku konceptuálnemu umeniu alebo si sochár, vždy napokon ide o samotný proces vnímania a pochopenie osobnej skúsenosti.

 


za rozhovor ďakuje Richard Kitta
(kompletnú verziu rozhovoru nájdete v časopise ENTER)